Pi, 29. marca 2024.

József Liszka: Inštitucionálne zázemie vedy a výskumu, vedecký život a vedecká literatúra

Potreba inštitucionalizácie maďarskej vedecko-výskumnej činnosti na Slovensku (vytvorenie ústrednej maďarskej knižnice a archívu, výskumného ústavu, maďarského múzea, rozšírenie publikačných možností atď.) bola neskôr artikulovaná mnohokrát: napr. roku 1982 v Debrecíne v rámci rokovania o maďarských etnografických výskumoch za hranicami Maďarska, potom na XIV. celoštátnom zhromaždení Csemadoku roku 1987, ďalej v Egeri na vedeckom rokovaní roku 1989, v tom istom roku na Fábryho dňoch v Košiciach a na mnohých iných verejných fórach na Slovensku. Ešte predtým členovia redakčnej rady (Kálmán Balla, László Kovács, József Liszka, Mihály Mácza, András Mészáros, Margit Méry, László Nagy, Péter Nagy Püspöki, Sándor Trugly, Katalin Vadkerty, László Végh) edície Új Mindenes Gyűjtemény bratislavského Vydavateľstva Madách, spolu so skupinou nezávislých maďarských intelektuálov (István Németh, Zsuzsa Németh, Gyula Popély, Lajos Turczel, Sándor Varga, Zsigmond Zalabai) vypracovali teoretické a metodicko-organizačné podmienky vytvorenia inštitucionálneho zázemia pre maďarský vedecký život na Slovensku (pozri Károly Tóth [red.]: Új Mindenes Gyűjtemény

9. Bratislava: Madách 1990, 219 – 237. Porovnaj Liszka 1998, 68 – 84; Tóth 1994, 107 – 133).1

Napriek tomu, že koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov vychádzalo z univerzít v Budapešti, Bratislave, Brne a Prahe stále viac mladých maďarských spoločenskovedných odborníkov pochádzajúcich zo Slovenska, podmienky pre organizovaný, koordinovaný výskum sa vytvorili až po roku 1989. Najorganizovanejšiu skupinu tvorili etnografi, tí už 9. decembra 1989 založili na báze bývalého Národopisného výboru ÚV Csemadoku Národopisnú spoločnosť Maďarov v Československu (jej predsedom sa stal József Liszka, roku 1997 ho vo funkcii vystriedala Erzsébet Dániel).2 K zásadným cieľom Spoločnosti patrila organizácia, koordinácia a publikácia výsledkov maďarského etnografického výskumu a propagácia ľudovej kultúry. Spoločnosť organizovala vedecké výskumy, konferencie, kurzy ďalšieho vzdelávania, vo svojej edícii Népismereti Könyvtár vydávala malé monografie, vedecké zborníky (doteraz vyšlo deväť zväzkov). Pod názvom Hírharang vydávala v rokoch 1990 až 1999 etnografický informačný občasník. Výsledky mladých začínajúcich zberateľov vydala v zošitoch pod názvom Utánpótlás ([Dorast] porovnaj L. Juhász 1999a). Temer v tom istom čase, začiatkom roku 1990, vznikli – taktiež z bývalých odborných sekcií Csemadoku – Spoločnosť materinského jazyka Maďarov v Československu a Maďarská vedecká spoločnosť v Československu, ktoré vyvíjali skôr vedecko-populárnu činnosť.

Roku 1992 vznikla v Bratislave Spoločen-skovedná výskumná skupina Mercurius (predseda Lajos Turczel, od r. 2003 Katalin Vadkerty, tajomník László Gyurgyík) ako voľné zoskupenie spoločenskovedných bádateľov (sociológov, demografov, právnikov a historikov). Skupina realizuje výskumné projekty podľa záujmu svojich členov, organizuje konferencie (1994: Priority výskumu maďarskej spoločnosti na Slovensku; 1999: Otázky používania jazyka a jazykovej politiky), každoročne zvoláva valné zhromaždenia. Od roku 1998 organizuje odborné rokovania za účasti renomovaných odborníkov na vybrané témy pod názvom Mercurius Műhely, v redakcii Vydavateľstva Kalligram vydáva edíciu Mercurius Könyvek (porovnaj s ďalšou literatúrou Kocsis 2000).

