Peter Pažitný – Karol Morvay – Simona Frisová-Ondriašová – Jaroslav Kling: Sprava o výkonnosti južných regiónov


4. DOLNÁ NITRA

4.1. Poloha

Dolná Nitra je jeden z najväčších regiónov, čo sa týka rozlohy aj čo sa týka počtu obyvateľov. Susedí so štyrmi ďalšími regiónmi. Rieka Dunaj vytvárajúca južnú hranicu regiónu je zároveň aj hranicou s Maďarskom. Väčšinu územia vypĺňa Podunajská Nížina. V severnej časti celku sa rozprestiera pohorie Tríbeč. Cez región pretekajú rieky Váh, Nitra, Hron a Ipeľ. Nížinný reliéf a klíma a s nimi súvisiace pôdne pomery určujú nosnú ekonomickú aktivitu regiónu – poľnohospodárstvo. Dopravnú kostru regiónu tvoria severo-južné prepojenie Prievidza – Komárno a západovýchodné prepojenie Bratislava – Zvolen. Železničné prepojenie medzinárodného významu (Praha – Budapešť) prechádza južnou časťou územného celku.

4.2. Obyvatelstvo a sídla

Počtom obyvateľov 127 na km2 sa zaraďuje k regiónom s hustotou zaľudnenia vyššou ako je celoslovenský priemer (110 obyvateľov/km2). Je to región so 162 obcami. V 8 mestách žije
51,5 % obyvateľstva regiónu. Najväčším mestom je Nitra (86 958) – historické, kultúrne, religiózne a vzdelanostné centrom celoslovenského významu. Ďalšími významnými mestami sú Nové Zámky (41 866) a Komárno (37 070). Dolná Nitra je regiónom, kde maďarská národnostná menšina tvorí viac ako 30 % (33,96 %).

4.3. Hospodárstvo

4.3.1. Nezamestnanosť

Región s výrazne problematickým vývojom na trhu práce. Miera evidovanej nezamestnanosti narastá od severu na juh, keď v okrese Nitra dosahuje (október 2003) 13,8 % (čo zodpovedá celoštátnemu priemeru), v najjužnejšom okrese Komárno však dosahuje až 19,0 % aj napriek tomu, že časť pracovnej sily v tomto okrese využíva možnosť každodenného dochádzania za prácou do Maďarska.

4.3.2. Mzdová úroveň

Región má výrazne podpriemernú mzdovú hladinu, priemerná mesačná mzda 67 % priemernej mzdy v Bratislave a 89 % priemernej mzdy v SR.

4.3.3. Produkcia

Kvantitatívne charakteristiky produkcie sa z dôvodu nedostatku dát vzťahujú len na posledné roky 2000 až 2002.
Investičné aktivity v priemysle mali v rokoch 2000 – 2002 relatívne nízku intenzitu, objem hmotných investícií v prepočte na jedného pracovníka bol vzhľadom na celoštátny priemer hlboko poddimenzovaný (graf 7).

Produktivita práce výrazne zaostáva za priemerom SR. V rokoch 2000 – 2002 nedo chádzalo k dobiehaniu celoštátneho priemeru, v prípade okresu Komárno sa ešte ďalej prehĺbilo zaostávanie. Jedine v okrese Nové Zámky je hodnota tohto ukazovateľa aspoň porovnateľná s celoštátnym priemerom (graf 8).


Juh regiónu (okres Komárno) bol v sledovanom období postihnutý depresiou v priemyselnej činnosti, klesali tržby aj pridaná hodnota. V ostatnej časti regiónu tieto výkonové parametre rástli (graf 9).

Príklady významných aktivít a podnikov

Expanzívne plány Kappa Štúrovo. Podnik robí kroky pre zdvojnásobenie výroby flutingu (papiera na vlnitú lepenku). Firma chce preinvestovať do modernizácie výroby takmer 70 miliónov eur. Cieľom týchto investícií je zvýšiť objem súčasnej produkcie flutingu zo 176 106 ton (v roku 2002) postupne na 320 000 ton v roku 2007. Podstatou zmodernizovanej technológie nie je iba zväčšenie vyrábaných objemov, ale aj podstatné zníženie zaťažovania životného prostredia.

4..4. Výkonnosť regiónu

Výkonnosť regiónu je počas sledovaného obdobia veľmi pohyblivá a vykazuje zvláštny trend. Po miernom náraste prišiel väčší prepad. Pri relatívne vyrovnanej pozícií v zamestnanosti v priemysle a v poľnohospodárstve došlo najmä k poklesu zamestnanosti v stavebníctve. Významným faktorom poklesu je zaostávanie v oblasti priemerných miezd a v klesajúcej sociálnej infraštruktúre (tabuľka 30).

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7