O volebných výsledkoch politického hnutia vedeného Vladimírom Mečiarom možno vysloviť podobné závery, ako pri stranách SMER a SNS. Úspešnosť HZDS medzi Slovákmi sa v jednotlivých okresoch južného Slovenska výrazne neodchyľovala od celoslovenského priemerného voleb ného zisku strany. Zároveň možno konštatovať, že relatívna úspešnosť hnutia bola vyššia na západe, ako na východe. V zaostalejších regiónoch Novohradu, Gemeru a východného Slovenska prešla značná časť bývalých voličov HZDS k SMER-u, kde ich zrejme zaujala výrazná sociálna rétorika ich lídrov. Zaujímavosťou v tomto ohľade je okres Rimavská Sobota, kde bývalí voliči HZDS prešli vo väčšej miere nielen k SMER-u, ale aj k SNS. Úlohu tu mohol zohrať zrejme aj faktor početnej rómskej komunity v tomto regióne.
V ďalšej tabuľke porovnáme výsledky Ivana Gašparoviča v prezidentských voľbách 2009 s volebnými ziskami bloku SMER + HZDS + SNS vo voľbách 2006 v národnostne zmiešaných okresoch južného Slovenska.
Z tabuľky je zrejmý rozdiel medzi západnými a východnými okresmi.
V západných pozorujeme dosť značný rozptyl medzi oboma údajmi, ktorý je spôsobený pravdepodobne viacerými faktormi. Jedným z nich je skutočnosť, že volebné výsledky SMK na západnom Slovensku v niektorých okresoch v percentuálnom vyjadrení výrazne (o 3 až 9 %) prevýšili zastúpenie obyvateľov maďarskej národnosti v danom volebnom obvode. Jednou z príčin tohto javu bolo zrejme to, že volebná účasť Maďarov bola mierne vyššia ako v prípade Slovákov. Najvýraznejšie tento faktor vystúpil do popredia v okrese Dunajská Streda a v obvode Štúrovo. Volebná účasť v týchto územných obvodoch bola najvyššia v rámci Slovenska nielen v parlamentných voľbách 2006, ale aj v prezidentských voľbách 2009.23 Ďalšou príčinou mohla byť skutočnosť, že za SMK hlasovali aj Slováci, a to hneď dve skupiny Slovákov. Jednu skupinu Slovákov tvoria zrejme občania, ktorí sa vnútorne identifikujú ako Maďari, ako osoby s materinským jazykom maďarským, alebo ako osoby s dvojitou identitou, avšak oficiálne sa hlásia k národnosti slovenskej.24 Druhú skupinu voličov SMK tvorili zrejme „čistí“ Slováci.25
Vo východnejších okresoch je rozptyl medzi oboma údajmi menší. Tu je aj rozdiel medzi volebným výsledkom SMK a zastúpením voličov maďarskej národnosti nižší, ako na západe. Dokonca v okresoch Rimavská Sobota a Trebišov je zisk SMK menší, ako podiel osôb maďarskej národnosti v okrese. Jedným z vysvetlení môže byť to, že značná časť Rómov, hlásiacich sa k maďarskej národnosti, hlasovala v týchto okresoch, kde je ich zastúpenie pomerne vysoké, za slovenské strany.
Aj keď nedokážeme v rámci naznačených intervalov úplne presne určiť volebné preferencie etnických Slovákov vo voľbách 2006, môžeme vyvodiť pomerne jednoznačné závery o stabilite, či premenlivosti ich volebných preferencií medzi rokmi 2006 a 2009. Rozdiel medzi celoštátnym ziskom prezidenta Gašparoviča v roku 2009 (55,53 %) a ziskom bloku SMER – HZDS
– SNS v roku 2006 (49,66 %) je približne 6 %. To je však presne celkový zisk tých siedmich menších strán, ktoré sa vo voľbách 2006 do parlamentu nedostali, ale ich ideové a politické zameranie je bližšie súčasnej vládnej koalícii, ako opozícii.26 Možno teda skonštatovať, že celková podpora národno-populistického bloku (bloku národných a sociálnych síl) ostala aj po troch rokoch zachovaná.27 Z tabuľky 5 vyplýva, že v južnom prihraničnom páse od Šiah na východ sa celkové preferencie strán vládnej koa-lície dokonca mierne posilnili. Najvýraznejšie sa to prejavuje v okresoch Michalovce a Trebišov, ďalej v okresoch Košice-okolie, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš. Sú to okresy, ktoré sa boria s najväčšími rozvojovými problémami, vysokým stupňom nezamestnanosti a všeobecne nižšou kvalitou života.
Nasledujúca mapka znázorňuje volebné zisky strany SMER-SD vo voľbách roku 2006. Uvádzame ju v dvoch podobách: prvá je prebratá zo stránky štatistického úradu, znázorňuje agregované zisky strany podľa volebných obvodov. Druhá mapka je premietnutím daných údajov na množinu etnicky slovenských voličov (presnejšie nevoličov SMK).
Na mapkách názorne vidíme rozdiel medzi úspešnosťou strany SMER v južných okresoch, ak porovnáme agregované údaje a údaje premietnuté na množinu slovenských voličov (resp. nevoličov SMK). Zisťujeme opäť, že južné Slovensko sa zásadne svojím volebným správaním od ostatného územia nelíši. Výrazne odlišné správanie majú len voliči dvoch veľkých miest a ich bezprostredného okolia, kde prevažujú liberálnejšie orientovaní voliči, ako aj niektorých severných okresov na Orave a Spiši, kde stále prevažuje vplyv tradičných kresťansko-konzervatívnych vzorcov volebného správania.
