Lajos Tuba: Ochrana životného prostredia


3. SYSTÉMY KOMPLEXNEJ OCHRANY

Efektívnou formou ochrany životného prostredia sa počas deväťdesiatych rokov stali na základe jednotných zásad riadené a zákonom upravené systémy komplexnej ochrany.

3.1. Územný systém ekologickej stability (ÚSES)

(veľmi nízka stabilizačná úroveň), po nich nasledujú okresy Galanta a Nové Zámky (nízka stabilita), v ďalšej skupine sú okresy Levice a Košice (stredná stabilita), potom nasleduje okres Veľký Krtíš (vysoká stabilita) a napokon sú okresy Lučenec, Rimavská Sobota a Rožňava (mimoriadna stabilita).

Súčasťou koncepcie bolo aj vypracovanie oblastného systému stresových faktorov. Sem boli zaradené oblasti s poľnohospodárskou veľkovýrobou a veternou eróziou (Podunajská nížina, Košická kotlina a sčasti aj Juhoslovenská kotlina). Veľká časť hlavných pohybových trás, ktoré boli označené ako antropogénne migračné prekážky, neprechádzajú cez južné Slovensko, zaraďuje sa sem len železničná trať Bratislava – Nové Zámky, kaňon rieky Slaná a Soroška.

Roku 1992 sa na základe rozhodnutia vlády stal územný systém ekologickej stability povinnou súčasťou územného plánovania. Podstatou systému je stanovenie opatrení, ktorými sa dajú zabezpečiť minimálne potreby živočíšnej a rastlinnej ríše. S takýmto cieľom boli vypracované štátne, regionálne a miestne koncepcie. Celoštátna koncepcia vyznačila 87 biocentier so zvláštnym postavením, z ktorých sa viacero nachádza na južnom Slovensku. Do najvyššej kategórie biocentier biosférického významu boli síce zaradené len Belanské Tatry, ale už v nasledujúcej kategórii biocentier provincionálneho významu na-chádzame Muránsku planinu, Zádielsku dolinu a Kováčske vrchy. Do kategórie biocentier nadregionálneho významu boli zaradené Číčovské mŕtve rameno, Apálska lesostep (pri Komárne), Čenkovská lesostep (pri Mužli), Parížske močiare, Kurinec (pri Rimavskej Sobote), Pohanský hrad (pri Hajnáčke) a záplavová oblasť Latorice. Popri hlavných trasách pohybu rastlinnej a živočíšnej ríše boli vyznačené biokoridory. Medzi hlavné biokoridory patrí Dunaj, Dolný Váh, Dolný Hron, Latorica a Kováčske vrchy. Z hľadiska ekologickej stability je najhoršia situácia v okresoch Dunajská Streda, Komárno a Trebišov

3.2. Systém NATURA 2000

Po vstupe do Európskej únie sa aj na Slovensku začalo budovanie sústavy chránených území, ktoré sa rozšírilo na celé územie republiky. Uskutočňuje sa to v dvoch líniách. Zoznam chránených vtáčích území schválila vláda v decembri 2002. Spomedzi 38 oblastí 16 sa týka južného Slovenska. Druhý zoznam obsahuje tzv. územia európskeho významu. Návrh ministerstva ochrany životného prostredia obsahuje 384 položiek, ale rokovania o nich prebiehali ešte aj v prvej polovici roka 2004. Na poľnohospodársku činnosť vykonávanú na územiach zaradených do siete NATURA 2000 sa uvalia rozličné obmedzenia, bude však možné žiadať o kompenzáciu z rozpočtu Únie.

