Pi, 29. marca 2024.
Csemadok

Károly Tóth: Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny

3. Systém inštitúcií maďarskej menšiny v zrkadle čísel

Na Slovensku neexistuje oficiálna štatistika týkajúca sa maďarských menšinových organizácií. Je to pochopiteľné, veď je veľmi ťažké rozlíšiť jednotlivé organizácie na národnostnom základe. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky evidovalo v roku 2002 spolu asi 24 000 organizácií, vyčleniť spomedzi nich – trebárs aj na základe názvu – menšinové organizácie, je skutočne ťažké. Situáciu komplikuje, že jednotlivé právne formy je potrebné registrovať na krajských úradoch, čím sa stáva identifikácia organizácií takmer nemožnou.

Prvá databáza (kataster) maďarských inštitúcií a organizácií na Slovensku bola spracovaná v rokoch 1999 – 2001.[13] Databáza bola zverejnená aj na internete, kde sa údaje priebežne aktualizujú, resp. databáza sa stále dopĺňa o nové organizácie.[14]

Zo 651 organizácií, uvedených v pôvodnej databáze, len jedna tretina disponovala právnou subjektivitou. Je to fakt hodný zamyslenia, veď desať rokov po zmene politického systému bolo len 189 organizácií oprávnených na to, aby sa uchádzalo o grantovú podporu; podmienkou tej totiž bola právna subjektivita žiadateľa. Treba však dodať, že počet maďarských organizácií bol už aj v tom čase oveľa vyšší, veď len Csemadok má asi 450 základných organizácií (v uvedenom prieskume ich bolo vykázaných 252).

88,6 % maďarských organizácií na Slovensku sa pri zostavovaní uvedeného „katastra“ identifikovalo ako kultúrna organizácia, 12,6 % zas ako organizácia pôsobiaca v oblasti vzdelávania. Veľmi nízky bol podiel organizácií v oblasti ochrany životného prostredia, sociálnej pomoci, športu, cirkví a nábo-ženských spoločností atď.

Podľa územného rozloženia 20 % organizácií pôsobilo v okrese Dunajská Streda, podiel nad 10 percent vykazovali ešte okresy Komárno a Nové Zámky, naproti tomu okresy Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a Rožňava sotva presiahli 1 %-ný podiel. Ostatné okresy sa dostali do pásma medzi 2 – 7 %.

Podľa právnej formy 63 % maďarských or-ganizácií na Slovensku malo formu občianskeho združenia, 12,7 % nadácie, 9,3 % neziskovej organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby, 5,8 % neinvestičného fondu a 9,2 % uviedlo v odpovedi na túto otázku inú právnu formu.[15]

Ďalší prieskum tejto problematiky uskutočnil roku 2003 Fórum inštitút pre výskum menšín na základe žiadosti Ústavu pre výskum menšín Maďarskej akadémie vied. Do výskumu s názvom Kultúrny kataster bolo zahrnutých 562 organizácií – medzi nimi boli už aj kultúrne inštitúcie v správe štátnych, krajských orgánov a orgánov územnej samosprávy. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa nepodarilo zmapovať celú sieť inštitúcií maďarskej menšiny. Výsledky prieskumu sú preto prínosné len z hľadiska vnútorných pomerov, územného členenia a charakteristických znakov jednotlivých inštitúcií (Fábrí 2004, Lampl – Tóth 2004). Prieskum prvý raz mapoval súčasne verejnoprávne (štátne a samosprávne) inštitúcie, hospodárske subjekty (predovšetkým vydavateľstvá a časopisy) a mimovládne organizácie. Vo vzorke sa neobjavujú základné organizácie Csemadoku; celoštátny výbor Csemadoku a jeho oblastné výbory (ako organizácie s právnou subjektivitou) sa však do vzorky dostali.

Z grafu je zrejmé, že dominantné postavenie západoslovenského regiónu sa prejavuje aj v územnom rozdelení inštitúcií maďarskej menšiny. Nie je to náhoda, veď podiel Maďarov v tomto regióne je 60 %, kým na kraje nachádzajúce sa na strednom a východnom Slovensku pripadá len 20 % maďarského obyvateľstva.