Judit Hamberger: Strana maďarskej koalície v Slovenskej vláde


SMK presadzovala variant, podľa ktorého by na Podunajskej nížine vzniklo v rámci jedného vyššieho územného celku šesť takých okresov s prevahou obyvateľov maďarskej národnosti (to mala byť tzv. Komárňanská župa). Tento zámer všetky slovenské strany odmietli ako etnicky motivovanú iniciatívu, SMK však na svojom návrhu trvala a vopred signalizovala, že v prípade jeho odmietnutia vystúpi z koalície. Reforma územnosprávneho členenia vypracovaná vládnymi expertmi nepočítala ani s jediným územným celkom, kde by mali Maďari väčšinu. Kvôli vážnym nezhodám v otázke územnosprávneho členenia odložila koalícia konečné prerokovanie návrhu zákona v parlamente na jar až leto 2001. V júli 2001 bol napokon prijatý taký zákon, ktorý Maďarov značne pobúril. Hrozba vystúpenia SMK sa stala vážnym problémom. (Prijatie predmetného zákona bolo totiž aj jednou z podmienok začatia prístupových rokovaní s EÚ.)

SMK začala svoje požiadavky vyostrovať (podľa istých hodnotení ultimatívne) roku 2000, keď sa dostal na program dňa zákon o územnej samospráve vyšších územných celkov, a keď sa stalo zrejmým, že koaliční partneri nebudú podporovať jej požiadavky7, zatiaľ čo ona podporovala prakticky všetky spoločné kroky koalície, zamerané na riešenie akýchkoľvek otázok spoločenského a hospodárskeho života. Ani ostré formulácie, ani ultimáta však úspech nepriniesli, a nakoniec aj zákon o reforme verejnej správy bol prijatý v rozpore s maďarskými požiadavkami.

Pred prijatím veľkej novely ústavy roku 2001 chcela SMK opätovne podmieniť svoju podporu splnením niektorých svojich programových cieľov. Vyvíjala sústredené úsilie Strana maďarskej koalície v slovenskej vláde v prospech ratifikácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, prevodu pôdy neznámych vlastníkov do vlastníctva obcí a zriadenia maďarskej fakulty na nitrianskej univerzite.

V súvislosti s ratifikáciou Charty prebiehala v rámci koalície výmena názorov o tom, ku ktorým nariadeniam Charty by sa Slovenská republika mala pripojiť, aké záväzky by mala na seba prebrať. Čo sa týka prípravy učiteľov v jazykoch národnostných menšín, predmetom sporu bolo to, či sa má zriadiť samostatná maďarská fakulta (prípadne fakulta národnostných menšín) v Nitre – čo chcela SMK – alebo bude postačovať, ak sa na existujúcich fakultách vytvoria národnostné oddelenia. Zo zoznamu požiadaviek – aj to len v dôsledku mimoriadneho tlaku SMK na koaličných partnerov – sa naplnila len ratifikácia Charty, Maďari však napokon novelizáciu ústavy podporili. Riešenie vo veci pôdy neznámych vlastníkov koalícia presunula až za rok 2002, v personálnych otázkach vo vzťahu Pozemkového fondu zas SMK prijala kompromis, že na jeho čelo síce nebude menovaný jej kandidát, ale predsedom správnej rady fondu bude odborník bez straníckej príslušnosti, ktorého navrhne SMK.

V prvom vládnom cykle SMK nevedela uplatniť tie svoje strategicky dôležité požiadavky, ktoré predtým presadila do vládneho programu. (Zákon o používaní jazyka menšín bol prijatý v podobe, s akou SMK nesúhlasila, zákon o územno-správnom členení bol prijatý v značne deformovanej podobe, namiesto 12 žúp, preferovaných Maďarmi, bolo vytvorených len 8, a v Nitre – kvôli odporu Akreditačnej komisie – napriek odporúčaniu vlády nevytvorili fakultu národnostných menšín. Nepodaril sa ani zámer prevodu pôdy neznámych vlastníkov do vlastníctva samospráv.) Napriek tomu SMK zostala vo vláde. V čase prvej Dzurindovej vlády sa vo vzťahu k maďarskej menšine realizovali len tie body vládneho programu, ktorých cieľom bola náprava najhrubších deformácií z obdobia vlád Vladimíra Mečiara. (Opätovné zavedenie dvojjazyčných vysvedčení, dvojjazyčnosť v školskej administratíve, obnovenie pravidiel financovania menšinových kultúr, zvýšenie a spravodlivejšie rozdeľovanie štátnych dotácií na ich rozvoj, obnovenie právnej subjektivity menšinových kultúrnych zariadení, odvolanie zámeru zavedenia alternatívneho, bilingválneho vyučovania v maďarských školách.) Nebol prijatý ani zákon o postavení národnostných menšín, ktorý popri vládnom programe predpokladá aj slovenská ústava.

Vláda 2002-2006, Foto: http://www.flickr.com

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13