László Öllös: Programy Maďarských strán


1.1. MAĎARSKÁ NEZÁVISLÁ INICIATÍVA (MNI) – MAĎARSKÁ OBČIANSKA STRANA (MOS)

Maďarská nezávislá iniciatíva vznikla 18. decembra 1989 ako jedno z hnutí zamatovej revolúcie. Revolúcie sa zúčastnila ako maďarské politické hnutie a v mnohých aspektoch spoluvytvárala jej udalosti. Jej predsedom bol Károly Tóth, od roku 1991 László A. Nagy.

V decembri 1989 sa Alexander (Sándor) Varga za MNI stal podpredsedom dočasnej slovenskej vlády. Začiatkom roku 1990 delegovala MNI svojich poslancov do Federálneho zhromaždenia i do Slovenskej národnej rady (SNR).

V januári 1990 boli návrh MNI kooptovaní do Federálneho zhromaždenia Miklós Duray, Zsuzsa Németh, Gyula Popély, Eleonóra Sándor a Oszkár Világi; vo februári 1990 boli vo farbách MNI do Slovenskej národnej rady kooptovaní Erika Csekes, Lajos Grendel, László Kovács, László A. Nagy, László Pirovits a Gábor Zászlós. Gábor Zászlós bol do volieb roku 1990 podpredsedom slovenského parlamentu.

Maďarská nezávislá iniciatíva sa ako partner VPN zúčastnila na organizácii udalostí, ktoré vyústili do zmeny politického zriadenia na Slovensku, participovala na vypracovaní základných programových dokumentov tohto obdobia, zviditeľňujúc aj osobitné maďarské pohľady a požiadavky.4 Do volieb 1990 išla MNI spolu s VPN a mala zastúpenie v prvej porevolučnej slovenskej vláde. Vo Federálnom zhromaždení mala štyroch poslancov, v Slovenskej národnej rade piatich, boli to: József Berényi, László A. Nagy (zastával post podpredsedu parlamentu), László Pirovits, Péter Markotán a Sándor Varga. Navyše nominovala jedného z podpredsedov slovenskej vlády. Tento post zastával Gábor Zászlós.

MNI obsadila aj posty námestníkov ministra školstva a poľnohospodárstva v osobe Jánosa Tótha a Vladimila Podstránskeho. Neskoršie nominovala aj námestníka ministra financií federálnej vlády v osobe Vladimila Podstránskeho. V Snemovni ľudu Federálneho zhromaždenia sa stal poslancom Oszkár Világi (v novembri 1991 bol zvolený do Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, potom vo februári 1992 do Predsedníctva Snemovne ľudu a zároveň za podpredsedu Snemovne ľudu), v Snemovni národov boli poslancami Károly Gémesi, Eleonóra Sándor a Ilona Szöllős.

Roku 1992 sa Maďarská nezávislá iniciatíva aj formálne transformuje na stranu pod názvom Maďarská občianska strana.

Do parlamentných volieb 1992 kandiduje Maďarská občianska strana samostatne a získava 2,29 % hlasov, čo nestačí k tomu, aby sa dostala do parlamentu.

V komunálnych voľbách 1990 získala Maďarská nezávislá iniciatíva 27 miest starostov a primátorov (1,0 %) a 482 poslaneckých mandátov v obecných a mestských zastupiteľstvách (1,3 %).

V komunálnych voľbách 1994 získala Maďarská občianska strana 62 miest starostov a primátorov (2,21 %) a 812 miest v orgánoch miestnych samospráv (2,31 %) obcí.

1.2. MAĎARSKÉ KRESŤANSKODEMOKRATICKÉ HNUTIE (MKDH)

Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom – MKDM) založili v januári 1990 maďarskí katolícki intelektuáli na Slovensku.5 Jeho predsedom bol Kálmán Janics, od roku 1991 Béla Bugár. V prvých slobodných parlamentných voľbách (1990) vytvorilo hnutie koalíciu s Politickým hnutím Spolužitie. Koalícia získala 8,66 % hlasov. Parlamentní poslanci za MKDH: Slovenská národná rada – Gábor Agárdy, László Ásványi, István Bartakovics, Pál Csáky, Mihály Görcsös, Kálmán Janics, Péter Tirinda; Snemovňa ľudu Federálneho zhromaždenia – Ferenc Magyar, Ferenc Szőcs, Olivér Varga; Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia – Béla Bugár, Béla Novitzky, László Rajczy, Dániel Vince. Po voľbách, v dvojročnom volebnom období do roku 1992, pôsobilo MKDH v opozícii.

V parlamentných voľbách 1992 MKDH tiež uzavrelo koalíciu s Politickým hnutím Spolužitie a s Maďarskou ľudovou stranou. Koalícia získala 7,42 % hlasov. Poslanci za MKDH: v Slovenskej národnej rade – Pál Barta, Béla Bugár, Pál Csáky, Pál Farkas, János Fóthy; v Snemovni ľudu Federálneho zhromaždenia – István Bartakovics; v Snemovni národov Federálneho zhromaždenia – Péter Bábi, János Hornyák, Klára Sárközy.

V komunálnych voľbách 1990 bolo za hnutie zvolených 35 starostov a primátorov (1,3 %) a 1 153 (3,0 %) poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev.

V komunálnych voľbách 1994 získalo hnutie 56 kresiel starostov a primátorov primátorských (1,99 %) a 1 367 (3,89 %) poslaneckých miest v obecných zastupiteľstvách.

1.3. POLITICKÉ HNUTIE SPOLUŽITIE

Politické hnutie Spolužitie (Együttélés Politikai Mozgalom – EPM) bolo založené vo februári 1990. Jeho predsedom sa stal Miklós Duray.

V prvých parlamentných voľbách sa Spolužitie stalo členom koalície s Maďarským kresťanskodemokratickým hnutím, po voľbách pôsobilo hnutie v opozícii. Poslanci za Spolužitie: Slovenská národná rada – Edit Bauer, László Dobos, István Harna, Jenő Mikó, Ernő Rózsa, Rezső Szabó; Snemovňa ľudu Federálneho zhromaždenia – György Gyimesi; Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia – István Batta, Miklós Duray, András Tamás.

V parlamentných voľbách 1992 sa do Slovenskej národnej rady dostali poslanci: Edit Bauer, László Dobos, Árpád Duka-Zólyomi, Miklós Fehér, János Filakovszky, István Harna, Zsolt Komlósy, László Köteles, Ernő Rózsa.

V Snemovni ľudu Federálneho zhromaždenia pôsobili poslanci Ferenc Andrássy, Stanislav Gawlik, László Mihályi Molnár, Péter Pázmány; v Snemovni národov Federálneho zhromaždenia vykonávali mandát István Bajnok, István Batta, Zoltán Boros a Miklós Duray.

V komunálnych voľbách 1990 bolo za Spolužitie zvolených 102 starostov a primátorov (3,7 %) a 2 416 (6,3 %) poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev.

V komunálnych voľbách 1994 získalo hnutia 131 kresiel starostov a primátorov (4,66 %) a 2 215 poslaneckých mandátov v obecných a mestských zastupiteľstvách.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8