Lajos Tuba: Ochrana životného prostredia


Všeobecne môžeme konštatovať, že pre systém bočných ramien Szigetközu a Žitného ostrova, ktorý sa často nazýva aj suchozemskou deltou Dunaja, existuje v neuzavretom spore o vodnom diele jediné použiteľné riešenie. V starom koryte niekoľkými haťami na jeho dne vzduť vodu a znova prepojiť bočné ramená. V súvislosti s týmto sa v obidvoch krajinách zrodili čiastkové návrhy, ale na ich uskutočnenie nie je predbežne ani na jednej strane vhodná politická vôľa. Základná myšlienka najefektívnejšieho riešenia je na obidvoch stranách spoločná: medzi Veľkým Dunajom, ktorý je rozčlenený prahmi na dne koryta, otvoriť ramená tak, aby nové „hlavné koryto“ splavné malými loďami sa po väčších ramenách zatáčalo z jednej krajiny do druhej.

Nesmieme zabudnúť ani na to, že systém vodných diel sa týka celého úseku Dunaja až po Štúrovo. Na celom úseku Gabčíkovo – Štúrovo spôsobuje problémy, že sa popri hrádzi vybudovala podzemná ponorná stena, ktorá ďalej zhoršovala situáciu v presakovaní podzemnej vody (alkalizácia pôdy). Vyslovene nebezpečná situácia sa vytvorila na úseku Gabčíkovo – Kľúčovec. Tu sa v rámci vod-ného diela počítalo s tým, že ako súčasť nádrže v Nagymarosi bude hladina Dunaja aspoň o päť metrov nižšia ako pôvodná. S odvolávaním sa na tento argument sa celé roky zanedbávalo posilnenie protipovodňovej hrádze, čo v auguste 2002 v čase povodní spôsobilo mimoriadne nebezpečnú situáciu. Žiaľ, situácia v tomto ohľade nie je ani naďalej uspokojujúca. Slovenská vláda ani v rozpočte na rok 2004 nezabezpečila finančné zdroje na ďalšie posilnenie hrádze.

4.2. Uvedenie do prevádzky atómovej elektrárne v Mochovciach

Slovenské elektrárne v Mochovciach stavali pôvodne štyri atómové bloky typu VVER 440, práce však roku 1994 pozastavili. Prvé dva bloky boli uvedené do prevádzky roku 1998, resp. 2000 s oveľa modernejším bezpečnostným systémom, ako bol pôvodný, ale namiesto plánovaných 28 miliárd korún sa náklady zvýšili na 33,9 miliárd korún. Spusteniu prevádzky predchádzali veľké konflikty. Po protestných kampaniach viacerých domácich ochranárskych organizácií a rakúskej vlády rakúska komisia skontrolovala bezpečnosť 1. reaktora. Podľa tvrdenia ochranárov komisia nedostala od Slovenských elektrární potrebné podklady k práci a proti jej členom, ktorí zastávali kritický postoj, sa viedla agresívna kampaň v médiách. V hlásení komisie sa konštatovalo, že odhliadnuc od dvoch vý-nimiek môže elektráreň vyhovovať bezpečnostným požiadavkám. Rakúski odborníci nedôverujú hlavne systému plynovej absorbcie, ktorá má v prípade havárie nahradiť plášť reaktora.

Konzervovanie 3. a 4. bloku prebieha od roku 2001. Spor o ich dokončenie uzavrela vláda roku 2000 tým, že do stavby s nákladom odhadovaným vtedy na 40 miliárd korún nemôžu byť investované verejné peniaze. Počas procesu privatizácie Slovenských elektrární roku 2003 bola načrtnutá aj alternatíva, že ak nový majiteľ odkúpi podnik spolu s atómovými elektrárňami, možno sa znova otvorí otázka ukončenia 3. a 4. bloku.

Podľa hlásenia Úradu jadrového dozoru, ktorý zo zákona dohliada na činnosť atómovej elektrárne, sa v mochovskej atómovej elektrárni roku 2001 stalo 62 udalostí, ktoré patrili do kategórie povinne hlásených prípadov. Je to viac ako v atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice, nie je to však ešte prekročenie úrovne považovanej za normálnu. Napríklad pri prvom bloku ani raz nebolo potrebné použiť poplašné odstavenie, čo je aj vo svetovom meradle hodnotené ako vynikajúci výsledok. Pri druhom bloku bolo potrebné raz sa uchýliť k takému riešeniu kvôli výpadku 400 kV diaľkového vedenia. Roku 2001 po dvojročnej skúšobnej dobe bolo v Mochovciach uvedené do prevádzky skladisko nízkeho a stredného rádioaktívneho odpadu. Roku 2002 sa stalo 38 povinne hlásených udalostí, avšak len jedna bola hodnotená podľa medzinárodnej stupnice. V tomto prípade sa počas tlakovej skúšky odstaveného reaktora poškodilo jedno z vedení.

4.3. Znečistené prostredie zanechané sovietskou armádou

Po odchode sovietskych vojsk roku 1990 sa v okolí nimi používaných 18 objektov zistilo vážne znečistenie životného prostredia. Náklady na odstránenie tohto znečistenia sa roku 1991 odhadovali na 931,5 miliónov korún. Na južnom Slovensku sa to týkalo 7 miest. Sovietske posádky v okolí Komárna spôsobili po Nemšovej druhé najrozsiahlejšie znečistenie prostredia. V komárňanskom tzv. Starom a Novom hrade, v lese pod strelnicou v Modranoch a na cvičisku pri Iži bolo prostredie znečistené olejovými splodinami a ťažkými kovmi a bola spôsobená škodu za 64 milión korún. V blízkosti Nových Zámkov v okolí obce Dvory nad Žitavou sovietske vojská spôsobili ropné znečistenie s výškou škody 20 miliónov korún, ďalej vážne znečistenie podzemných vôd v okolí kasární v Štúrove a v Náne a okolia strelnice v Kamenici nad Hronom vo výške 9 miliónov korún.

Na strednom Slovensku v okolí vojenského cvičiska v Lešti bola na 15 miestach znečistená podzemná voda, v okolí Rimavskej Soboty okrem znečistenia olejom spôsobilo problémy aj organické znečistenie pochádzajúce z vojenského poľnohospodárskeho objektu v Ožďanoch. V okolí Jelšavy zanechali Sovieti veľké množstvo odpadu okrem mestských kasární aj na strelnici v Gemerskej Hôrke a na cvičisku v Hrkáči, Dolinke a v Kameňanoch. V okolí Rožňavy bolo treba odstrániť znečistenie v mestských kasárňach, na stanici motorových vozidiel, na strelnici v Brzotíne a v siedmich lokalitách na Silickej planine.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9