Peter Pažitný: Zdravotníctvo a zdravotný stav obyvateľstva južných regionov


POZNÁMKY

1. Autor ďakuje odbornému recenzentovi kapitoly MUDr. Petrovi Šomlóovi za jeho cenné pripo-mienky.

2. Murray, Ch. J. L. – Frenk, J.: A framework for assesing the performance of health systems. Buletin of the World Health Organisation. S.

l.  WHO 2000.

3.  Parameter HALE (healthy life expectancy) zaviedla WHO v roku 2001. Bázou pre HALE je stredná dĺžka života pri narodení očistená o odhad času stráveného v stave nie plného zdravia. Najjednoduchšie môžeme HALE inter-pretovať ako očakávaný počet rokov, ktoré môže novorodenec prežiť v plnom zdraví za súčasnej miery morbidity a mortality.

4. WHO, World Health Report 2001.

5. Koeficient korelácie medzi strednou dĺžku života a objemom zdrojov na zdravotníctvo ako % z HDP medzi krajinami OECD je

0,447.

6. Lalonde, 1971, tzv. Lalonde report pre Kanadskú vládu.

7. Dokument Svetovej banky Prehľad politiky sociálneho sektora, jún 2001.

8. Stredná dĺžka života vyjadruje očakávanú dĺžku života pri narodení jedinca pri zohľadnení počtu úmrtí vo všetkých vekových skupinách. Z dôvodu nedostatku tzv. nových ukazo-vateľov, ako HALE a DALY, ktoré sa na meranie zdravotného stavu začali používať len koncom 90. rokov, pri hodnotení zdravotného stavu populácie Slovenska z dlhodobého časového hľadiska môžeme za akceptovateľný ukazovateľ‘ zdravotného stavu považovať strednú dĺžku života.

9. Kleinman, A.: Concepts and a Model for the Comparison of Medical Systems as Cultural Systems. Social Sciences and Medicine, Vol. 12, 1978, 95-93. Za luxusné statky označujeme tie statky, na ktoré vydávame so zvyšovaním príjmov relatívne väčšiu časť príjmu.

10. Donaldson, C. – Gerard, K.: Economics of Health Care Financing: The Visible Hand. London, MacMillan Press Ltd.., 1993.

11. Callahan, D.: What Kind of Life – The Limits of Medical Progress. Washington, D.C., Georgetown University Press, 1994.

12. Výsledky jednoduchej regresie medzi výkon-nosťou ekonomiky a výdavkami na zdravotníc-tvo medzi krajinami OECD.

13. Efektívnosť na úrovni 100% dosahujú krajiny ako Holandsko, Luxembursko, ale aj Japonsko, či Mexiko. Osterkamp, R.: Is There A Hold-Up of Health-care Reforms in Europe? Muenchen, Ifo Institute, 2004.

14. Reprezentatívny kvantitatívny prieskum, ktorý v januári 2004 pre MZ vykonala agentúra FOCUS na reprezentatívnej vzorke 1040 obyvateľov SR od 18 rokov.

15. Podrobnejšie viď: Evans, R.: Going for the Gold: The Redistributive Agenda behind Market-Based Health Care Reform In: D’Intignano- Ulmann, P.: Économie de la santé. S. l. 2001.

16. Lalonde, tzv. Lalonde report vypracovaný pre kanadskú vládu.

17. SDR – Standard Death Rate – štandardizovaná miera úmrtnosti.

18. MUDr. Peter Šomló: Na obranu nemocníc (z pohľadu vývoja zdravotníckych systémov). Zdravotnícke noviny, 2001, č. 4. (25. január 2001). MUDr. Peter Šomló: DRG je „objavením Ameriky“. Hospodársky denník, roč. 4 (2002) č. 197.

19. Pri zavedení poplatku lekári výčíslili adminis-tratívne náklady vo výške 9 Sk.

20. Zdravie je individuálny statok a tak ho chápu aj naši občania. S týmto názorom súhlasí úplne alebo čiastočne až 61 % respondentov. Tak isto si táto skupina myslí, že o svoje zdravie by sa mal predovšetkým starať každý sám. Len

13 percent zastáva paternalistický názor a vyjadrilo úplný súhlas s tým, že o zdravie občanov by sa mal predovšetkým starať štát. Aj z tohto dôvodu sa nám zdá, že poplatky v zdravotníctve boli občanmi napokon prijaté, pričom samotní občania dostatočne dobre chápu dôležitosť tohto kroku, ktorý je prvým signálom k zmene zdravotníctva.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11