László Szarka: Menšinový politický pluralizmus a budovanie komunitnej identity Maďarskej menšiny činnosť Maďarských strán na Slovensku v rokoch 1989 – 1998


5. ZHRNUTIE

Sumarizujúc najdôležitejšie charakteristické znaky hnutí a strán, ktoré tvorili pluralistický model fungovania maďarských menšinových strán na Slovensku v období 1989-1998, by sme chceli upozorniť na tri dôležité veci. Maďarská nezávislá iniciatíva a Maďarská občianska strana vychádzajúca z poznania, že menšinové záujmy sa dajú skutočne účinne riešiť len za podpory väčšinových strán, sa od začiatku usilovala o spoluprácu s väčšinovými demokratickými stranami. Toto jej úsilie prinieslo síce v počiatočnom krátkom „revolučnom“ období významnejšie výsledky, ale konsociačná stratégia sa stala naozaj úspešnou až v období spoločného postupu proti vláde Vladimíra Mečiara a potom v rámci slovenskomaďarskej koalície vytvorenej po roku 1998. Toto strategické poznanie poskytlo perspektívu aj únii maďarských strán po roku 1998.

Druhé dve parlamentné strany sa k myšlienke straníckeho zjednotenia a súdržnosti strán ľudového typu dostali z navzájom blízkych ideologických základov. Kým však Spolužitie – z dôvodu orientácie Miklósa Durayho na samosprávne modely a štatút „partnerského národa“, resp. neskôr na systematické budovanie maďarsko−maďarských vzťahov – sa nemohlo dostať do centra maďarského politického diania na Slovensku, zatiaľ MKDH vďaka svojej väčšej otvorenosti voči slovenským stranám a najstabilnejšej voličskej základni spomedzi všetkých maďarských strán sa v druhej polovici deväťdesiatych rokov stala skutočným centrom maďarského straníckeho života. Toto svoje postavenie sa pri zjednotení roku 1998 snažilo MKDH v plnej miere využiť. Zjednotenie strán napokon akceptovala aj Maďarská občianska strana, pravda, snáď práve táto strana mala najväčší záujem na tom, aby zjednotená maďarská strana mala skutočne spolkovú štruktúru, umožňujúcu existenciu politických platforiem.

Čo sa však týka hodnotenia straníckych politických programov z obdobia rokov 1990 – 1995 vo vzťahu k vypracovaniu právneho štatútu menšinových samospráv, ktorých existencia je základnou podmienkou vzniku skutočného, pevného a slobodne, vedome voleného maďarského menšinového spoločenstva, treba upozorniť na dva dôležité momenty. Ak prijmeme tézu, že v hierarchii úloh a záväzkov etnických strán by mali byť rovnakou váhou zastúpené tri momenty – budovanie menšinového spoločenstva, vytvorenie dobrých vzťahov medzi väčšinou a menšinou, napokon zastupovanie komplexných regionálnych záujmov celého územia obývaného menšinou – musíme konštatovať, že v žiadnej koncepcii autonómie vypracovanej tromi materskými stranami Strany maďarskej koalície nie je táto trojica vzájomne prepojených aspektov zohľadnená vo vyváženej podobe. Kým MNI (MOS) a MKDH kládli väčší dôraz na prvé dva aspekty, zo strany Spolužitia sa dostali príliš do popredia etnoregionálne predstavy premietnuté do teritoriálneho princípu.

Právny štatút menšín na Slovensku ostáva od zmeny mocenského a politického systému roku 1989 stále nevyjasnený a nedoriešený. V dôsledku rozdielov v počte, sídelnej štruktúre, stupni identity, používania jazyka atď. medzi maďarskou menšinou a ostatnými menšinami, v dôsledku zahmleného obrazu historických udalosti v kolektívnej pamäti a prežívaniu predsudkov a stereotypov, väčšinové politické strany nedokážu a ani nechcú akceptovať ako princíp usporiadania etnopolitických vzťahov nijaké prvky samosprávy na etnickom základe. V tejto situácii je nevyhnutnou úlohou menšinovej elity dokázať, že samosprávne štruktúry, ktoré už dlhší čas fungujú v školstve, kultúre a na úrovni miestnej politiky sú užitočné, majú modelovú hodnotu a aj medzinárodné skúsenosti potvrdzujú, že menšiny sa v oveľa väčšej miere stotožnia so štátom, v ktorom žijú, ak sa pri úprave vzťahu väčšina – menšina uplatnia zásady samosprávnosti.

Menšinové strany a politici majú nenahraditeľne dôležitú úlohu v postupnom budovaní menšinových a regionálnych samosprávnych inštitúcií. K uskutočneniu týchto cieľov by bolo potrebné vytvoriť chýbajúce inštitucionálne prvky menšinového politického života (tzv. „národná [národnostná] rada“ plniaca funkciu „vnútorného parlamentu“, ktorá by kontrolovala činnosť autonómnych inštitúcií, prijímala právne predpisy vzťahujúce sa na menšinové samosprávy, inštitút vnútorných volieb atď.). Čoraz väčšiu časť odbornej politickej činnosti etnických strán v podmienkach funkčného autonómneho modelu vykonávajú samosprávne rady, regionálne orgány, resp. odborné komisie. V ideálnom prípade etnické, etnoregionálne strany úzko spolupracujú s týmito orgánmi, vzájomne a priebežne kontrolujú svoju činnosť a úloh súvisiacich s plánovaním a tvorbou programov sa zhosťujú spoločne. Etnické a etnoregionálne strany totiž od tradičných ideologických alebo ľudových strán najviac odlišuje práve to, že stabilitu ich voličskej základne zaručuje stálosť jazykovo−kultúrnymi a regionálnymi parametrami dobre ohraničenej komunity. To však vyžaduje neustále udržiavanie stykov s danou komunitou a maximálne uspokojovanie potrieb súvisiacich s budovania a upevňovaním spoločenstva. Zároveň však – majúc pritom sústavne na zreteli záujmy regiónov obývaných menšinou – presadzujú v budovaní menšinového spoločenstva a nadväzovania stykov s väčšinovým národom, s vládami a politickými stranami svojej domovskej i materskej krajiny, ako aj s európskymi inštitúciami politiku smerujúcu k interetnickému porozumeniu a cezhraničnej spolupráci, a nie politiku izolácie. V súlade s tým majú záujem na vytvorení takých integrovaných hospodárskych, kultúrnych a vzdelávacích inštitucionálnych systémov, ktoré svojou otvorenosťou a viacpilierovou štruktúrou, napojenou na diverzifikované finančné zdroje, dokážu v súťaži s väčšinovým národom, materskou krajinou i v medzinárodnom meradle obstáť so cťou či už v oblasti školstva, kultúry, alebo aj ekonomickej produktivity.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13