5.2. Finančná dostupnosť
Ide o tzv. marginálne náklady, ktoré musí občan vynaložiť na získanie zdravotnej starostlivosti. V našej praxi práve zavedenie poplatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti znamenalo zvýšenie marginálnych nákladov z pôvodných 0 na 20, resp. 50 korún (tabuľka 1). Musíme si stále uvedomovať, že pojem dostupnosť je vždy viazaný na toho, kto ju potrebuje, preto v prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti je tento pojem dôležitý pre občanov.
Najprv si potrebujeme zjednodušene vysvetliť pojem a funkciu marginálnych nákladov pri nákupe ľubovoľných statkov. Marginálne, alebo aj hraničné náklady z hľadiska spotrebiteľa predstavujú posledné peňažné jednotky vynaložené na získanie určitého statku. Pri väčšine statkov, ktoré sú predmetom kúpy a predaja, sa marginálne náklady rovnajú skutočnej cene výrobku a vyjadrujú tak vo finančnej hodnote jeho skutočnú vzácnosť. Napríklad, ak cena osob-ného automobilu je 400 000 Sk tak skutočne na jeho získanie potrebujeme vynaložiť celých 400 000 Sk, a nie povedzme iba polovicu. Podobne za televízor zaplatíme plných 30 000 Sk ak je jeho cena 30 000 korún. Dôležite je, že občania si cenu takéhoto statku naozaj skutočne uvedomujú a rešpektujú.
Iná situácia je pri statkoch ako vzdelanie alebo zdravotníctvo, pri ktorých uvedomovanie si hodnoty a vzácnosti neplatí. Napríklad za komplikovanú operáciu, ktorej náklady sa pohybujú povedzme na úrovni nákladov na automobil (čiže 400 000 Sk) alebo za drahý liek, ktorého náklady sú na úrovni nákladov na televízor (čiže 30 000 Sk) pacient doteraz nezaplatil ani korunu. Z pohľadu pacienta dosahujú marginálne náklady výšku 0, a tak nulovú hodnotu zdravotnej starostlivosti aj prisudzuje. Vzácnosť televízora a drahých liekov je tak pri rovnakých nákladoch priepastná. Jednoducho, pacienti bezplatnú zdravotnú starostlivosť nepovažujú za vzácnu.
Takéto „neprisudzovanie“ vzácnosti spot-rebovaným statkom vo všeobecnosti generuje tri druhy nevhodného správania. Prvým je nezodpovednosť, ktorá v spojení s absenciou funkcie individuálneho rizika ústi do morálneho hazardu, keď bez výčitiek svedomia vystavujeme naše telá rizikovým faktorom, akými sú fajčenie, alkohol, či zlá životospráva, pretože v konečnom dôsledku nie ten, kto sa takto správa znáša náklady na liečenie. Druhým je tendencia nadmerného konzumu zdravotných statkov Prejavom tohto správania je spotreba týchto statkov aj vtedy, keď na to nie je reálna potreba. A do tretice objavuje sa potreba vyjadriť „svoju“ vďačnosť iným spôsobom, napr. vo forme korupcie. Našou základnou hypotézou pri zavedení poplatkov bolo:
1. Obmedziť nadbytočný dopyt po zdravotnej starostlivosti znížením počtu návštev u lekára a znížiť spotrebu liekov
2. Znížiť mieru korupcie
3. Zvýšiť spoluzodpovednosť pacienta za svoj zdravotná stav, čo má mať do budúcnosti významný edukačný charakter
Pre zavedenie finančnej spoluúčasti pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo forme marginálnych nákladov je dôležité, aby výška poplatku nebola stanovená tak vysoko, že by pacienta mohla odradiť od návštevy lekára. Pri necitlivom stanovení tohto prahu sa totiž môže stať, že pacient lekára naozaj nenavštívi a vznikne tzv. „efekt bubliny“ (vtedy ak náklady na liečbu prídu neskôr, ale už vo vyššej sume pretože pacient príde v komplikovanejšej fáze choroby, alebo dokonca vo vážnejšom stave). Na druhej strane hodnota marginálnych nákladov musí byť vyššia ako sú administratívne náklady spojené s ich zavedením.19
Od 1. 6. 2003 sme zaviedli tieto marginálne poplatky aj nás. Opozíciou aj prezidentom republiky toľko proklamované sociálne dopady zavedenia poplatkov budeme sledovať z dvoch uhlov pohľadu. Prvým sú zdravotné poisťovne, ktoré za zdravotnú starostlivosti platia a druhým sú samotní občania, ktorí požívajú jej výhody.
