Pomýlená verejnosť – aj vďaka KDH
K tejto polemike je však potrebné dodať, že veľký časový odstup medzi tým, kedy sa Palkom kritizované javy odohrali a časom kritiky, uberajú celému úsiliu o otvorenú diskusiu na hodnovernosti. Práve toto mlčanie špičiek KDH v čase, keď špičky nitrianskej a trnavskej diecézy poskytli svojim postojom k zakladateľovi Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi a jeho politike morálne krytie, spôsobilo to, že uvedenému posúdeniu vtedajšej situácie dnes málokto pripisuje dôležitosť, či výpovednú hodnotu.
Falošná lojalita kresťanských demokratov voči Vladimírovi Mečiarovi sa prejavila aj v tom, ako sa na jeho adresu ako otca zakadateľa vyjadril po voľbách v roku 1998 aj vtedajší predseda KDH Ján Čarnogurský. Odmietol snahy niektorých politikov podrobiť správanie a kauzy Vladimíra Mečiara v období jeho vládnutia vyšetrovaniu. Vysvetlením uvedeného postoja mala byť podľa Čarnogurského skutočnosť, že otcov zakladateľov je potrebné mať v úcte.
Na jeseň roku 2008 sa na dôvažok časť KDH pri presadzovaní Lex Hlinka pridala k národným populistom a podporila tento zákon. Úsmevné bolo to, ako KDH súťažilo s SNS o to, ktorý návrh zákona bude prijatý. Pri komplexnosti celého problému černovských udalostí to nie je zanedbateľný postoj. Podobné prehliadanie spájania kresťanstva a národného populizmu v súvislosti s politikou HSĽS a v jej kontinuite aj s obdobím Slovenskej republiky 1939 – 1945 je pre postoje KDH viac ako symptomatické.
Vladimír Palko v zásade správne vystihol problémové body, ktorými niektorí cirkevní predstavitelia v ponovembrovom vývoji pomýlili katolíkov. Vtedy namiesto krokov v duchu všeobecných etických hodnôt uprednostnili partikulárne národné výhody či obmedzené etnocentrické interpretácie.
Ako politik bol však Vladimír Palko jedným z tých, ktorí mlčaním pri pohľade na nacionalizmus a sympatie voči národnému socializmu, ktoré verejnosti navonok prezentovali arcibiskup Ján Sokol, či kardinál Ján Chryzostom Korec, takémuto konaniu asistoval.
To, do akej miery je jeho dnešný kritický postoj voči tomu, ako sa kardinál Korec správal pred pätnástimi rokmi úprimný, ukáže čas. Politicky je však príležitosť takmer premárnená. Rímskokatolícke Slovensko, pomýlené národným populizmom odetým do cirkevných šiat, bude naďalej viac veriť a dôverovať arcibiskupovi a kardinálovi ako Vladimírovi Palkovi.
