Lajos Mészáros: Československý (Slovenský) ústavný systém

ustava nagy

Na základe rozhodnutia parlamentu vypovedáva vojnu, ak je Slovenská republika napadnutá, alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier. Na návrh vlády môže nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový alebo výnimočný stav a ich skončenie. Prezident republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Vzťah prezidenta republiky k súdnej moci sa prejavuje najmä v tom, že na dvanásťročné funkčné obdobie vymenúva (z dvojnásobného počtu kandidátov zvolených parlamentom) sudcov ústavného súdu, predsedu a podpredsedu ústavného súdu, prijíma sľub sudcov ústavného súdu a sľub generálneho prokurátora. Ďalej vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu, generálneho prokurátora a troch členov súdnej rady, prijíma sľub sudcov. Prezident republiky sa môže obrátiť na Ústavný súd SR s návrhom na rozhodnutie o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, o výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná, o tom, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia parlamentu, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. V prípade uvoľnenia funkcie prezidenta republiky alebo v inom obdobnom prípade, keď nemôže vykonávať svoje právomoci, väčšinu oprávnení prezidenta republiky preberá vláda a jej predseda. Na vládu prejdú prakticky všetky kompetencie, okrem právomoci rozpustiť Národnú radu SR a vymenúvanie a odvolávanie členov vlády. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v takom prípade priamo na základe ústavy hlavné velenie ozbrojených síl. Predseda parlamentu preberá právomoc podpisovania zákonov, menovania a odvolávania členov vlády, menovania a odvolávania vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych úradníkov, menovania univerzitných rektorov a profesorov, menovania a povýšenia generálov. Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, ústavný súd vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia sa skončí funkčné obdobie dovtedajšieho prezidenta. Podobný inštitút bol zavedený ešte roku 1975 v československej ústavnoprávnej praxi novelou ústavného zákona o československej federácii, ktorá umožnila, aby namiesto chorého, ale demisiu odmietajúceho Ludvíka Svobodu mohol nastúpiť do funkcie Gustáv Husák. Súčasná ústava predpokladá dva oddelené kroky – zrušenie funkcie ešte úradujúceho prezidenta a voľbu nového prezidenta. Novela z roku 1975 bola založená iba na jednom kroku – na voľbe nového prezidenta republiky, mandát úradujúceho prezidenta zanikol nástupom nového prezidenta do funkcie. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. Prezident republiky je zodpovedný za svoj úrad. Za rozhodnutia, kde sa vyžaduje podpis predsedu vlády, alebo ním povereného ministra, nesie zodpovednosť vláda. Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním. Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda parlamentu na základe uznesenia prijatého najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov parlamentu. Prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Ak prezident nebol v ľudovom hlasovaní odvolaný, rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania. V takom prípade začína prezidentovi plynúť nové volebné obdobie. Predseda parlamentu vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky do siedmich dní od jej rozpustenia. Vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci. V oblasti výkonnej moci môže vykonávať všetky úlohy, ktoré ústava alebo zákon nedáva bezprostredne do kompetencie prezidenta republiky alebo iného orgánu štátnej správy. Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.

Z charakteru vlády vyplýva, že má len jedného predsedu, ale počet podpredsedov a ministrov nie je presne stanovený. Nemožno určiť ani minimálny počet členov vlády vzhľadom na to, že ministerstvá sú zriaďované zákonom, pričom zákon nestanovuje, že jeden minister riadi jedno ministerstvo, okrem toho na čele ministerstva môže byť aj predseda vlády alebo jeho podpredseda. Na rokovaniach vlády sa okrem členov vlády zúčastňujú aj iní ústavní činitelia, ktorí majú poradný hlas (napr. generálny prokurátor, guvernér Národnej banky Slovenska, predseda Najvyššieho kontrolného úradu a prezident republiky). Člen vlády nemôže vykonávať funkciu poslanca a nemôže byť ani sudcom. Ak je za člena vlády vymenovaný poslanec – čo sa stáva pomerne často – jeho poslanecký mandát nezaniká, ale iba spočíva, pričom na jeho miesto povolá predseda parlamentu náhradníka z kandidačnej listiny príslušnej politickej strany alebo koalície. V prípade vystúpenia z vlády sa poslanecký mandát dotknutej osoby obnoví. Za člena vlády môže byť vymenovaný každý, kto je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky (štátne občianstvo, dovŕšenie 21. roku veku, právna spôsobilosť). Člen vlády nemôže vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, či zárobkovú činnosť. Vláda je uznášaniaschopná, ak je na jej zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Na prijatie uznesenia vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády. Zasadania vlády sú neverejné. Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Po svojom menovaní je povinná do 30 dní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Ak vláda nedostane dôveru, musí odstúpiť. Keď to neurobí, je ústavnoprávnou povinnosťou prezidenta republiky, aby vládu odvolal. Vláda môže kedykoľvek požiadať o vyslovenie dôvery; hlasovanie o zákone alebo hlasovanie v inej veci môže byť spojené s hlasovaním o dôvere voči vláde. Prezident republiky môže využiť aj v politickej praxi zaužívanú (i keď ústavnoprávne nie celkom upravenú) inštitúciu úradníckej vlády. Môže takú vládu vymenovať dočasne dovtedy, kým politici neukončia rokovania o zostavení novej vlády. Vláda podá demisiu vždy po ustanovujúcej schôdzi novozvoleného parlamentu; vláda však vykonáva svoju funkciu až do zostavenia novej vlády. Takto sa funkčné obdobie vlády ústavnoprávne viaže na funkčné obdobie zákonodarného zboru. Vláda nie je časovo viazaná mandátom prezidenta republiky. Spomedzi členov vlády má zvláštne postavenie predseda vlády. Jeho privilegované postavenie sa prejavuje najmä pri zostavení vlády, pretože prezident republiky má voľnú ruku len pri menovaní predsedu vlády. Ostatných členov vlády môže vymenovať prezident len na návrh predsedu vlády. Ďalším významným momentom je to, že odvolanie predsedu vlády, vyslovenie nedôvery alebo jeho odstúpenie znamená odstúpenie celej vlády. Skutočnosť, že predseda vlády vystupuje ako prvý medzi rovnými, sa prejavuje najmä pri rozhodnutiach vlády, inak predseda vlády nemá rozhodujúci hlas ani v prípade rovnosti hlasov. Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorého úlohou a poslaním je ochrana ústavnosti, má aj v medzinárodnom porovnaní mimoriadne široký rozsah pôsobnosti. Je oprávnený rozhodovať o súlade zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, a rušiť tie z nich, ktoré sú v rozpore s ústavou.

