3.LITERÁRNE ČASOPISY
Dlho, od roku 1958 do roku 1992 bol v Čes-koslovensku jediným maďarským literárnym časopisom Irodalmi Szemle [Literárne pohľady], ktorý od roku 1972 vydávalo Vydavateľstvo Madách, resp. od roku 1994 Vydavateľstvo Madách-Posonium dvanásťkrát ročne. Po zmene režimu boli jeho šéfredaktormi Lajos Grendel (1990 – 1992), Árpád Tozsér (1992 -1996) a Zoltán Fónod (1996 -).
Po zmene režimu podobne ako Vydvateľstvo Madách aj časopis Irodalmi Szemle stratil svoju monopolnú pozíciu. Trvalo roky, kým asi v polovici deväťdesiatych rokov časopis znova našiel svoje miesto v maďarskom literárnom živote na Slovensku a kým si vytvoril svoj nový profil. Irodalmi Szemle dnes nie je trendovým ani generačným časopisom, ale fórom, ktoré je otvorené každému novátorskému a tradičnému hodnotovému úsiliu vychádzajúceho z prostredia maďarskej literatúry na Slovensku, je periodikom, ktoré zároveň pravidelne sleduje a glosuje aj literárne časopisy v Maďarsku, nedostupné na slovenskom trhu.
Časopis Kalligram sa objavil v júni 1992, vychádza dvanásťkrát ročne vo vydavateľstve rovnakého mena. Jeho šéfredaktormi doteraz boli Lajos Grendel (1992 – 1994), Zoltán Hizsnyai (1994 – 2003) a Zoltán Csehy (2004 -). Časopis Kalligram je fórom spisovateľov neskorej moderny a postmoderny, medzi jeho autormi sa v značnom počte nachádzajú maďarskí spisovatelia žijúci v Maďarsku, Sedmohradsku, na území bývalej Juhoslávie a v západných krajinách, ďalej literárni vedci, historici umenia, filozofi. V znamení stredoeurópskej solidarity pravidelne v ňom dostávajú miesto aj spisovatelia, vedci, a novinári su-sedných kultúr (najmä slovenskej a českej).
Časopis Szőrös Kő [Chlpatý kameň] vyšiel prvýkrát v decembri 1996 ako štvrťročník. Od roku 2002 vychádza dvojmesačne. Jeho šéfredaktormi boli Zoltán Csehy (1996 – 1997), Katalin Juhász (1998 – 2001) a Mária Haraszti (2002 -). Časopis Szőrös Kő je fórom hlavne mladých, ešte len začínajúcich básnikov, prozaikov a kritikov. Od roku 2001 sa raz mesačne objavuje príloha denníka Új Szó Könyvjelző [Záložka], kde vychádzajú výlučne kritiky, recenzie, glosy a literárna publicistika. Redaktorom je Gábor Csanda.
4.MAĎARSKÁ LITERATÚRA NA SLO-VENSKU PO ZMENE REŽIMU
Zmena režimu nepriniesla len zmeny vo vývoji maďarskej literatúry v Československu, priniesla radikálny zvrat v jej postavení. Odstránila tie administratívne prekážky, ktorými sa oficiálna československá kultúrna politika usilovala oddeliť a izolovať tunajších maďarských spisovateľov a maďarskú literatúru od univerzálnej maďarskej literatúry. Niekoľko maďarských spisovateľov a ich diela sa už dovtedy stali súčasťou – neoficiálneho – spoločného maďarského literárneho kánonu. Maďarská literatúra v Československu ukazovala už celé desaťročie pred zmenou režimu tak z hľadiska ideového ako aj umeleckého snaženia veľmi diferencovanú tvár. Táto mnohofarebnosť sa odrazila aj vo vydavateľskej a časopiseckej štruktúre, ktorá sa vytvorila do polovice deväťdesiatych rokov.
Vprostredí spisovateľov, kritikov a publicistov sa už pred zmenou režimu viackrát vynorila otázka, či je opodstatnené hovoriť o maďarskej literatúre na Slovensku ako otakej autonómnej entite, ktorá má osobité kvalitatívne aspekty, samostatný systém noriem, alebo sa majú diela tu žijúcich a tvoriacich autorov posudzovať z horizontu spoločnej maďarskej literatúry. Mladí literárni kritici nastupujúci koncom deväťdesiatych rokov postavili túto otázku ostrejšie a jednoznačnejšie ako ich predchodcovia, poukazujúc na to, že literatúra je predovšetkým text, čiže je to umenie jazyka a všetky ostatné – regionálne, historické, sociologické atď. – aspekty majú druhoradý význam a ich predimenzovanie vedie k tomu, že sa literárna hodnota, kvalita dostáva do úzadia a hrozí nebezpečenstvo provincionalizmu. Po 1. máji 2004 nie je už táto otázka relevantná, ba prax ju už skôr predbehla, veď napríklad Vydavateľstvo Kalligram a časopis Kalligram sa už vypracovali na úroveň dôležitých tvorivých dielní spoločnej maďarskej literatúry.
