Porovnanie výsledkov prezidentských volieb 2009 a parlamentných volieb 2006 na južnom Slovensku.
Úroveň obcí
Analýzu výsledkov volieb 2006 a 2009 v premietnutí na volebné správanie Slovákov (resp. Nemaďarov či nevoličov SMK) na úrovni okresov by sme mohli teda zhrnúť takto:
– výsledky strán s výrazným národným či národno-populistickým apelom (ĽS-HZDS, SNS, SMER-SD), či kandidátov podporovaných týmito stranami sa v južných okresoch signifikantne nelíšia od výsledkov predmetných strán v severnejších okresoch;
– v homogénnejších obvodoch s prevahou maďarského obyvateľstva (Dunajská Streda, Komárno, Štúrovo, Kráľovský Chlmec) je úspešnosť zmienených strán predsa len relatívne nižšia ako v okresoch či obvodoch na etnickom pomedzí;
– pri motivácii voliť strany národno-sociálneho bloku (HZDS + SNS + SMER) je u Slovákov v západnej časti južného Slovenska badateľnejší vplyv národno-populistického apelu uvedených strán, kým vo východnejšie položených okresoch južného Slovenska má väčšiu odozvu ich sociálno-populistické posolstvo.
Mikroregionálne vzorce správania Slovákov v západnej častí južného Slovenska.
Doteraz sme však stále skúmali volebné správanie Slovákov na južnom Slovensku na základe údajov za okresy (alebo volebné obvody). V ďalšom pristúpime k skúmaniu ich volebného správania na nižšej – mikroregionálnej alebo obecnej – úrovni.
Nasledujúca mapka zobrazuje úspešnosť víťazného kandidáta prezidentských volieb 2009 Ivana Gašparoviča v južnej časti západného Slovenska – teda na území okresov (obvodov) Senec, Dunajská Streda, Galanta, Šaľa, Komárno, Nitra, Nové Zámky, Štúrovo a Levice. Zároveň môžeme porovnať úspešnosť Ivana Gašparoviča s úspešnosťou Vladimíra Mečiara v druhom kole prezidentských volieb roku 1999.
Pri porovnaní oboch mapiek si všímame niekoľko zaujímavých faktov. Predovšetkým, oblasť nadpolovičných ziskov oboch kandidátov v severnej časti skúmaného regiónu (na etnickej hranici a bezprostredne nad ňou) vykazuje veľmi podobné znaky. Ide o obce, ktoré sú takmer homogénne slovenské. Vidíme široký, takmer súvislý pás obcí, v ktorých obaja politici získali nadpolovičný počet hlasov. Dosť markantný posun je v tom, že v roku 2009 sa v rámci tohto pásu významne zväčšil počet obcí, v ktorých kandidát národno-sociálneho bloku dominoval s vyše 75 percentným ziskom hlasom. Taktiež si však môžeme všimnúť, že i v rámci tohto výrazného pásu podpory sa nachádzajú aj obce s výrazne nižším ziskom. Sú to enklávy s prevahou maďarského obyvateľstva okolo Nitry a na západ od Levíc. Kým však Vladimír Mečiar v roku 1999 v týchto obciach medzi Slovákmi neprekonal hranicu 30 % hlasov, Ivan Gašparovič o desať rokov neskôr už aj tu dosiahol výsledky medzi 30 a 50 %.
Pozrime sa bližšie na výraznú oblasť podpory Ivana Gašparoviča v slovenských obciach na sever od Nových Zámkov. Vidíme, že takmer vo všetkých získal viac ako 75 % hlasov. Ak porovnáme zisky Vladimíra Mečiara v prezidentských voľbách 1999 so ziskami bloku HZDS + SNS v parla mentných voľbách 1998 a na druhej strane výsledky Ivana Gašparoviča v roku 2009 s výsledkami bloku SMER + HZDS + SNS vo voľbách 2006, vidíme značný stupeň korelácie. V skúmanom mikroregióne mal blok národno-populistických síl vo všetkých doterajších voľbách lepšie výsledky, ako v celoštátnom priemere.
V tabuľke sme zohľadnili údaje len za slovenské obce obvodu Nové Zámky. Ide o nasledovné obce: Bánov, Branovo, Čechy, Černík, Dedinka, Dolný Ohaj, Hul, Jasová, Jatov, Kmeťovo, Kolta, Komjatice, Lipová, Maňa, Michal nad Žitavou, Mojzesovo, Palárikovo, Podhájska, Radava, Rastislavice, Semerovo, Šurany, Trávnica, Úľany nad Žitavou a Veľké Lovce.
