Za národnostne zmiešané územie budeme teda považovať územie zo severu pomerne jasne ohraničené etnickým rozhraním približne na línii Bratislava – Senec – Galanta – Nové Zámky – Levice – Veľký Krtíš – Lučenec – Rožňava – Košice, a potom oblasť Medzibodrožia a Použia. Na tomto území, ktoré sa v odbornej literatúre písanej po maďarsky spravidla označuje ako „magyarlakta terület”, čiže „územie obývané Maďarmi”, žije cca 90 % z celkového počtu Maďarov na Slovensku.
Možno konštatovať, že severné a južné časti zmienených okresov sa nelíšia len etnickou skladbou, ale spravidla aj geomorfologickým členením, dopravnou dostupnosťou do sídla správneho celku, ekonomicko-sociálnymi charakteristikami. Z hľadiska organizácie výkonu štátnej správy sa územné členenie južného Slovenska naposledy približovalo jeho etnickej skladbe v rokoch 1990 – 1996, keď vzniklo popri dovtedajších 38 okresoch aj 121 menších obvodov pre výkon I. stupňa štátnej správy.16 Je potrebné poznamenať, že tieto územné obvody neboli správnymi jednotkami, tými ostali aj v tom období len okresy (kraje sa prechodne zrušili). Z uvedených 121 územných celkov dvadsaťtri bolo takých, v ktorých podiel maďarskej menšiny presahoval 20 %, z toho v šestnástich bolo zastúpenie Maďarov nadpolovičné. Na území obvodov Senec, Dunajská Streda, Šamorín, Sládkovičovo, Galanta, Šaľa, Veľký Meder, Komárno, Kolárovo, Hurbanovo, Nové Zámky, Štúrovo, Želiezovce, Šahy, Veľký Krtíš, Fiľakovo, Rimavská Sobota, Tornaľa, Plešivec, Rožňava, Moldava nad Bodvou, Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany žilo podľa sčítania obyvateľov v roku 1991 približne 60 % Maďarov.17 Ak počítame aj obvody Lučenec, Levice, Šurany a Vráble, v ktorých tvoril podiel Maďarov len 9,5 až 13 %, tak zastúpenie Maďarov na území týchto 27 obvodov presahoval 50 %.
Existencia týchto územných obvodov mala, samozrejme, svoju predhistóriu. Prvostupňové administratívne celky, nazývané okresy (alebo slúžnovské okresy) v hraniciach približujúcich sa obvodom z obdobia 1990 – 1996 platili na území súčasného Slovenska v zásade od polovice 19. storočia až po rok 1960.
Volebné správanie Slovákov na národnostne zmiešaných územiach
Pri skúmaní volebného správania obyvateľov južného Slovenska je niekedy užitočné vedieť, ako volili zvlášť voliči slovenskej a zvlášť voliči maďarskej národnosti. Keďže voľby sú tajné, zistiť tieto údaje exaktne nie je možné. Agregované údaje za jednotlivé volebné okrsky, obce, či obvody (prípadne okresy) poskytujú len približné vodidlo. Na základe celkových výsledkov, i na základe volebných prieskumov predpokladáme, že prevažná väčšina občanov s maďarskou národnosťou (či občanov s maďarskou identitou) v doterajších voľbách hlasovala za Stranu maďarskej koalície, či jej predchodkyne.18 Len z volebnej štatistiky však nedokážeme zistiť, koľko bolo Maďarov, ktorí hlasovali za slovenské strany a na druhej strane, koľko Slovákov hlasovalo za SMK, či jej predchodkyne. Takisto nie je z týchto čísel vždy jednoznačné, ako hlasovali Rómovia, ktorých žije na južnom Slovensku (na území obývanom maďarskou menšinou) tiež značný počet, pričom len časť z nich sa oficiálne hlási k rómskej národnosti.
Ak sa snažíme zistiť, či sa volebné správanie Slovákov žijúcich na národnostne zmiešaných južných územiach signifikantným spôsobom odlišuje od správania Slovákov žijúcich na homogénnych, etnicky slovenských územiach, môže byť mätúce, ak pracujeme s agregovanými štatistickými údajmi vzťahujúcimi sa na okresy. Napríklad pri zbežnom pohľade na mapku volebných výsledkov prezidenta Ivana Gašparoviča v prezidentských voľbách roku 2009 by sa mohlo zdať, že on, resp. politické strany SMERSD a SNS, ktoré ho masívne podporovali, nemajú na národnostne zmiešanom území výraznú podporu.
Z tabuľky 2 vyplýva, že najmä v južnej časti západného Slovenska bola podpora Ivana Gašparoviča a tým zrejme aj strán slovenského národnopopulistického bloku pomerne nízka. Výrazne úspešný bol Ivan Gašparovič len v okresoch Michalovce a Nitra. Tieto okresy však nie sú prihraničnými okresmi, a podiel Maďarov je v nich pomerne nízky. Nadpolovičnú väčšinu získal potom už len v okrese Revúca. V žiadnom z ostatných okresov nepresiahol 40 %, ba v prípade okresov Dunajská Streda a Komárno ostal pod úrovňou 15 %, čo sa zdá byť takmer zanedbateľné. V skutočnosti – ako ukážeme nižšie – je situácia trošku zložitejšia.