Na základe individuálnych sťažností môže preskúmať a zrušiť už právoplatné súdne a administratívne rozhodnutia, resp. rozhodnutia orgánov verejnej moci a môže nariadiť, aby bolo vo veci vykonané nové pojednávanie, môže prisúdiť primeranú finančnú náhradu tomu, koho základné práva boli porušené, ďalej v prípade ústavno−právnych sporov medzi štátnymi orgánmi podáva výklad ústavy, je volebným súdom, rozhoduje v ústavnoprávnych sťažnostiach samosprávnych orgánov, rozhoduje o tom, či zruší imunitu tým sudcom všeobecných súdov, ako aj prokurátorom, proti ktorým by sa malo začať trestné stíhanie atď. Medzi najdôležitejšie právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky patrí abstraktná kontrola právnych predpisov, čiže dodatočné preskúmanie ústavnosti právnych noriem, to však nemôže iniciovať ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba (neexistuje inštitúcia actio popularis). Na Slovensku môžu žiadať preskúmanie súladu právnych noriem s ústavou len orgány, ktoré na to ústava oprávňuje: aspoň jedna pätina (čiže 30) poslancov Národnej rady SR, prezident republiky, vláda, generálny prokurátor, verejný ochranca práv (ombudsman), resp. súd v tom prípade, ak je sudca presvedčený o tom, že by musel aplikovať protiústavný zákon. V takomto prípade môže súd konanie prerušiť a môže sa obrátiť na ústavný súd, aby rozhodol o súlade príslušného zákona s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami. Ťažiskom činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky je preskúmanie ústavnosti konkrétneho súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia verejnej moci na základe ústavnej sťažnosti. Je tu teda daná možnosť toho, aby každé rozhodnutie, opatrenie, alebo iné nariadenie súdu alebo orgánu verejnej moci, bolo pred ústavným súdom napadnuteľné, ak sťažovateľ usúdi, že rozhodnutie či opatrenie porušuje jeho základné práva garantované ústavou alebo iným medzinárodným ľudskoprávnym dokumentom. Ústavnou sťažnosťou (na základe princípu subsidiarity) sa jednotlivec môže obrátiť na ústavný súd len vtedy, ak vyčerpal všetky možnosti efektívnej právnej nápravy (odvolanie, dovolanie a pod.) na všeobecnom súde, resp. ak už žiadne možnosti efektívnej právnej nápravy podľa právneho poriadku nemá k dispozícii. Ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od doručenia právoplatného rozhodnutia, resp. do dvoch mesiacov od opatrenia alebo iného zásahu. Inštitút ústavnej sťažnosti existuje od 1. januára 2002. Do tohto dátumu sa mohli fyzické a právnické osoby obrátiť na ústavný súd tzv. podnetom. Tento ústavnoprávny inštitút však nebol životaschopný, bol „bezzubý“. Ústavný súd totiž síce mohol konštatovať porušenie základných práva alebo slobôd, napadnuté rozhodnutia však nemohol zrušiť. Dnes už na základe ústavnej sťažnosti môže ústavný súd nielenže zrušiť napadnuté rozhodnutia, ale môže aj nariadiť, aby všeobecný súd alebo hociktorý štátny orgán, alebo samospráva opätovne danú vec prerokovali.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9