Tieto obce sa nachádzajú na území, ktoré FRIČ (1996) nazýva matrjožkou. Striedajú sa tu totiž obce so slovenským a maďarským obyvateľstvom, pričom obcí s vyslovene zmiešaným obyvateľstvom je veľmi málo. V tomto mikroregióne je len jedna taká obec: Bardoňovo (po maďarsky Barsbaracska). Bardoňovo bolo pred vojnou väčšinovo maďarská obec, po vojne sa pomer obyvateľov postupne vyrovnal. Podľa sčítania obyvateľov v roku
2001 žije v obci 60 % osôb slovenskej národnosti. V tabuľke sme znázornili, aké je volebné správanie týchto Slovákov, žijúcich v zmiešanej obci, ale obklopenej slovenskými obcami. (Druhá úroveň „matrjožkovitej“ sídelnej štruktúry.)
Ako vidíme aj z tabuľky, podpora národno-populistických (národnosociálnych) strán je v tomto mikroregióne nezvyčajne vysoká. Je dokonca vždy o 15 až 20 % vyššia než celoštátna podpora týchto strán. Aj v ostatných prezidentských voľbách získal kandidát národného a sociálneho bloku, Ivan Gašparovič v týchto slovenských obciach takmer 80 % hlasov, pričom si musíme uvedomiť, že jedna z koaličných strán – HZDS – ho volebnej kampani priamo ani nepodporila.
Ak skúmame príčiny stabilne vysokého zisku národno-sociálnych síl v tomto mikroregióne vo všetkých doterajších voľbách (môžeme sem zarátať aj komunálne a regionálne voľby), tak musíme zobrať do úvahy viacero faktorov. Oblasť týchto obcí sa nachádza v zásade na slovensko-maďarskom etnickom rozhraní. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 bola oblasť týchto dvadsiatich piatich obcí pričlenená k Maďarsku, napriek tomu, že bola väčšinovo slovenská. V rámci územia pričleneného k Maďarsku (s celkovým dvojtretinovým zastúpením maďarského obyvateľstva) to bola najväčšia pomerne homogénna slovenská enkláva. Obyvateľstvo túto situáciu zrejme prežívalo ako traumu, ktorá ostáva ešte stále súčasťou kolektívnej pamäte. Otázka maďarskej autonómie a prípadného odtrhnutia južných území, ktorá je často zneužívaná nacionálno-populistickými politikmi, má v tomto kontexte na tunajších voličov silnejší vplyv ako inde. K posilneniu pocitu neistoty tunajších Slovákov prispelo zrejme aj územno-správne členenie platné od roku 1960. Predmetný mikroregión, predtým tvoriaci samostatný okres Šurany, bol zaradený do veľkého okresu Nové Zámky s väčšinovým maďarským obyvateľstvom a vplyvným maďarským elementom v samotnom okresnom meste.
Celkovo patrí región medzi Nitrou, Novými Zámkami a Levicami medzi tie oblasti dnešného Slovenska, ktoré v uplynulých päťsto rokoch najviac menili majiteľa. Týka sa to rovnako štátnej príslušnosti, ako aj národnostného a konfesionálneho zloženia obyvateľstva. Pred tureckým vpádom bolo toto územie väčšinovo maďarské a katolícke. Neskôr sa stalo oblasťou najsevernejšieho rozšírenia Osmanskej ríše. Boje s Turkami a priamo nadväzujúce protihabsburské a náboženské vojny prispeli k značnému vyľudneniu územia, pričom sa menilo aj náboženstvo tunajších zemepánov na kalvínske a spätne na katolícke. Počas novej kolonizácie spustošených území prichádzali do oblasti okolo Nových Zámkov najmä Slováci, ale aj Moravania a Nemci. Súčasná („matrjožkovitá) sídelná štruktúra sa tu teda vytvorila v zásade v polovici 18. storočia a odvtedy sa veľmi nemenila. Po vzniku Československej republiky tu bolo vytvorených niekoľko nových kolónií slovenských osadníkov zo severu Slovenska, ktorí po príchode horthyovského mocenského aparátu v roku 1938 buď odišli, alebo boli vyhnaní. Po opätovnom konštituovaní Československa v roku 1945 sa väčšina z nich vrátila a slovenský etnický charakter mikroregiónu sa ešte viac posilnil. K tomu prispelo aj to, že tisíce Maďarov bolo vysídlených do Maďarska práve z obcí na etnickom pomedzí. Napriek celkovej stabilite a aj pomerne slušnej ekonomickej a sociálnej situácii v regióne (v porovnaní s inými regiónmi) tu Slováci akoby stále hľadali akúsi ochranu pred pomyselným nebezpečenstvom a volia silných politikov (Mečiar, Fico), o ktorých sa domnievajú, že im túto ochranu dokážu zabezpečiť.
