PAŽITNÝ, PETER. Zdravotníctvo a zdravotný stav obyvateľstva južných regionov. In Madari na Slovensku (1989 – 2004) / Magyarok Szlovákiában (1989-2004). Editori: József Fazekas, Péter Huncík. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2004.
1. ÚVOD. RAST STREDNEJ DĹŽKY ŽIVOTA NIE JE DÔSLEDKOM ZMENY ŠTRUKTÚRY PONUKY POSKYTOVATEĽOV
Zdravotná politika by mala byť zameraná na dosiahnutie troch základných cieľov: (1) zlepšovanie zdravotného stavu populácie, (2) zvyšovanie akcieschopnosti zdravotného systému zodpovedajúcemu potrebám obyvateľov a (3) zabezpečenie finančnej ochrany jednotlivcov pred tzv. katastrofickými nákladmi na zdravotnú starostlivosť.2
Zdravotný stav populácie Slovenska nie je priaznivý. Kým priemerný Slovák prežije v plnom zdraví3 62,4 roka, tak obyvatelia najvyspelejších krajín sa dožívajú 69,4 (Nemecko) až 73,8 rokov (Japonsko). V porovnaní s krajinami strednej a východnej Európy nás podľa WHO4 predbehli nielen ekonomicky vyspelejšie krajiny ako Slovinsko (66,9 roka) a Česká republika (65,6), ale aj menej vyspelé ekonomiky ako Juhoslávia (64,3) či Bulharsko (63,4).
Medzi zdravotným stavom populácie meraným strednou dĺžkou života a výškou disponibilných zdrojov existuje síce priama, ale len stredne slabá lineárna závislosť.5 Vzhľadom k tomu, že zdravotnícky systém dokáže ovplyvniť len jednu štvrtinu zdravotného stavu jednotlivca6, krajiny s vysokými výdavkami nemusia byť automaticky aj najzdravšie (Japonci s výdavkami na úrovni 8 % HDP žijú o štyri roky dlhšie a vo väčšom zdraví, ako Američania s výdavkami takmer
14 % HDP). Zdravie je dominantne závislé od genetických predispozícií, životného štýlu, demografického vývoja, sociálno-ekonomic- kej situácie, životného prostredia, telesného pohybu a stravovacích návykov.
Slovensko je podľa štúdie Svetovej banky7 čoraz menej schopné zvládať problémy industrializovaných krajín: kardiovaskulárne a onkologické ochorenia. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu boli v roku 2002 najčastejšou príčinou úmrtí práve choroby obehovej sústavy (55,2 %) a nádorové ochorenia (22,8 %).
Za posledných 40 rokov (1961 – 2002) sa stredná dĺžka života8 slovenských mužov zvýšila len o 1,4 roka na 69,8 rokov a u žien o 4,9 roka na 77,6 rokov. Počas sledovaného obdobia sa rodový rozdiel takmer zdvojnásobil z 4,3 na 7,8 roka. Súvisí to so skutočnosťou, že kým stredný vek žien sa stabilne zvyšoval, tak u mužov až do roku 1990 mierne klesal a stúpať začal až od roku 1991 (graf 1).
Výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu oboch rodov po páde socializmu však prisu-dzujme skôr dramatickému farmaceutickému prezbrojeniu ako zásadnejším štrukturálnym zmenám ponukovej stránky systému. Predchádzajúce zistenia poukazujú na neudržateľnosť zdravotného systému socialistického typu založeného na extenzívnej sieti nemocníc s dôrazom na fyzickú dostupnosť. Ten bol síce úspešný pri zvládaní komunikatívnych chorôb, ale je zjavne neúčinný v zápase proti neprenosným chorobám, ktorých výskyt vzrástol v druhej polovici 20. storočia ako dôsledok starnutia populácie.
Samozrejme, súčasný prebytok nemocníc je ideálnym východiskom pre moderné trendy v mikromanažmente zdravotníctva – riadenie pacienta, vytváranie integrovaných systémov (HMO – health maintenance organizations) a vytváraní horizontálnych sietí nemocníc s vyššou mierou špecializácie s dôrazom na efektívnu dostupnosť podľa zdravotného plánu populácie. Práve tieto trendy sú dôležité pre efektívne fungovanie zdravotníctva na regionálnej úrovni. Z dlhodobejšej perspektívy ministerstvo zdravotníctva predpokladá fungovanie práve horizontálne, alebo vertikálne integ-rovaných zdravotných systémov na regionálnej báze ako optimálnych štruktúr pre pokrytie zdravotných potrieb ľudí v regiónoch.
Nevhodnú konštrukciu zdravotného systému zameraného skôr na liečenie chorých, ako na udržiavanie populácie v dobrom stave označila Svetová banka ako zastaralú paradigmu nášho zdravotníctva, pričom zdôrazňuje, že podpora zdravšieho životného štýlu a prevencia ochorení zatiaľ nezískali dostatočnú pozornosť. Napriek tomu, že veľa ľudí považuje svoje vlastné zdravie za prvoradé, nevenujú mu občania dostatočnú pozornosť, čo sa prejavuje v myslení uprednostňujúcom liečbu pred prevenciou, aj v stravovacích a fajčiarskych návykoch. Táto skutočnosť je navyše podporená ústavou garantovanou, avšak iluzórnou bez- platnosťou slovenského zdravotníctva.
