Judit Hamberger: Strana maďarskej koalície v Slovenskej vláde


Účasť SMK vo vláde priniesla dva dôležité výdobytky: prispela k tomu, že pre euroatlantické zoskupenia sa Slovensko stalo prijateľnejším, „slušnejším“ partnerom, a zároveň Strana maďarskej koalície v slovenskej vláde oslobodila časť Slovákov od kŕčovitého protimaďarského komplexu, znížila nedôveru voči Maďarom. Jasným odkazom politického pôsobenia SMK vo vláde je to, že pochopila: euroatlantická integrácia krajiny je prvoradejšia ako „nezlomné“ odhodlanie zamerané na ochrana národnej identity v každej špecifickej oblasti. Integrácia krajiny je totiž existenčným záujmom nielen Slovákov, ale i Maďarov – na Slovensku i v Maďarsku.

SMK robí z hľadiska cieľov euroatlantickej integrácie jednoznačne pozitívnu politiku, podporuje aj úzku spoluprácu Visegrádskej štvorky (V4) a v rámci nej zvlášť úzku spoluprácu Slovenska a Maďarska.34 (Bratislavský summit V4 v máji 1999 znamenal zároveň aj opätovné oživenie slovensko-maďarských vzťahov.) Pristúpenie krajiny k EÚ a NATO víta SMK ako krok, ktorý prispeje aj k zlepšeniu situácie maďarskej menšiny, k zvýšeniu jej pocitu bezpečnosti. Prizvanie Maďarov do vlády prispelo aj k vytvoreniu politických a personálnych predpokladov konsolidácie oficiálnych slovensko-maďarských vzťahov na najvyššej úrovni. Od novembra 1998 sa tieto vzťahy zintenzívnili a začali napĺňať očakávanie vzájomnosti a spolupráce zakotvené v základnej zmluve, medzi iným sa konštituovali a začali činnosť jednotlivé sekcie slovensko-maďarskej zmiešanej komisie. Zmiernilo sa napätie okolo vodného diela Gabčíkovo, spolupráca sa rozvinula na viacerých úrovniach a v mnohých formách.

Zástoj a výsledky činnosti SMK v prvom vládnom cykle hodnotil aj znalec menšinovej problematiky Ondrej Dostál. Podľa jeho názoru bola síce politika prvej Dzurindovej vlády voči menšinám lepšia ako politika Mečiarových vlád, avšak nebola dôsledná a nemala záujem zlepšiť situáciu menšín vo väčšej miere, ako ju predošlé vlády pokazili. Nebola ochotná ísť nad rámec očakávaní Európskej únie a ostatných medzinárodných organizácií. Počas svojho posledného, štvrtého roku vládnutia (2002) neurobila prvá Dzurindova vláda ani jedno zásadné opatrenie na zlepšenie situácie národnostných menšín. SMK sa vo vládnej koalícii nepodarilo presadiť viacero zo svojich priorít, ktoré boli pritom súčasťou vládneho programu. Podarilo sa jej však upevniť vlastné politické postavenie, o čom svedčia aj úspešné výsledky, ktoré dosiahla v regionálnych voľbách 2001 a parlamentných voľbách 2002.35

Pál Csáky pri jednej príležitosti (ešte v rámci hodnotenia prvého vládneho cyklu) charakterizoval situáciu SMK „ako vynútený stav trvalej pohotovosti“. Myslel tým predovšetkým na to, že menšinová národnostná komunita musí brať neustále ohľad aj na väčšinový národ, väčšinovú spoločnosť, keďže v jej štátnych, právnych, hospodárskych, politických a spoločensko-kultúrnych rámcoch musí žiť. Postavenie SMK vo vláde je do značnej miery predurčená touto „obozretnosťou“. Až do tej miery, že pri zvažovaní medzi záujmami oboch komunít (menšinovej a väčšinovej) sa spravidla musí prispôsobiť záujmom väčšiny. V tomto vzťahu je, pravda, dôležité, ako sú jednotlivé záujmy štruktúrované. Prípad SMK dokazuje, že záujmy slovenskej väčšiny nie sú vždy (i keď často sú) v priamom rozpore so záujmami maďarskej menšiny. V mnohých prípadoch sú záujmy oboch dokonca totožné.

