Pi, 29. marca 2024.

Judit Hamberger: Strana maďarskej koalície v Slovenskej vláde

3. HODNOTENIE ČINNOSTI SMK VO VLÁDE

Prieskumy verejnej mienky zamerané na hodnotenie účasti Maďarov vo vládnej koalícii odzrkadľujú všeobecný trend vývoja slovensko-maďarských vzťahov.26 Občania maďarskej národnosti boli po voľbách 1998 tej mienky, že účasť SMK vo vláde umožní realizáciu kľúčových zmien, že jej prostredníctvom sa aj Maďari budú môcť zúčastniť na rozhodovaní o smerovaní Slovenska. Dôvera maďarskej menšiny voči tejto vláde vzrástla. Pôsobenie Dzurindových vlád hodnotí priaznivejšie ako slovenská väčšina, pričom pred rokom 1998 to bolo práve naopak. Kým vláde Vladimíra Mečiara dôverovali len 3 % Maďarov na Slovensku, dôvera Maďarov voči prvej vláde Mikuláša Dzurindu bola až 76%-ná. Maďari považujú aj menšinovú politiku týchto vlád za lepšiu ako Slováci. 91 % Maďarov na Slovensku považovalo vstup SMK do vlády za správny27, kým k tej istej otázke sa kladne vyjadrilo len 30 % Slovákov a 59 % ich bolo proti. Aj s obnovením dvojjazyčných vysvedčení súhlasilo 92 % Maďarov, kým spomedzi Slovákov mala tento názor len jedna tretina.28 Účasť SMK vo vláde napĺňa maďarskú menšinu na Slovensku nádejou a pomaly (čo ukazujú aj prieskumy) sa zlepšuje i tendencia hodnotenia jej vlastnej situácie na Slovensku. Maďarská menšina dáva do súvislosti zlepšovanie slovensko-maďarských vzťahov do veľkej miery s pôsobením SMK vo vláde.

Sociologické prieskumy vzťahujúce sa na účasť Maďarov vo vláde ukázali aj to, aký vzťah majú prívrženci slovenských strán vládnej koalície, resp. voliči opozície k činnosti Maďarov vo vláde. Viacerí politickí analytici sa vyjadrili v tom zmysle, že väčšina Slovákov vzala ústretové kroky vládnej koalície voči maďarskej menšine na vedomie len s pomerne malým nadšením. Tí občania slovenskej národnosti, ktorí podporovali strany vládnej koalície, síce akceptovali vstup SMK do vlády, nie všetci sa však s ním plne stotožnili.29

Hodnotenie samotného faktu účasti SMK vo vláde sa prejavuje ináč, ako hodnotenie jej konkrétneho účinkovania vo vláde. S účasťou sa Slováci pomaly „zmierujú“, čo znamená, že ju akceptujú,30 ale činnosť SMK naďalej kritizujú. Napriek výhradám hodnotia aj Slováci pôsobenie a konkrétne kroky SMK v rámci vládnej koalície čoraz pozitívnejšie. Čo sa týka hodnotenia úspešnosti koaličných strán, roku 2003 dostali Maďari najlepšiu známku ešte aj podľa klasifikácie prívržencov opozície.31

V slovenských pomeroch by mohla Strana maďarskej koalície považovať tento výsledok za mimoriadny. SMK má totiž napriek vnútorným konfliktom a napätiam povesť stabilnej politickej sily. Slovenskí politici a pozorovatelia často zdôrazňujú, že SMK je najvzornejším členom koalície, je jednou z najdôležitejších záruk stability koalície a vzorná je aj jej vnútorná súdržnosť, jednota a disciplína. To sa vzťahuje nie len na jej správanie sa vo vládnej koalícii, ale aj na disciplínu jej poslancov v parlamente.32 Na rozdiel od ostatných strán koalície, ktoré svoje vnútorné rozpory neustále „prepierali“ na verejnosti, SMK si to dovolila len v minimálnej miere. SMK bola v prvom vládnom cykle „najlojálnejším“ členom koalície. Najtransparentnejšie podporovala reformné kroky vlády a neuzatvárala účelové obchody s opozíciou, zamerané proti reformám. SMK sa aj v druhom koaličnom období správala zásadovo a neporušila uzavreté dohody. Nerokovala s opozíciou o vytvorení vládnej koalície. Stredopravú koalíciu považovala za najlepšie riešenie.33

