Peter Pažitný: Zdravotníctvo a zdravotný stav obyvateľstva južných regionov


4.1. Stredná dĺžka života

Zdravotný systém ovplyvňuje len V4 zdravotného stavu obyvateľstva. Za zvyšok (teda 3/4 !!!) sú zodpovedné genetika, životné prostredie a životný štýl – stravovanie, fajčenie a pod. (Lalonde, 1974).16 Tento fakt dokumentujú aj údaje zo Slovenska, keď pri jednom univerzálnom systéme zdravotníctva je me- dziregionálna stredná dĺžka života štatisticky významne odlišná.

Z hľadiska strednej dĺžky života je na tom najlepšie okres Bratislava 4 (najvyšší vek dožitia mužov – 72,2 roka) a okres Liptovský Mikuláš (najvyšší vek dožitia žien – 79,2

roka). Úplne najhorší je okres Krupina, ktorý pri oboch rodoch dosahuje najnižší vek dožitia (muži – 64,6, ženy – 74,9).

Okrem dvoch okresov (Košice-mesto a Poltár) leží stredná dĺžka života južných regiónov medzi Krupinou a priemerom Slovenska (graf 2). Dokumentuje to fakt, že zdravotný stav obyvateľov južných regiónov ako celku nie je v porovnaní s priemerom SR uspokojivý a že existuje relatívne veľká medzera strednej dĺžky života – pri ženách 0,8 roka a pri mužoch dokonca až 1,1 roka (tabuľka 4).

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11