László Szarka: Menšinový politický pluralizmus a budovanie komunitnej identity Maďarskej menšiny činnosť Maďarských strán na Slovensku v rokoch 1989 – 1998


2.3. Maďarské kresťanskodemokratické hnutie

Okolnosti vzniku Maďarského kresťanskodemokratického hnutia neboli doteraz preskúmané a odokryté do tej miery, ako je tomu v prípade vyššie uvedených dvoch strán. Popri nevýrazných pokusoch o zakladanie kresťanskodemokratických klubov, podporovaných aj MNI, sa v činnosti zakladateľov maďarskej sekcie slovenského Kresťanskodemokratického hnutia – Pétera Püspökiho Nagya, Lászlóa Rajczyho, Ferenca Szőcsa a viacerých ďalších, spočiatku prelínala apolitická, v podstate náboženská orientácia so vzormi kresťanskodemokratického, národne orientovaného politizovania. Rozhodujúcimi faktormi, ktoré hnutie v procese vnútorných diskusií posunuli smerom k charakteru národne orientovanej, kresťanskodemokratickej politickej organizácie, bol vzťah k Spolužitiu, predstavy prvého predsedu Kálmána Janicsa o transformácii hnutia na samostatnú politickú stranu a napokon nová elita hnutia, ktorá sa konštituovala počas kampane pred prvými slobodnými voľbami.

Béla Bugár, Foto: TASR

Postavenie MKDH ako najvýznamnejšej maďarskej politickej strany na Slovensku sa budovalo postupne po vnútornej kríze roku 1991, keď sa stal predsedom Béla Bugár, na základe jeho programovej činnosti podporovanou cieľavedomou organizačnou prácou kruhu mladých intelektuálov (Pál Csáky, Pál Farkas, neskoršie Gyula Bárdos), ktorí sa k nemu pridali. Hnutie po svojej zakladajúcej schôdzi 16. marca 1990 uzavrelo volebnú koalíciu so Spolužitím, čo neskôr viedlo k mnohým vnútorným protirečeniam, polemikám a sporom. 13

Podľa spomienok Pála Csákyho a Kálmána Janicsa bolo MKDH do volieb 1992 v podstate vo vleku politiky, presadzovanej Spolužitím, nemalo vlastný koherentný hodnotový systém. Vedenie MKDH sa pokúsilo vplyv Spolužitia obmedziť. V tomto duchu na republikovom sneme 13. apríla 1991 v Galante, kde bol za predsedu znovu zvolený Béla Bugár, hnutie vylúčilo zo svojich radov Bélu Noviczkého, Ferenca Szőcsa a Olivéra Vargu, ktorí sa postavili proti politickej línii vedenia MKDH a požadovali užšiu spoluprácu so Spolužitím. MKDH sa dištancovalo od návrhu, aby jeho poslanci vytvorili so Spolužitím spoločný parlamentný klub. Vznik Maďarskej trojkoalície uzavretej pred parlamentnými voľbami roku 1992, ktorej súčasťou sa stala aj Maďarská ľudová strana, založená v lete 1991, síce prinútil Maďarskú občiansku stranu k samostatnej účasti vo voľbách, ale v danej situácii tento krok prispel k vytvoreniu transparentnejších, aj pre voličov lepšie čitateľnejších vzťahov medzi maďarskými menšinovými stranami.14

MKDH vo februári 1993 vypracovalo návrh zákona o právnom postavení národnostných menšín a etnických skupín na Slovensku, ktorý je dodnes najpodrobnejšou ucelenou predstavou o riešení právneho postavenia menšín na Slovensku. 15

K stabilizácii vnútornej situácie MKDH, k modernizácii jeho programu a k vytvoreniu všeobecných rámcov jeho ďalšieho politizovania došlo na 1. sneme hnutia 26. februára 1994 v Dunajskej Strede. Tento snem sa konal po komárňanskom zhromaždení predstaviteľov starostov a primátorov z južného Slovenska, ktoré bolo po roku 1989 najmohutnejšou politickou mobilizačnou akciou maďarskej menšiny na Slovensku. Program sa zasadzoval o budovanie právneho štátu, trhového hospodárstva, súbežné budovanie decentralizovanej štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, súril prípravu zákona o právnom postavení menšín, avšak nebol preniknutý duchom komárňanských dokumentov, napokon, neprevzal ani štruktúru menšinovej samosprávy z vyššie uvedeného návrhu MKDH. Súviselo to zrejme s hysterickými reakciami väčšinového spoločenstva na komárňanské zhromaždenie, so zosilňovaním názorov, ktoré akúkoľvek zmienku o menšinovej autonómii interpretovali ako protištátny čin. 16

V rokoch 1994 – 1998 si MKDH nielenže udržalo vlastnú tvár, ale najmä v parlamentnej práci prevzalo úlohu akéhosi centra, čím postupne získalo spomedzi troch maďarských parlamentných strán najväčšiu podporu.

V tomto vývoji zohrali svoju úlohu viaceré faktory: stagnácia MOS, postupné oslabovanie ofenzívy Spolužitia – vrcholiacej pred komárňanským zhromaždením – na poli obhajoby menšinových práv a predkladania etnopolitických iniciatív, a napokon posuny v akcentoch „politiky zahraničných Maďarov“ novej budapeštianskej vlády po voľbách 1994 v Maďarsku. Najvýznamnejším faktorom však bol najskôr záujem, neskôr sympatie slovenskej protimečiarovskej opozície prejavené smerom k politickej línii Bélu Bugára. Niektorí analytici túto líniu hodnotili ako rovnovážny politický postoj otvorený voči kompromisom, v skutočnosti sa pritom začalo budovanie akéhosi politického centra, ktorého 95 Menšinový politický pluralizmus… vplyvom sa mohlo značne urýchliť aj zjednotenie troch maďarských parlamentných strán.

Spolupráca vo vnútri Maďarskej koalície, ktorá vznikla roku 1994 ako volebné spojenectvo, sa počas tretej vlády Vladimíra Mečiara prehĺbila, či už v parlamentnej práci, v príprave a realizácii komárňanských zhromaždení, pri pravidelnom informovaní európskych inštitúcií o situácii v oblasti menšinových práv na Slovensku, alebo v procese inštitucionalizácie maďarsko−maďarskej spolupráce (t. j. spolupráce medzi predstaviteľmi Maďarskej republiky a maďarských menšinových komunít žijúcich v susedných štátoch). Tento proces, ktorý nebol ušetrený ani mnohých vnútorných napätí a sporov, avšak bol urýchlený spádom udalostí roku 1998, viedol napokon k rozhodnutiu o zjednotení troch maďarských strán.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13