Jaroslav Kling: Regionálna politika a verejná správa


4. ZÁVER

V predchádzajúcom príspevku sme sa snažili analyzovať niektoré súvislosti regionálnej politiky Slovenska a vývoja verejnej správy vo vzťahu k územiu osídlenému obyvateľstvom maďarskej národnosti. V úvodnej časti analyzujeme priestorové a sídelné rozloženie tohto obyvateľstva. Môžeme konštatovať, že maďarská národnostná menšina obýva prevažne vidiecke obce s veľkosťou do 1 000 obyvateľov a na území osídlenom touto menšinou možno nájsť len málo miest väčších ako 20 000 obyvateľov. Takéto sídelné usporiadanie spolu s celkovou ekonomicko-sociálnou podrozvi- nutosťou spôsobenou zanedbávaním rozvoja tejto časti krajiny v období pred rokom 1989 sa prejavilo v hĺbke problémov, ktorým musí toto územie dnes čeliť.

Toto tvrdenie potvrdzuje aj fakt, že vybrané okresy regiónu boli cieľom sústredenej, aj keď nie príliš systematickej pozornosti regionálnej politiky vlády počas celého vývoja po roku 1989. Len časti územia bezprostredne susediace s rozvojovými pólmi Slovenska Bratislavou a Košicami profitujú z tejto polohy, najmä z toho, že sa stávajú miestom bývania ľudí pracujúcich v týchto dvoch mestách.

Počas takmer celého obdobia po roku 1989 existovali rôzne programy podporujúce rozvoj zaostávajúcich oblastí Slovenska, aj keď často postrádali koordinovanosť. V príspevku si všímame priestorový priemet troch podporných programov regionálneho rozvoja na územie južného Slovenska. Inštitucionálny program – podpora regionálnych rozvojových agentúr zanecháva v území viditeľnú stopu v podobe fungovania 13 regionálnych rozvojových agentúr, ktoré aktivizujú a napomáhajú rozvoju na lokálnej úrovni, i keď momentálne tápajú v neistote, do ktorej sa dostali po vzniku krajskej samosprávy, ktorá vykonáva pôvodne ich koordinačnú úlohu.

Oveľa viditeľnejšiu stopu zanechávajú ďalšie dva podporné programy, ktoré sme si na predchádzajúcich stranách všímali. V priebehu siedmych rokov od roku 1996 pritieklo len z týchto dvoch programov do regiónu takmer 2,5        mld. Sk nenávratných finančných zdrojov, ktoré smerovali v podstatnej miere do skvalitnenia života jeho obyvateľov (rozvoj bývania a technického vybavenia) ale aj do vytvárania pracovných miest a zvyšovania konkurencie- schopnosti miestnych malých podnikateľov.

Reforma verejnej správy sa veľmi často priamo dotýkala obyvateľstva maďarskej národnosti, keďže tzv. maďarská otázka sa používala zakaždým, keď sa jednalo v reforme o zmenu územného a správneho členenia krajiny. Napokon sa tieto zmeny veľmi v priestorovom usporiadaní v tomto regióne ani neprejavili. Etnická súdržnosť sa na území južného Slovenska prejavuje najmä vo výsledkoch volieb, či už parlamentných, alebo aj komunálnych. V prípade komunálnych volieb môžeme pozorovať trend upúšťania od politických kandidátov na post starostov obcí a miest a presadzovanie sa nezávislých kandidátov na túto pozíciu vo väčšej miere.

V prípade, že nastúpený trend smerom k občianskej spoločnosti bude podporený dos tatočnými investíciami do základnej technickej infraštruktúry v tomto území, má tento prihraničný región veľkú šancu vymaniť sa spod označenia marginalizované územie.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12