Keďže literárna historiografia je zatiaľ verejnosti dlžná podrobného, moderného spracovania literárnych procesov za posledné dve až dve aj pol dekády, na túto úlohu sa nemôžeme podujať ani my. Spisovateľská dráha mnohých autorov staršej a strednej generácie (László Cselényi, Gyula Duba, Sándor Gál, Lajos Grendel, József Mács, Elemér Török, Árpád Tőzsér a ďalší) sa rozvila práve v deväťdesiatych rokoch. Ich knihy publikované v tomto desaťročí ešte len čakajú na odborné hodnote-nie a zaradenie do hodnotovej hierarchie univerzálnej maďarskej literatúry. Toto konštatovanie platí aj napriek tomu, že o niektorých autoroch už boli medzitým napísané aj monografické práce. Literárnohistorické spracovanie ich diel môže sťažovať aj ten aspekt, že väčšina z nich skoro vôbec alebo len sporo sledovala postmoderný a jazykovo kritický spôsob reči, ktorý v deväťdesiatych rokoch prevažuje v literatúre Maďarska. Je pravdepodobné, že na vrub tejto skutočnosti možno pripísať napríklad aj to, že ani románu Piszkos ember [Špinavý človek] Antala Fülöpa, ani básnickým zbierkam Zoltána Hizsnyaiho sa nedostalo takej širokej pozornosti zo strany kritiky, akú by si na základe svojich hodnôt zaslúžili.
Do zmeneného literárneho kontextu Maďarska deväťdesiatych rokov nerušene zapadli prózy Alfonza Talamona, ktorý však zomrel v mladom veku, ako aj „myšlienkový román“ Az ibolya illata [Vôňa fialky] Gábora Farnbauera. Novely a romány Attilu Győryho oslovili predovšetkým nekonformistický segment mladej generácie.
Z maďarskej lyriky deväťdesiatych rokov na Slovensku vyvolali už popri spomínanom Árpádovi Tőzsérovi a Zoltánovi Hizsnyaim väčší ohlas aj v Maďarsku zbierky Zoltána Csehyho, Attilu Mizsera, Istvána Z. Németha, Istvána Bettesa a László Baraka, pozornosť a uznanie tam zaznamenali aj preklady a eseje Zoltána Csehyho a Anikó Polgár.
Mladšiu generáciu maďarskej literatúry na Slovensku však doma i v zahraničí nereprezentujú lyrici ani prozaici, ale do dnešných dní sú to v prvom rade literárni vedci a esejisti. Vďaka ich pripravenosti, imponujúcej vedeckej rozhľadenosti a v neposlednom rade ich vynikajúcej štylistickej schopnosti už v prvom momente svojej profesionálnej dráhy vystúpili z regionálneho rámca. Štúdie a eseje Krisztiána Benyovszkého, Pétera Nagya H., Józsefa Keserű, Zoltána Németha a ich niektorých mladších kolegov už dnes sľubujú nástup novej éry v maďarskej literatúre na Slovensku.
diela zo slovenskej literatúry. Za maďarské literárne dielo na Slovensku dostali túto cenu Lajos Grendel, István Bettes, Ferenc Kulcsár, Gábor Farnbauer, Antal Fülöp, Zoltán Hizsnyai, Alfonz Talamon, József Bereck, László Cselényi, Zoltán Németh, Szilvia Csepécz M., Krisztián Benyovszky, Zoltán Csehy. Za preklad slovenského diela dostali Cenu Imre Madácha István Hubik, János Nóta, László Koncsol, Judit Mayer, Ildikó Hizsnyai Tóth, László Zeman.
Cena Attilu Józsefa
Cenou Attilu Józsefa boli vyznamenaní Lajos Grendel, Árpád Tőzsér, Sándor Gál, László Tóth, Zoltán Hizsnyai, László Cselényi a Gyula Duba.
Kossuthova cena Najvýznamnejším maďarským umeleckým štátnym vyznamenaním boli odmenení László Dobos, Lajos Grendel a Árpád Tőzsér.