5.2.1. Výsledok prvý: Návštevy u lekárov PAS poklesli v druhom polroku 2003 o 10 %
Z údajov zdravotných poisťovní vyplýva, že počet návštev v primárnej sfére v druhom polroku 2003, teda po zavedení poplatkov klesol o 10 % oproti rovnakému obdobiu v roku 2002, čo môžeme považovať za štatisticky signifikantný jav (tabuľka 7). Podobný pozitívny výsledok bol zaznamenaný aj u lekárskej služby prvej pomoci (pokles o 13 %). Len minimálny pokles bol zaznamenaný pri lekároch špecialistoch (o 2 %) a v nemocniciach (taktiež o 2 %). Príčinou je fakt, že k týmto poskytovateľom už chodia pacienti so skutočným problémom a na doporučenie lekára prvého kontaktu. Tým sa naplnila prvá časť našej hypotézy, že v systéme skutočne existuje nadbytočný dopyt, ktorý zaťažuje lekárov a spôsobuje systému dodatočné náklady. Tento sa nám podarilo pri lekároch prvého kontaktu odbúrať.
5.2.2. Výsledok druhý: Len 1,5 % ľudí tvrdí, že kvôli poplatkom prestalo navštevovať lekára
Obava o „zhoršení“ dostupnosti zdravotných služieb sa nepotvrdila, čo dokumentujú aj výsledky reprezentatívneho kvantitatívneho prieskumu, ktorý v januári pre MZ vykonala agentúra FOCUS na reprezentatívnej vzorke
1 040 obyvateľov SR vo veku od 18 rokov.
Len 1,5 % respondentov uviedlo, že zavedenie poplatkov natoľko ovplyvnilo ich správanie, že k lekárovi prestali chodiť úplne. Na druhej strane, až 58,4 % opýtaných svoje správanie nezmenilo a k lekárovi chodia rovnako často ako predtým. Redukcia (nadbytočného) dopytu bola zaznamenaná u 18 % občanov, ktorý obmedzili počet návštev (graf 7). Zníženie počtu návštev, je popri zvýšení kvality zdravotnej starostlivosti (viac času na jedného pacienta) aj významným faktorom poklesu predpísaných liekov, pretože až 95 % návštev pacienta u lekára primárnej ambulantnej starostlivosti sa končí predpísaním lieku. Pokles výdavkov na lieky zrejme spôsobilo viac faktorov, ktoré sa od seba len ťažko izolujú. Zavedenie poplatkov za recept, u viac ako 20 % pacientov viedlo k požiadavke na predpísanie menšieho počtu receptov (graf 8). Samozrejme, že významnú rolu u liekov zohrala aj zmena filozofie kategorizácie liečiv, ako aj zavedenie fixného poplatku.
Údaje zdravotných poisťovní potvrdzujú významné zníženie rastu dynamiky výdavkov na lieky. Kým v predchádzajúcich rokoch výdavky na lieky rástli dvojciferne, tak v roku 2003 len o 8 percent. Údaje za prvý kvartál 2004 hovoria o ďalšom poklese výdavkov na lieky – až o 13 percent. Zároveň toto bremeno nebolo prenesené na občana, lebo rast spoluúčasti pacientov na výdavkoch na lieky dosiahol iba 9 % v porovnaní s rokom 2002 keď bol 19 %. (graf 3).
