Judit Hamberger: Strana maďarskej koalície v Slovenskej vláde


Slovenská diplomacia mala voči návrhu zákona o zahraničných Maďaroch výhrady už roku 2001. Zdrojom napätia v rámci koalície sa stal zákon najmä na jar 2002, keď nadobudol účinnosť. Napätie sa vyhrotilo medzi SMK a premiérom, ako aj medzi SMK a ostatnými členmi koalície. Slováci vyčítali zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, že je diskriminačný (zvýhodňuje občanov SR maďarskej národnosti), jeho účinnosť sa má vzťahovať (aj) na územie Slovenska, čiže jeho cieľom je aplikovať zákon iného štátu na občanov Slovenskej republiky. Zákon bude mať exteritoriálne účinky, čo Slovenská republika nemôže dopustiť. Kresťanskí demokrati vypracovali deklaráciu a „odvetný zákon“, ktorý vedúci predstavitelia SMK rázne odmietli. Najdôležitejšou funkciou tohto „zákona“ malo byť prijatie diskriminačných opatrení, vrátane dodatočného zdaňovania tých príslušníkov maďarskej menšiny, ktorí prijmú výhody maďarského zákona. Zámery „odvetného zákona“ boli natoľko ostré, že aj reakcia SMK bola ostrá: vyhlásila, že ak slovenská vláda a slovenský parlament navrhovaný zákon z dielne KDH prijme, SMK nebude členom takej vlády, v ktorej je aj Kresťanskodemokratické hnutie. Zvažovaný slovenský právny akt by bol voči maďarskej menšine vyslovene diskriminačný. Politici SMK boli toho názoru, že jeho prijatie by znamenalo porušenie koaličnej zmluvy a v tom v prípade by koalícia od nich ďalej nemohla očakávať lojalitu. Zotrvanie vo vláde však tým nepodmienili, tam už hrali úlohu aj iné významné politické a hospodárske záujmy.

Tento problém výrazným spôsobom zaťažil aj slovensko-maďarské medzištátne vzťahy. Predseda strany Béla Bugár uznal, že zákon sa na území Slovenska nemôže uplatňovať, ak s tým slovenská strana nesúhlasí. Otázka zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch sa však stala témou volebnej kampane pred slovenskými parlamentnými voľbami v júni 2002. Je významným úspechom SMK, že aj za takýchto okolností získala 20 poslaneckých mandátov. SMK sa v tejto otázke podujala na úlohu sprostredkovateľa medzi oboma štátmi. Jej misia sa však skončila neúspechom – premiér Mikuláš Dzurinda nebol ochotný pristúpiť ani na pozmenenú verziu zákona a napriek dohode s SMK zmenil stanovisko, čo aj „oznámil svetu“, a to nečakaným a zarážajúcim spôsobom. To bol ten moment, keď premiér Dzurinda úplne stratil politickú a osobnú dôveru vedúcich predstaviteľov SMK.23

Predmetný zákon sa stal pre druhé volebné obdobie Dzurindovej vlády jedným z hlavných zdrojov napätia. Roku 2003 patrila otázka maďarského zákona medzi najdôležitejšie politické témy. Slovenská časť vládnej koalície trvala na tom, aby Maďarsko realizovalo svoju podporu pre menšiny v súlade s príslušnými ustanoveniami základnej zmluvy medzi oboma štátmi, na základe medzištátnych dohôd. Výsledkom niekoľkých dohodovacích kôl bol napokon kompromis vo vyššie zmienenom zmysle. SMK zastáva názor, že výhody poskytované zákonom sú pre Maďarov naďalej dôležité.

Roku 2002 sa vynorili také problémy, ktoré vyniesli na povrch rozpory a napätia vo vrcholnom vedení SMK. Zároveň sa ukázalo aj to, na základe akých problémov sa diferencujú jednotlivé skupiny vo vnútri SMK. Ide o nasledovné problémy: kľúčové otázky postavenia maďarskej menšiny na Slovensku, zásadné prvky menšinovej stratégie, vzťah SMK k vládam, politickým stranám a iným politickým aktérom v Maďarsku, politika vlád vo vzťahu k ochrane maďarskej menšiny, resp. rozdielnosť v stratégiách vzťahujúcich sa na právne riešenie postavenia Maďarov na Slovensku. V hre je predovšetkým otázka autonómie. Podstatou problému je to, do akej miery má SMK pri prezentovaní svojich požiadaviek brať do úvahy citlivosť Slovákov, vyplývajúcu z ich protimaďarských predsudkov, a s akým stupňom rozhodnosti má v takomto prostredí presadzovať záujmy maďarskej menšiny.

Rozdielne vyjadrenia vedúcich predstaviteľov strany ku strategickým i taktickým otázkam spôsobujú koaličné i spoločensko-politické napätia.24 Od leta, resp. jesene 2004 sa dajú v otázke autonómie očakávať vnútorné napätia, rozdielne názory, rozdielne hodnotenia situácií, čo časom môže vyvolať aj vážnejšiu vnútrostranícku krízu. SMK sa bude musieť rozhodnúť aj v otázke, či chce ostať regionálnou a etnickou stranou, alebo či sa podujme aj na obhajobu záujmov a hodnôt celoštátneho rozsahu. Riešenie tejto otázky ovplyvní aj činnosť strany v oblasti euroatlantickej integrácie, ako aj pôsobenie jej predstaviteľov v Európskom parlamente.25

Jednou z naďalej citlivo rezonujúcich tém je aj otázka dôsledkov Benešových dekrétov a odškodnenie krívd spáchaných na ich základe, resp. v súvislosti s tým i možné riešenia problému pôdy neznámych vlastníkov. Ani pôsobenie maďarskej univerzity v Komárne nebude bezproblémové, avšak politicky najcitlivejšou témou zostane otázka rôznych foriem autonómie (školskej, kultúrnej, územnej).

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13