Nový trnavský arcibiskup a jeho názor na Tisove postoje
Spravodajská agentúra SITA vo svojom servise13, ktorý prevzali do svojho spravodajstva všetky relevantné slovenské denníky, prezentovala názory nového trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka na Tisove postoje z obdobia jeho prezidentovania a reagoval aj na vyjadrenia svojho predchodcu v arcibiskupskom úrade Jána Sokola.
Pre Róberta Bezáka je otázka samostatného štátu v roku 1939 – pri pohľade na dejinný kontext – logickým vyústením politického vývoja v Československu. Dôležité je však podľa neho aj to, čo sa dialo potom. Pripomenul prvý zaregistrovaný transport zo Slovenska do koncentračného tábora v Osvienčime v marci 1942, ktorý sa týkal 990 Židoviek. „To už je horšie. 990 ľudí, žien, sa len tak nemôže stratiť. Otázka pre mňa je, či v roku 1942 ten, kto je katolícky kňaz, nemá zareagovať – možno aj tým, že povie: Abdikujem. Keď sa deje krivda dookola, deje sa krivda aj mne. To nie je niečo, čo sa mňa netýka,“ zdôraznil nový arcibiskup.
Vyjadrenia svojho predchodcu Jána Sokola o tom, že za Slovenského štátu bolo dobre, Bezák vníma kriticky. „Pýtam sa, ako môže šesťročný chlapec hodnotiť, že bolo dobre. Keď sa niekto narodí v roku 1933, či už môže hodnotiť rok 1939 až 1942. Keď som mal šesť-sedem rokov, neviem povedať, či bolo dobre, keď sa spätne pozerám. Hodnotiť, že bolo dobre, bolo čo jesť, iní nemali a nám bolo dobre, je veľmi nešťastné. Ako kresťan sa neodvážim postaviť takéto hodnotové merítka,“ povedal Bezák.
Vo verejnom priestore na Slovensku zaznelo z pozície vysokého katolíckeho cirkevného hodnostára takéto jednoznačné stanovisko k otázke zod
povednosti prezidenta Jozefa Tisa po prvýkrát. Tí, ktorí sa tejto otázke venujú z hľadiska odborného, politického, historického, či ako občianski aktivisti, vnímajú spomenuté vyjadrenie nového arcibiskupa pozitívne a so sympatiami.
Madarský biskup
V januári 2009 predseda SMK Pál Csáky opakovane verejne vyjadril názor, že veriaci kresťania katolíci maďarskej národnosti na Slovensku by mali mať svojho biskupa. Podľa servisu SITA14, ktorá citovala Csákyho vyjadrenia, elegantným riešením by bolo, keby v jednej diecéze pôsobil biskup maďarskej národnosti, ktorý by bol súčasťou Konferencie biskupov Slovenska.15
Podľa niektorých autorov maďarskí katolíci na Slovensku vyvinuli značnú iniciatívu na riešenie svojich pastoračných a duchovných potrieb. Medzičasom ustúpili od pôvodného zámeru o zriadenie vlastnej diecézy. Konferencii biskupov Slovenska viackrát predložili svoju požiadavku o vymenovanie biskupa, ktorý by sa staral o záležitosti maďarských veriacich. Túto požiadavku predložili aj pred bratislavsko-trnavským arcibiskupom. HERDICS a ZSIDÓ16 uvádzajú, že na podporu svojej iniciatívy vyzbierali päťdesiattisíc podpisov, ktoré odovzdali pápežovi.
