György Herdics – János Zsidó:Rímskokatolícka cirkev


3.4. Inštitúcie, zoskupenia

Keďže maďarskí katolícki veriaci sú súčasťou slovenskej diecézy, zriadenie katolíckej inštitúcie môže povoliť len arcibiskup. Iná inštitúcia podobná vydavateľstvu Glória Kiadó neexistuje, rozvinulo sa však niekoľko občianskych iniciatív:

– Združenie kresťanskej mládeže (KIK): je to organizácia združujúca kresťanskú mládež, ktorá organizuje púte, duchovné dni, ale ponúka mladým aj výlety, možnosti zabaviť sa. Aktívne sa zapája do činnosti organizácie Háló (Sieť), členovia sa zúčastňujú aj stretnutí mládeže Karpatskej kotliny.

– Zväz kresťanskej inteligencie – Maďarská Pax Romana na Slovensku: členstvo sa skladá z veriacich z celého Slovenska. Spočiatku zväz každoročne organizoval – vždy na inom mieste – svoje stretnutia, na ktoré  pozýval významných lektorov z Maďarska. V ostatných rokoch sa tieto podujatia už nekonajú, bolo zorganizovaných len niekoľko programov lokálneho charakteru miestnymi skupinami. Zdá sa, že sa nepodarilo naozaj zaktivizovať maďarskú kresťanskú inteligenciu, hoci by bolo veľmi potrebné, aby sa v súvislosti s istými spoločensko-politickými problé-mami zviditeľnila tak, ako to urobila niekoľkokrát v prvých rokoch svojho vzniku. Uplatnenie kresťanských hodnôt v spoločnosti, vo verejnom živote sa očakáva práve od nej.

Občianske združenie Gábriel: organizuje vzdelávanie vedúcich malých spoločenstiev, detské tábory, vedomostné kvízy, recitačné súťaže.

Dom duchovných cvičení v Holiciach: organizuje rozličné duchovné cvičenia, konferencie, prednášky, poskytuje priestor pre podujatia týždenníka Remény a Spolku Glória. Doteraz sme inštitúciu takéhoto typu nemali, pričom podobné inštitúcie už dávno vznikli u našich slovenských bratov, v materskej krajine, v Sedmohradsku i vo Vojvodine a vyvíjajú veľmi blahodarnú činnosť.

Zväz skautov maďarskej národnosti na Slovensku: aj keď sa jeho činnosť neviaže vyslovene ku katolíckej cirkvi, predsa je potrebné ho spomenúť, lebo jeho činnosť obsiahne celé územia obývané maďarským obyvateľstvom. Zväz má i svoj tlačový orgán, mesačník Cserkész [Skaut].

Modlitebné popoludnia: v septembri 1994 sme na Poiplí založili tradíciu pravidelných mesačných modlitebných popoludní, ktoré organizujeme vždy v inej farnosti daného arcibiskupstva. Ich cieľom je, aby sa maďarskí kňazi a veriaci spoločne modlili za maďarských kňazov a rehoľníkov a za biskupa. Táto iniciatíva sa rozšírila aj do iných regiónov a v súčasnosti sa už vo viacerých arcibiskupstvách schádzajú veriaci so svojimi duchovnými v stanovený deň, každý mesiac. Popri už uvedenom zameraní je ďalším cieľom týchto stretnutí poskytnúť kňazom priestor na spoločne strávený čas, na rozhovory a budovanie jednoty.

V neposlednom rade prispievajú tie to stretnutia aj k tomu, aby veriaci, ktorí navštívia niektorú inú cirkevnú obec, mali možnosť zoznámiť sa s minulosťou, históriou daného sídla, jeho kostolov, aby sa v nich posilňovali náboženské a národné sebavedomie a pocit spolupatričnosti. Táto iniciatíva má už teda desaťročnú tradíciu: každé stretnutie povzbudzuje maďarských veriacich na Slovensku k zotrvaniu, k vernosti a vytrvalosti.

