Ut, 19. marca 2024.

Lajos Tuba: Ochrana životného prostredia

TUBA , LAJOS. Ochrana životného prostredia. In Madari na Slovensku (1989 – 2004) / Magyarok Szlovákiában (1989-2004). Editori: József Fazekas, Péter Huncík. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2004.

1. ÚVOD

1.1. Trvalo udržateľný rozvoj

Určujúcim prostredím fyzickej existencie človeka, jeho duševného a spoločenského rozvoja je prostredie živej prírody, biosféra. Rozvojom civilizácie sa menili podmienky života, zmenšovali sa disponibilné zásoby. Tento proces sa obzvlášť zrýchlil v našej dobe, keď je priemysel – pod dvojitým tlakom rastúcej populácie a zvyšovania životnej úrovne -, nútený spracovávať obrovské množstvo surovín a uspokojovať vzrastajúcu spotrebu energie. Vedľajšie produkty týchto procesov nie sú ani vzhľadom na parametre Zeme zane-dbateľné. Uvedomenie si týchto faktov viedlo v druhej polovici osemdesiatych rokov k vypracovaniu tzv. zásad trvalo udržateľného rozvoja. Roku 1992 sa k nim oficiálne prihlásili aj hlavy štátov a vlád, ktoré sa zúčastnili Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) v Rio de Janeiro. Na konferencii sa zrodili tri dôležité dokumenty. Deklarácia o životnom prostredí a rozvoji rozširuje Montrealský protokol o látkach porušujúcich ozónovú vrstvu z roku 1987 aj o niektoré plyny, významné z pohľadu ochrany klímy, Agenda 21 je komplexný akčný program, v ktorom sa inštitucionálna štruktúra trvalo udržateľného rozvoja po prvý krát usporiadala do uceleného systému vo svetovom meradle.

Tretím dokumentom je Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCC). Po konferencii v Rio de Janeiro nasledovalo päť rokov rokovaní, kým sa roku 1997 v Kjóte zrodila prvá obsiahla dohoda o znížení emisií skleníkových plynov (Kjótsky protokol) , ktorá však dodnes nie je platná kvôli zdržanlivému postoju niektorých mimoeurópskych krajín, predovšetkým USA. O desať rokov neskoršie, roku 2002, zorganizovala OSN v Johannesburgu pod názvom RIO + 10 Svetový summit o trvalo udržateľ-nom rozvoji. Podľa oficiálnych hodnotení s jeho výsledkami neboli spokojné ani zúčastnené vlády a aj Európska únia vyjadrila sklamanie. Prítomní sa dokázali dohodnúť len na niekoľkých konkrétnych úlohách a termínoch.

V rámci zavedenia akčného programu Agenda 21 na Slovensku prijala Národná rada roku 2001, po viacročnej príprave, Národnú stratégiu pre trvalo udržateľný rozvoj. Jej zámerom bolo hľadať možnosti zosúladenia ekonomických, sociálnych a environmentálnych hľadísk rozvoja spoločnosti pri špecifikovaní požiadaviek a potrieb ich inštitucio-nálneho zabezpečenia. Z tohto pohľadu sa ako najefektívnejší inštrument ukázal zákon číslo 391/2000 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zákon ukladá povinnosť skúmať vplyvy na prostredie pred realizáciou každej vážnejšej hospodárskej a infraštrukturálnej investície, ba to isté sa musí vykonať aj pri vypracovaní odvetvových koncepcií strategického charakteru.

Vývoj domácej legislatívy súvisiacej s ochranou životného prostredia je od polovice deväťdesiatych rokov určovaný okrem zohľadnenia zásad trvalo udržateľného rozvoja aj požiadavkou právnej harmonizácie s aquis communautaire Európskej únie. Tá sa ukončením prístupových rokovaní ukončila, v ďalšej fáze nasleduje plnenie zistených úloh prechodného obdobia a preberanie nového právneho materiálu únie.

Ochrana životného prostredia charakterizuje stav prostredia opisom jeho zložiek, v prvom rade ovzdušia, vody, pôdy, geologického podkladu a živej prírody. Z tohto pohľadu je situácia na južnom Slovensku nasledovná:

1.2. Právna úprava

V procese tvorby demokratickej štátnej správy začiatkom deväťdesiatych rokov vznikli na fe¬derálnej ako aj slovenskej republikovej úrovni komisie na ochranu životného prostredia. Ko¬misie boli vybavené kompetenciami ústrednej štátnej správy, ale vtedajšia politická moc chcela zvoleným názvom zdôrazniť interdiscip¬linárny charakter ochrany životného prostredia. Roku 1993, po osamostatnení Slovenskej re¬publiky sa komisia transformovala na minis¬terstvo životného prostredia. Aj nižšie úrovne verejnej správy ochrany životného prostredia prešli pohnutým vývojom. Začiatkom deväťde¬siatych rokov boli zriadené orgány životného prostredia až po obvodnú úroveň, tieto boli potom počas reorganizácie verejnej správy roku 1996 zrušené a ich kompetencie prevzali okresné úrady patriace pod ministerstvo vnút¬ra. Počas ďalšej reorganizácie roku 2002 veľká časť kompetencií prešla k samosprávam a od roku 2004 uplatňuje kompetencie verejnej správy znova sieť samostatných úradov ochra¬ny životného prostredia. Popritom sa po roku
1989 vybudovala sieť Slovenskej agentúry ochrany životného prostredia, Slovenskej envi¬ronmentálnej agentúry a Slovenského dozoru ochrany životného prostredia.
Na tvorbu zákonov mal vždy vplyv vývoj na medzinárodnej scéne: v prvej polovici deväťdesiatych rokov to bolo prevzatie zásad trvalo udržateľného rozvoja, ktoré odporúčala konferencia v Rio de Janeiro, koncom desaťro¬čia zas prevzatie právneho materiálu Európskej únie. Vo februári 2004 existovalo v 13 odbor¬ných oblastiach 147 platných právnych noriem ochrany životného prostredia. Najviac (47) ich bolo v oblasti ochrany prírody.