2. ZLOZKY PROSTREDIA
Najlepšou metódou pre popis stavu prostredia je charakteristika jeho jednotlivých zložiek. V tomto zmysle skúma environmentalistika predovšetkým tie vplyvy, ktoré pôsobia na ovzdušie, vodu, pôdu a na živú prírodu.
2.1. Ovzdušie
Faktory znečistenia ovzdušia sú rôzne. Hlavné skupiny znečisťujúcich látok sú tuhé častice, oxid siričitý, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý a organické prchavé zlúčeniny (hlavne uhľovodík a aldehydy, VOC). Regionálna syntéza, vypracovaná Slovenskou agentúrou životného prostredia, počítala s nasledujúcimi hraničnými hodnotami znečistenia:
- tuhé častice 35 mikrogramov/m3
- oxid siričitý 15 mikrogramov/m3
- oxidy dusíka 10 mikrogramov/m3
- oxid uhoľnatý 810 mikrogramov/m3
- prchavé organické
- látky (VOC) 0,2 mikrogramov/m3
Na základe týchto ukazovateľov boli na južnom Slovensku do kategórie najviac znečistených oblastí, kde znečistenie aspoň v štyroch kategóriách prekračuje udané hraničné hodnoty, zaradené údolie Hornádu na juh od Košíc a okolie Galanty a Šale. Za silne znečistenú oblasť (aspoň v troch ukazovateľoch sú hraničné hodnoty prekročené) sa považuje Bratislava, Nové Zámky, Levice, Lučenec, Rožňava a okolie ako aj Veľké Kapušany. Podľa údajov z roku 2001 sú na zozname priemyselných podnikov spôsobujúcich najväčšie znečistenie na južnom Slovensku nasledovné: Slovnaft Bratislava, Eastern Sugar Slovensko (predtým Juhocukor) Dunajská Streda, Duslo Šaľa, Cementáreň Glassner Žirany, Slovenské plynárne (Ivánka pri Nitre, Veľké Zlievce, Jablonov nadTurňou, Veľké Kapušany), Assi Domän Packing Štúrovo, Cementáreň Tornaľa, US Steel (predtým Východoslovenské železiarne) Košice, Slovenské elektrárne (košická tepláreň, elektráreň vo Vojanoch).
Podľa druhov znečistenia sú v jednotlivých regiónoch veľké rozdiely.
Tuhé častice (prach a popol) dnes už ne-znamenajú vážny problém, od roku 1990 ich vypúšťanie do ovzdušia kleslo o 85 %. Znečistenie dosahuje najvyššie povolené hraničné hodnoty, 60 mikrogramov/m3 len v údolí Hornádu na juh od Košíc. K znečisteným miestam patria ešte mestá Galanta, Šaľa, Veľký Krtíš, Lučenec, Rožňava a ich bezprostredné okolie (patria do oblasti so znečistením 35 -40 mikrogramov/m3).
Znečistenie oxidom siričitým roku 2001 nikde na Slovensku nepresiahlo hraničnú hodnotu 60 mikrogramov na meter kubický. Je to vďaka tomu, že veľkoodberatelia spaľujú podstatne menej uhlia a mazutu a na najväčšie zdroje znečisťovania sa montujú odsírovacie zariadenia. Emisie do ovzdušia sa od roku 1990 znížili o 76 %. V rámci toho však medzi najznečistenejšie oblasti patrilo územie medzi Galantou a Šaľou, údolie Slanej pod Rožňavou, Košice a údolie Hornádu na juh od mesta a okolie Vojan.
Ani znečistenie oxidom dusíka neprekročilo roku 2001 nikde hraničnú hodnotu 80 mikrogramov na meter kubický. Je to vďaka tomu, že v dôsledku zníženia používania pevných palív sa na celoštátnej úrovni znížili emisie oxidov dusíka na polovicu. Aj naďalejsa však rátajú medzi silne znečistené oblasti Jablonov nad Turňou, Košice, údolie Hornádu na juh od mesta ako aj Veľké Kapušany a Vojany.
Znečistenie oxidom uhoľnatým za posledné roky významne nekleslo. Príčinou je, že jeho vypúšťanie sa dá pripísať na účet veľkých podnikov. Tento druh znečistenia je na južnom Slovensku tradične nízky a aj hodnotu 820 mikrogramov na meter kubický v Ko-šiciach a v údolí Hornádu na juh od mesta možno považovať len za priemernú hodnotu.
Prchavé organické zlúčeniny. Sledujú sa preto, lebo ich vzájomným pôsobením vzniká prízemný ozón, ktorý je zdraviu škodlivý. Vďaka zmene priemyselných technológií a širokej plynofikácii emisie takýchto plynov sa od roku 1990 znížili o 66 %. Na južnom Slovensku boli namerané hodnoty 2 – 6 mikrogramov na meter kubický, čo sa ráta za stredné hodnoty, aj to iba v okolí Galanty, Šale, Štúrova, v Košiciach a v údolí Hornádu na juh od mesta.