Vo viacerých farnostiach funguje duchovné stredisko s náboženskými programami miestneho charakteru.

Týždenník Remény už po druhý krát rozbehol program Remény Népfőiskola [Ľudová akadémia Nádej], v rámci ktorého sa poskytuje dvojročné vzdelávanie veriacim, ktorí sa zaujímajú o náboženstvo.

Napokon musíme spomenúť aj význam pútí, ktoré týždenník ohlasuje niekoľkokrát ročne. Na púťach sa schádzajú tisíce maďarských veriacich zo Slovensku, často na takých pútnických miestach, kde sa maďarská bohoslužba už desiatky rokov nekonala.

3.5. Nové stavby, rekonštrukcie

V osemdesiatych rokoch sa cirkevná politika štátostrany čiastočne zmenila. Zo vzťahu k cirkvám začala vyrábať akúsi „výkladnú skriňu“ svojej politiky a smerom navonok chcela dokazovať, že u nás je náboženská sloboda. Povolila rekonštrukcie farských budov, kostolov, výstavbu nových farských budov. Kde mali šikovného kňaza a aktívnych farní-kov, tam tieto možnosti aj využili. Napríklad všetky nové farské budovy na Žitnom ostrove boli postavené v tomto období. Obnovila sa aj väčšina kostolov, takže v tejto oblasti nebolo v uplynulých 15 rokoch veľa práce. Niekoľko nových kostolov sa však postavilo aj na maďarskom území napríklad v Bodíkoch, v Orechovej Potôni, v Slovenských Ďarmotách, v Neninciach, v Dunajskom Klátove. V Holiciach bol postavený dom duchovných cvičení. Väčšina cirkevných budov je v dobrom stave, priebežne sa udržiavajú a renovujú.

4. ZÁVER

Uplynulých 15 rokov prinieslo pre veriacich mnoho príležitostí. Teší nás, že aj naši maďarskí bratia reformovanej cirkvi dokázali tieto príležitosti využiť a zveľadili sa duchovne, materiálne i v počte duchovných. O nás, maďarských katolíkoch sa to veľmi nedá povedať. Urobili sme všetko, čo bolo v našich silách, ale často sa nám podarilo dosiahnuť len skromné výsledky. Aj dnes sa často stretávame s apatiou, stratou ilúzií. Podstatou našich problémov je, že bez biskupskej pomoci sa nevieme zorganizovať, vyriešiť svoje problémy. Napĺňa nás smútkom, že začiatkom deväťdesiatych rokov dobre naštartovaná obnova cirkvi bez biskupskej pomoci ustrnula.

Katolíci z materskej krajiny nás často pozývajú na rozličné podujatia, cirkevné obce sa usilujú udržiavať s nami styky, maďarské kňazské duchovné cvičenia vedie zvyčajne biskup z Maďarska. Zásadnú pomoc však nedokážu poskytnúť, lebo aj najmenšie známky bratskej pomoci slovenskí vedúci predstavitelia cirkvi vnímajú s podozrením. Napriek všetkým problémom v nás predsa ostala nádej a naďalej vykonávame svoju prácu. Ak aj niekedy upadáme do pesimizmu, otupení často trpkými skúsenosťami, je to len dočasný jav, pretože si uvedomujeme, že s pomocou Božou je našou povinnosťou ďalej pracovať v záujme toho, aby sme ostali katolíkmi a Maďarmi. Veríme, že naša vytrvalosť prinesie svoje ovocie.

(Preložila Štefánia Kecskeméthyová)

HERDICS, GYÖRGY; ZSIDÓ, JÁNOS. Rímskokatolícka cirkev. In Madari na Slovensku (1989 – 2004) / Magyarok Szlovákiában (1989-2004). Editori: József Fazekas, Péter Huncík. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2004. ISBN 978-80-89249-16-9.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7