Judit Hamberger: Strana maďarskej koalície v Slovenskej vláde


2.1.1. Fungovanie koalície

Prvé konflikty vznikli už pri delení vládnych pozícií. SMK sa nepodarilo získať ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré dostala Strana demokratickej ľavice so zdôvodnením, že poľnohospodárstvo a poľnohospodárske oblasti južného Slovenska majú pre Slovenskú republiku strategický význam. Z toho bolo jasné, že Maďari sa nedostanú k pozíciám „strategického významu“. Na čelo ministerstva sa dostal Pavol Koncoš, ktorý stál v politických, odborných a personálnych otázkach týkajúcich sa poľnohospodárstva a Pozemkového fondu so svojím maďarským koaličným „partnerom“ od začiatku roku 1999 na vojnovej nohe. Koncoš v rozpore s koaličnou dohodou a navzdory Maďarom vymenoval na čelo Pozemkového fondu ním preferované osoby a odmietol všetky personálne návrhy SMK. Politici SMK však mali neustále na zreteli, aby politické a osobné spory neohrozovali stabilitu koalície.

Mocenské pozície sa v každom prípade rozdelili tak, aby Maďari dostali čo možno najmenej funkcií. Tak sa to stalo aj v prípade troch najvyšších funkcií (prezident republiky, predseda parlamentu, premiér), i keď na základe získaných voličských hlasov mala patriť funkcia predsedu parlamentu SMK.

Vláda 1998-2002 Foto:http://www.flickr.com

Vo vnútri vzniknutej koalície sa vytvárali k jednotlivým témam ad hoc „koalície“, ktoré potom zvádzali medzi sebou vnútorný boj.

V otázke menšinových práv uzavreli slovenskí členovia koalície spojenectvo proti SMK. Obzvlášť zreteľné boli permanentné konflikty medzi Stranou maďarskej koalície a Stranou demokratickej ľavice. Väčšia časť menšinových požiadaviek z programu SMK sa do nového programu vlády dostala, no vládny program samotný ostal nenaplnený. Nie je náhodné, že politici SMK sústavne žiadali od svojich koaličných partnerov, aby dodržiavali koaličnú zmluvu a program vlády. Maďari obsadili také vládne posty, prostredníctvom ktorých mohli ovplyvňovať riešenie problémov národnostných menšín a urýchliť európske integračné procesy. Nominanti SMK obsadili aj novovytvorené pozície v oblasti ľudských a menšinových práv. Najdôležitejšími takýmito pozíciami bola funkcia podpredsedu vlády Pála Csákyho a funkcia predsedu parlamentného výboru pre menšinové a ľudské práva (László A. Nagy). Pomocou nich sa rozšíril inštitucionálny rámec riešenia problémov národnostných menšín. Počas prvého vládneho obdobia bolo odstránené mnohé (aj keď nie všetky) nedostatky predchádzajúcej politiky štátu voči menšinám. Na úrade vlády bola vytvorená osobitná sekcia zameraná na menšinové práva a regionálny rozvoj. Na ministerstve kultúry a na ministerstve školstva boli takisto zriadené útvary pre záležitosti národnostných menšín. Rada vlády pre menšiny bola zreorganizovaná takým spôsobom, aby skutočne zastupovala menšiny.

Vláda sa vo svojom programe (november 1998) zaviazala, že zmapuje situáciu v oblasti ľudských a menšinových práv v Slovenskej republike a na základe zistení zváži, či je potrebné, aby Slovenská republika pristúpila k ďalším medzinárodným dohovorom, či je potrebné prijať osobitný zákon komplexne upravujúci problematiku menšín.

Medzi strategickými cieľmi sformulovanými Pálom Csákym, bolo aj prijatie reformy verejnej správy, položenie základov maďarského vysokého školstva na Slovensku a odovzdanie pôdy neznámych vlastníkov do vlastníctva obcí.3 Medzi požiadavkami Maďarov (a potom aj vo vládnom programe) bolo uvedené, že treba vyriešiť prípravu učiteľov pre školy s vyučovacím jazykom menšín, prípravu teológov, kňazov, kultúrnych a osvetových pracovníkov v jazyku menšín a na tento účel treba v rámci existujúcich univerzitných možností zabezpečiť vhodnú inštitucionálnu bázu. Napokon, je treba ratifikovať Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Tieto požiadavky sa podľa programu vlády mali splniť v druhom roku vládneho cyklu. SMK viazala svoju podporu veľkej novele ústavy splnením týchto požiadaviek. Pre Maďarov bola dôležitá celková zmena ducha ústavy, vrátane zmeny preambuly smerom k prihláseniu sa k občianskemu princípu. Vo februári 2001 bola veľká novela Ústavy prijatá, avšak text preambuly ostal nezmenený. U väčšiny zástupcov strán vládnej koalície sa ani táto požiadavka SMK nestretla s porozumením. Maďari by privítali, keby odovzdanie pôdy neznámych vlastníkov do vlastníctva samospráv bolo upravené ústavou, ale boli by sa uspokojili aj s tým, ak by sa daný problém vyriešil jednoduchým zákonom. Táto snaha však bola neúspešná. SMK mala výhrady aj k článkom upravujúcimi postavenie súdov, vrátane postavenia a právomocí ústavného súdu, menšinové práva, ako aj v súvislosti s absenciou inštitúcie verejného ochrancu práv (ombudsmana).

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13