V agentúrnej správe TASR, ktorú priniesli printové a elektronické média
7. 1. 2009, bolo vyjadrené stanovisko, že podľa biskupov je o veriacich maďarskej národnosti na Slovensku dobre postarané, majú kňazov a biskupských vikárov, ktorí hovoria plynulou maďarčinou. Podľa hovorcu KBS Jozefa Kováčika by „predseda politickej strany nemal vstupovať na túto pôdu /…/ je to skôr o získavaní politických bodov, ako o skutočnom riešení nejakých problémov“.17
Pri inej príležitosti sa hovorca KBS Jozef Kováčik na adresu verejných vyjadrení o potrebe maďarského biskupa pre veriacich maďarskej národnosti vyjadril, že „takéto názory sa neriešia cez médiá, ale mohol ho prísť biskupom tlmočiť priamo“. Katolícki veriaci na Slovensku sú podľa Kováčika súčasťou Katolíckej cirkvi na Slovensku, a tá sa nečlení podľa národností. „Na Slovensku neexistuje čisto maďarské územie, na ktorom by nebol vo farnosti ani jeden Slovák. Cirkev má navyše biskupov, ktorí plynulo hovo-ria po maďarsky a ktorí sa veriacim na zmiešanom území pravidelne pastoračne venujú,“dodal hovorca.18
Tieto vyjadrenia hovorcu KBS aj na pozadí ostatných vyjadrení a nálad v tejto oblasti sú skôr potvrdením odmietavého postoja voči ústretovému riešeniu tejto otázky. V jednom vyjadrení sa Jozef Kováčik vyjadril aj
v tom zmysle, že o potrebe, o ktorej verejne hovorí Pál Csáky nikto KBS dovtedy neinformoval. Do diskusie prispel svojím vyjadrením aj prezident SR Ivan Gašparovič v tom zmysle, že veriacim na jazyku, ktorým sa obracajú na Boha, záležať nemá. Ukazuje to na absenciu chápania toho, čo ľudia od kontaktu s kňazmi a od ich pôsobenia vo farnostiach s maďarskou väčšinou či na národnostne zmiešanom území očakávajú.
Cyrilometodské slávnosti a betónové dvojkríze
5. júla 2009 sa konalo na Devínskom hrade zhromaždenie pri príležitosti štátneho sviatku slovanských vierozvestcov Sv. Cyrila a Sv. Metoda. Podľa tlačených aj agentúrnych videospráv premiér Robert Fico vo svojom prejave hovoril o novej verzii tzv. jazykového zákona v spojení s údajným maďarským iredentizmom.19 Premiér tvrdil, že ochrana štátneho jazyka musí byť „prvým oporným bodom“ každej slovenskej vlády. Je to podľa neho cesta, „ako sa chrániť pred nebezpečným iredentizmom, ktorý čoraz častejšie dýcha spoza Dunaja.“20 Na tribúne boli vystavené štylizované portréty svätcov a medzi zúčastnenými boli prítomní aj viacerí duchovní.
Na podobnom zhromaždení v roku 2008 sa kardinál J. Ch. Korec vyjadril pochvalne o spolupráci najvyšších ústavných činiteľov v oblasti zvyšovania národného povedomia a hrdosti. V jeho prítomnosti odzneli premiérove slová o tom, že národnú súdržnosť je potrebné postaviť ako „pevnú hrádzu proti aktivitám zvláštnej sorty dobrodruhov, ktorí rozbíjajú duchovnú celistvosť Slovenska“.21
Opevnenie duchovnej celistvosti Slovenska predviedol zvláštnym spôsobom predseda SNS Ján Slota.22 Pri osadzovaní betónového dvojkríža 5. októbra 2008 pri Pavlovciach (okres Vranov nad Topľou) v emotívnom prejave – podľa vlastných slov pod vplyvom domáceho ríbezľového vína – sa približne pred dvoma až troma stovkami prítomných účastníkov militantným slovníkom vyjadril o južných susedoch Slovenska. Podľa jeho slov bolo Slovensko kedysi symbolom kresťanskej Európy. Následne urážlivo hovoril o šéfke maďarskej diplomacie a ironizoval maďarské dejiny a ich národné kultúrne symboly.
V tomto prípade je prepojenie vulgárneho nacionálneho populizmu a kresťanského presvedčenia umocnené ešte tým, že pri odhaľovaní pamätnej tabule asistovali aj predstavitelia cirkvi a obradom pasvätenia kríža dodali podujatiu aj sakrálny rozmer.
Hoci stavaním dvojkrížov nechcú podľa Slotu členovia SNS nikoho urážať, v krátkom preslove sa mu to opakovane niekoľkokrát podarilo.
Po následnom podaní trestného oznámenia občanom Ondrejom Dostálom Krajská prokuratúra v Prešove trestné oznámenie odmietla a konštatovala, že skutková podstata trestného činu hanobenia rasy, národa a presvedčenia naplnená nebola. Odôvodnenie bolo postavené na tom, že tento druh slovného prejavu je pre Jána Slotu prirodzený a štandardný. Doslovne sa o v odôvodnení objavuje vyjadrenie, že Ing. Ján Slota, politik a predseda politickej strany je známy pre prudkosť svojich prejavov.
Z vedúcich predstaviteľov cirkví sa od takéhoto spájania militantného národného populizmu s kresťanskými motívmi, symbolmi a dokonca s cirkevným obradom posvätenia betónového dvojkríža – pokiaľ je mi známe – doteraz nikto nedištancoval.