Roku 1996 vznikol Fórum inštitút spoločenských vied (predseda László Öllös, riaditeľ Károly Tóth),3 ktorý si postupne budoval svoj profil, vytváral si jednotlivé oddelenia. Takmer zároveň so svojím vznikom prevzal Fórum inštitút aj prevádzkovanie odbornej knižnice a archívu Maďarov na Slovensku Bibliotheca Hungarica. Bibliotheca Hungarica (riaditeľom je László Végh) ako vedecká knižnica Fórum inštitútu patrí v súčasnosti medzi najväčšie zbierky svojho druhu. 1. októbra 1997 vzniklo Výskumné centrum európskej etnológie Fórum inštitútu so sídlom v Komárne (riaditeľ József Liszka). Výskumné centrum popri tradičných etnografických témach kladie veľký dôraz na výskum interetnických vzťahov, práve tak ako na sledovanie zmien a postihovanie historických aspektov (najmä pri miestopisných skúmaniach).

I keď Výskumné centrum európskej etnológie vzniklo ešte roku 1997, reálne začalo vyvíjať činnosť až roku 1998. Výskumné centrum buduje a spravuje svoju vlastnú odbornú knižnicu a etnografickú databázu, buduje Archív malých sakrálnych pamiatok.4 Roku 2000 sa za účasti britských, francúzskych, holandských, nemeckých, poľských, českých, slovenských a maďarských výskumných pracovníkov konala XII. Medzinárodná etnokartografická konferencia pod názvom Hranice ako etnografický problém. Roku 2002 etnologické centrum zorganizovalo taktiež v Komárne 15. Medzinárodné sympózium bádateľov malých sakrálnych pamiatok (Liszka 2003c).

Vznikom Výskumného centra európskej etnológie sa otvoril priestor pre istú deľbu práce: Národopisná spoločnosť Maďarov na Slovensku sa môže zamerať na posilňovanie spoločenskej bázy etnografického výskumu, môže vyvinúť viac energie v prospech rozširovania dobrovoľného zberateľského hnutia ako aj v oblasti ďalšieho vzdelávania mladej generácie. Na druhej strane, Výskumné centrum európskej etnológie sa sústreďuje na vypracúvanie a realizáciu výskumných programov, vydávanie odborných publikácií, zveľaďovanie etnografickej knižnice a databázy a budovanie špecializovaných archívov. Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne (riaditeľ József Csutôrtôky) a Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku so sídlom v Bratislave (riaditeľka Gabriella Jarábik) sú zárodkom ústrednej muzeálnej inštitúcie Maďarov na Slovensku, ktorá by mohla plniť koordinačné, dokumentačné a publikačné funkcie a mohla by usporadúvať stále expozície a putovné výstavy.

V rámci Fórum inštitútu pre výskum menšín sa postupne vytvorili samostatné odborné sekcie: v súčasnosti má už vlastného garanta historický, sociologický, literárnovedný aj interetnický výskum. Výsledkom čoraz intenzívnejšej činnosti Fórum inštitútu pre výskum menšín sú sociologické prieskumy a analýzy, historické chronológie, etnografické a historické bibliografie, monografie.

Jazykovedci, ktorí predtým pôsobili v rámci Spoločenskovednej výskumnej skupiny Mercurius, resp. Jazykovej spoločnosti Maďarov na Slovensku, vytvorili roku 2001 Občianske združenie Gramma, ktorého úlohou je zabezpečiť organizačný rámec pre jazykový výskum Maďarov na Slovensku. Keďže ešte v tom istom roku vytvorila Maďarská akadémia vied na Slovensku svoje výskumné pracovisko, Gramma sa podujala na plnenie úloh tohto pracoviska. Jazyková kancelária Gramma v Dunajskej Strede sa zaoberá teoretickým a empirickým výskumom, zakladá jazykové databázy a zapája sa aj do „jazykového plánovania“ (Lanstyák – Menyhárt 2001).

I keď len okrajovo, predsa považujeme za potrebné sa zmieniť aj o problematike financovania činnosti uvedených výskumných zoskupení. Ich spoločným znakom je to, že všetky bez výnimky vznikli na základe iniciatívy zdola a podľa nášho vedomia dodnes ani jedno z nich nedostáva príspevok zo štátneho rozpočtu ex offo (výnimkou je Jazyková kancelária Gramma, ktorá – ako sme spomenuli – funguje čiastočne z rozpočtu Maďarskej akadémie vied). Všetky zoskupenia získavajú prostriedky potrebné na činnosť prostredníctvom každoročne opakujúcej sa procedúry uchádzania sa o rôzne granty.