Jablkom sváru medzi členmi koalície bolo aj dodržiavanie spoločných dohôd a koaličnej zmluvy. Maďari vo vláde opätovne zdôrazňovali, že dohodnuté pravidlá koaličnej spolupráce je potrebné dodržiavať. Ich nedodržanie totiž často viedlo k ohrozeniu koalície. Pri dohodách o právnych normách, ktoré boli z hľadiska maďarskej menšiny dôležité, ba kľúčové, partneri buď ignorovali požiadavky SMK, alebo ju donútili k vážnym kompromisom v meritórnych otázkach. Maďari počnúc rokom 1999 často krát nadobúdali pocit, že sú v rámci koalície vytesnení do opozície. Konflikty sa vynárali nielen v súvislosti so špecifickými maďarskými požiadavkami, ale aj v zásadných politických otázkach všeobecného charakteru.

Politickí predstavitelia maďarskej menšiny pôsobia na slovenskej parlamentnej scéne a vo vládnej politike od roku 1990 ako stabilizujúci faktor. Tie procesy v uplynulých štrnástich rokoch, ktoré mali slúžiť naplneniu euroatlantických integračných ambícií Slovenska, priniesli so sebou – s väčšími či menšími okľukami – posilnenie záruk politickej demokracie. Politickí predstavitelia maďarskej menšiny (ako aj celá maďarská menšinová komunita) urobili veľa pre demokratizáciu slovenskej spoločnosti. Ak si to vyžadovali aktuálne okolnosti alebo strategické záujmy krajiny, dokázali maďarskí politici na Slovensku – či už v opozícii, alebo vo vláde – odsunúť do úzadia svoje prvoradé ciele spojené s rozvojom národnej identity. Urobili to predovšetkým v záujme toho, aby kvôli politickým chybám slovenských partnerov neutrpeli ujmu krehké demokratické inštitúcie a naštartované demokratické procesy. Za tento svoj postoj sa im občas dostalo zo slovenskej strany aj akého-takého uznania.

Prizvanie Strany maďarskej koalície do vlády Slovenskej republiky nemá len symbolický význam. Bol to odkaz smerom k zahraničiu, ale aj dovnútra, smerom k slovenskej spoločnosti. Navonok to bolo znakom posilnenia politiky zameranej na integráciu do euroatlantických štruktúr, dovnútra zas deklaráciou spoločnej vôle dodržiavať zásady parlamentnej demokracie, princípov právneho štátu. SMK aj ako menšinová strana aktívne participuje na riešení spoločenských problémov v širšom slova zmysle a nezaoberá sa výlučne maďarskými menšinovými problémami. Táto skutočnosť napomáha odstraňovaniu nedôvery demokraticky zmýšľajúcich Slovákov voči Maďarom.

Pôsobenie SMK vo vláde v očiach Slovákov postupne napráva negatívny obraz vytvorený o Maďaroch. Vynaložené úsilie a vložené investície sú veľké, odmena a výsledky sú malé. V hre je však hlavne integrácia, pozitívny obraz krajiny, a to má SMK neustále na zreteli. To, či je to málo alebo veľa, sa dá posúdiť len v strednodobom horizonte. Pri posudzovaní krátkodobej úspešnosti činnosti SMK sa názory líšia, dokonca sú protirečivé. Podľa jedného názoru je správne, že SMK zotrvala v koalícii takmer aj za cenu straty politickej tváre, podľa iného názoru však týmto postupom maďarská politická reprezentácia veľa stratila. Prieskumy však potvrdzujú, že väčšia časť Maďarov na Slovensku zotrvanie SMK v koalícii podporuje.

Úspechom je aj to, že intenzita protimaďarských nálad v oficiálnej rovine klesla, čo spätne vplýva i na verejnú mienku. Vyjadrenia maďarských verejných činiteľov, pri ktorých by bol predtým okamžite oheň na streche, sú sprevádzané menšou mierou nervozity a hystérie ako počas predchádzajúcich vlád Vladimíra Mečiara. Aj keď pokrok nie je veľký, predsa sa začal proces, ktorý je pre budúcnosť slovensko-maďarských vzťahov mimoriadne dôležitý, obzvlášť pre spolužitie slovenskej väčšiny a maďarskej menšiny. Prizvanie SMK do vlády je zo strany Slovákov ústretovým krokom, prijatie pozvania Maďarmi je zas potvrdenie toho, že nie sú protislovenskí. SMK dokázala, že je pripravená nielen na ochranu maďarských menšinových záujmov, ale je schopná a spôsobilá robiť aj celoštátnu politiku.

    Related Posts

    Prečo chcú Maďari vlastnú univerzitu?
    Cena vedomostí získaných v materinskom jazyku