3.3. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie

Jedným z najúčinnejších prostriedkov ochrany prírody sa stal zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie z roku 1994. V jeho zmysle treba v zákonom určených prípadoch dať odborníkmi posúdiť vplyvy plánovaných investícií a na základe toho príslušné orgány prijmú opatrenia. Do konca roka 2003 sa v celej krajine vyhotovilo 1333 takýchto posudkov. Na južnom Slovensku sa prvý takýto posudok vykonal začiatkom roka 1995 v prípade benzínového čerpadla v Dolnom Štáli. Roku 2003 sa vypracovala štúdia o vplyvoch na životné prostredie napríklad v prípade povolenia prevádzky plánovanej bane na alginity v Pincinej, bitúnku Agroreál v Hurbanove, pri výstavbe obchodného domu LIDL v Leviciach, v Šali-Veči, v Štúrove, v Lučenci, v Komárne a v Šamoríne, v prípade propán-butánovej čerpacej stanice v Rimavskej Sobote, pri budovaní kvapôčkového zavlažovacieho systému v Nových Zámkoch a v Hu-biciach, v prípade protipovodňového systému Tupá – Dolné Semerovce, regionálneho kanalizačného systému Tupá, Keť a Šaľa, pre výstavbu šamorínskeho sídliska Dunajský rad, jazera v Čečínskej Potôni, čistiarne odpadových vôd Zlatý bažant v Hurbanove, seneckého akvaparku, čajakovskej spaľovni odpadu alebo demontáži motorových vozidiel v Turni.

3.4. Regionalizácia

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa dokončila environmentálna regionalizácia Slovenska.

V jej rámci bolo určených deväť ohrozených oblastí – ťažko znečistených regiónov, z nich na územie južného Slovenska zasahujú 4 takéto regióny: bratislavský, trnavsko-galantský, stredno-gemerský a košický. Okrem toho bolo zistené silné environmentálne zaťaženie prostredia v okolí Nových Zámkov, Komárna, Štúrova a Veľkých Kapušian.

V bratislavskej oblasti spôsobil znečistenie ovzdušia až po Dunajskú Stredu priemyselný rozvoj v päťdesiatych rokoch. Od polovice deväťdesiatych rokov sa však vďaka zmene technológie v Slovnafte značne znížilo vypúšťanie oxidu siričitého, ktorý kedysi spôsoboval najväčší problém. Veľké ropné znečistenie pod Slovnaftom – veľký škandál šesťdesiatych-sedemdesiatych rokov – je už v súčasnosti pod kontrolou, lebo jeho rozširovaniu

zamedzuje dvojitý systém čerpadiel vybudovaných okolo podniku. Slovnaft však naďalej znečisťuje Dunaj aj Malý Dunaj. Z charakteru veľkého mesta vyplýva značné znečistenie pôdy, zaťaženie hlukom a produkcia komunálneho odpadu.

V južnej časti trnavsko-galantskej oblasti boli významnými zdrojmi znečisťovania podniky Duslo v Šali (popolček, oxidy dusíka, oxid siričitý, oxid uhoľnatý), halda odpadu niklovej huty v Seredi (znečisťovanie prachom) a cukrovar v Sládkovičove (popolček, oxid siričitý). Situáciu zlepšilo zatvorenie seredskej huty, i keď jeho haldy sú ešte stále významným zdrojom prachu a znečistenia ťažkými kovmi. Rovnako pozitívne ovplyvnilo situáciu aj zastavenie výroby v cukrovare v Sládkovičove roku 2000. Najväčším znečisťovateľom ovzdušia v oblasti je Duslo, ale od roku 1997 nie je v jeho blízkosti žiadna meracia stanica.

Jadro strednogemerskej oblasti tvorí dolina od Muráňa smerom na Jelšavu, ale patrí sem aj údolie Slanej a Rimavy. Najvážnejší zdroj znečisťovania prachom a priemyselným odpadom znamenali závody na spracovanie magnezitu v Jelšave a v Lubeníku.

Košická oblasť zahŕňa v sebe mesto Košice a jeho južnú okrajovú oblasť. Najväčšími zdrojmi znečisťovania sú Východoslovenské železiarne (dnes: US Steel), košická tepláreň, turnianska cementáreň a mesto Košice. Znečisťovanie ovzdušia veľkými podnikmi sa v polovici deväťdesiatych rokov znížilo, ale aj naďalej je vážnym problémom znečisťovanie vody a ukladanie priemyselného a komunálneho odpadu.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9