Postavenie menšiny v najvyššej možnej miere závisí od dobrej vôle väčšiny, a to platí aj v tomto prípade. Prizvanie SMK do vlády bolo politickým prejavom slovenskej „dobrej vôle“ aj napriek tomu, že to bol do značnej miery účelový krok urobený v záujme vnútropolitických a zahraničnopolitických cieľov. Práve na vzťah väčšiny a menšiny má účasť SMK vo vláde – zmierňovaním nedôvery – najväčší vplyv. Politické strany väčšinového národa nemajú vypracovaný program pre riešenie čiastkových či komplexných problémov súvisiacich s postavením menšín. Ten totiž predpokladá ústretovosť, pozitívny prístup väčšiny k menšinovým otázkam. V uplynulom desaťročí však bol prístup slovenskej spoločnosti skôr opačný (nedôvera, odmietnutie). Práve preto bolo prizvanie SMK do vlády demokratickejšou časťou slovenskej elity mimoriadnym počinom. Jej protagonisti„prekonali sami seba“, keď rozhodli o tom, že sa plnení vládnych úloh podelia s Maďarmi. Strana maďarskej koalície v slovenskej vláde 131

Pri analýze úspechov a neúspechov pôsobenia SMK v koalícii musíme mať na zreteli, že realizácia stanovených cieľov má viacero úrovní, ktoré sa neustále „zoceľujú“ v krížovej paľbe kompromisov. Z tohto hľadiska treba rozlišovať medzi programom strany, koaličnou zmluvou, vládnym programom a napokon treba zhodnotiť skutočné plnenie bodov programu.

Činnosť SMK vo vláde sa vyznačuje úspechmi aj neúspechy, všeobecného i konkrétneho charakteru. Medzi všeobecné úspechy možno zaradiť to, že SMK dokázala, že jej politici sú schopní strategicky myslieť a na základe toho prijímať aj správne politické rozhodnutia. Napriek ťažkostiam vo vláde ostala strana, aj jej parlamentná frakcia jednotná a disciplinovaná a jej voličská základňa kompaktná. Na koaličné neúspechy a krízy môžeme nazerať aj tak, že ony svedčia nielen o chybách a slabostiach SMK, ale aj o nedostatkoch slovenskej politickej elity a vnútropolitického života. Môžeme to vyjadriť aj tak, že všetko, čo sa s SMK vo vládnej koalícii deje, nie je až natoľko negatívnym obrazom SMK, ako skôr slovenských strán vládnej koalície. Nie je náhodné, že Rudolf Chmel, najlepší slovenský znalec slovensko-maďarských vzťahov, charakterizoval vzťahy v prvej koaličnej vláde Mikuláša Dzurindu slovami „pri takýchto partneroch je naozaj ľahké ostať čestným“.36

Hodnotenie účinkovania SMK vo vláde závisí aj od toho, aké hľadiská a ciele pokladáme za dôležité a čo považujeme za menej dôležité. Ak za prvoradý cieľ pokladáme zachovanie identity maďarskej menšiny na Slovensku, tak účinkovanie SMK vo vláde musíme hodnotiť ako neúspešné. O to viac, že podľa údajov zo sčítania ľudu 2001 za 10 rokov stratilo identitu 46 768 občanov Slovenska maďarskej národnosti. Tento stav má mnohoraké príčiny, nie je ňou však činnosť SMK vo vláde. Ak skúmame kultúrny, jazykový, vzdelanostný a hospodársky rozvoj maďarskej komunity na Slovensku, môžeme skonštatovať aj konkrétny pokrok. Osobitnou otázkou je to, či bol tento pokrok – vzhľadom na dané okolnosti – optimálny.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13