Ut, 19. marca 2024.

Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom a menné zoznamy Maďarov určených na presídlenie

Menné zoznamy Maďarov, určených na presídlenie do Maďarska

Podľa Dohody o výmene obyvateľstva Československo malo k dispozícii šesť mesiacov na výber Maďarov na presídlenie a odovzdanie ich menných zoznamov maďarskej vláde. Československá vláda deň pred vypršaním termínu, 26. augusta 1946 prostredníctvom svojho delegáta pri Spojeneckej kontrolnej komisii v Budapešti generála Františka Dastycha aj odovzdala maďarskej vláde tri zoznamy Maďarov vybratých na presídlenie z Československa do Maďarska. Prvý zoznam obsahoval mená tých Maďarov, ktorí mali byť presídlení v rámci paritnej výmeny, druhý a tretí zoznam obsahoval mená tých, ktorí mali spáchať trestné činy podľa § 1-4., resp. § 5. nariadenia SNR č. 33/1945, teda mali byť odsunutí ako vojnoví previnilci nad rámec paritnej výmeny obyvateľstva.[24]

Podľa maďarských archívnych prameňov a maďarskej odbornej literatúry počet Maďarov určených na presídlenie na základe V. článku Dohody v rámci paritnej výmeny bol 106 398, počet tzv. veľkých vojnových previnilcov (§ 1-4. nar. SNR) podľa VIII. článku spolu s rodinnými príslušníkmi bol 73 187, a počet tzv. malých vojnových previnilcov (§ 5. nar. SNR) taktiež spolu s rodinnými príslušníkmi 1 927. Československo teda v rámci Dohody o výmene obyvateľstva plánovalo presídliť do Maďarska 181 512 Maďarov,[25] t. j. skoro tretinu maďarského obyvateľstva na Slovensku.[26]

O niečo odlišné údaje uvádzajú slovenské pramene a slovenská odborná literatúra, podľa ktorých počet Maďarov určených na presídlenie na základe V. článku Dohody bol 105 047. Navyše v prípade tých, ktorí boli určení na odsun ako vojnoví previnilci, sa uvádza iba počet hláv rodín: tak počet hláv rodín, ktoré mali byť odsunuté ako veľkí vojnoví previnilci mal byť 23 552, kým počet tých, ktoré mali byť odsunuté ako malí vojnoví previnilci bol 570.[27]

Štatistický prehľad Maďarov určených na presídlenie podľa okresov, zostavený maďarským ministerstvom zahraničných vecí, resp. Maďarskou presídľovacou komisiou ukazuje nasledujúca tabuľka.[28]

Tabuľka 1
Výkaz Maďarov určených na presídlenie z Československa do Maďarska podľa okresov:

Okres Obyvatelia v roku 1930 Určení na presídlenie
Celkovo Z toho Maďari % podľa V. čl. Dohody podľa VIII. čl. Dohody Spolu
§ 1 – 4 § 5
Bratislava mesto a okres 184 993 22 947 12,4 3 677 1 329 5 006
Šamorín 35 682 27 030 75,7 7 051 1 543 29 8 623
Dunajská Streda 45 075 39 070 86,7 6 344 10 449 12 16 805
Komárno 66 144 53 154 80,4 12 797 16 580 10 29 387
Galanta 67 698 41 474 61,3 10 099 1 062 48 11 209
Šaľa 51 450 28 431 55,2 6 959 1 547 8 506
Nové Zámky 62 740 19 625 31,3 3 309 1 103 27 4 439
Hurbanovo 53 046 36 940 69,6 12 427 3 961 96 16 484
Štúrovo 49 584 39 483 79,6 8 010 6 149 246 14 405
Vráble 35 991 9 208 25,6 887 1 052 25 1 964
Levice 45 032 12 190 27,1 2 545 1 388 46 3 979
Želiezovce 30 754 24 164 78,6 7 227 3 426 10 653
Šahy 24 112 16 983 70,4 2 680 3 511 229 6 420
Modrý Kameň 35 786 11 023 30,8 1 433 427 27 1 887
Lučenec 76 918 18 586 24,2 3 228 2 427 5 655
Jesenské 33 808 25 195 74,5 2 522 838 82 3 442
Rimavská Sobota 46 465 6 278 13,5 1 341 413 23 1 777
Tornaľa 22 187 17 701 79,8 2 123 3 142 5 265
Rožňava 42 904 14 767 34,4 1 103 2 808 397 4 308
Moldava nad Bodvou 31 368 16 737 53,3 3 864 236 35 4 135
Košice mesto a okres 127 950 15 050 11,7 2 832 2 033 372 5 237
Kráľovský Chlmec 32 180 24 514 76,2 3 145 1 266 23 4 434
Veľké Kapušany 18 186 9 185 50,5 795 1 003 99 1 897
Žilina 72 191 456 0,6 76 76
Levoča 26 753 372 1,4 280 280
Poprad 27 857 418 1,5 281 23 304
Kežmarok 31 880 279 0,9 61 2 63
Prešov 64 262 1 130 1,8 142 25 167
Piešťany 42 076 212 0,5 116 116
Brezno 49 387 204 0,4 24 24
Martin 64 091 271 0,4 113 113
Považská Bystrica 26 931 12 0,0 4 4
Trnava 74 023 1 096 1,5 178 178
Vranov nad Topľou 29 425 105 0,4 50 50
Nitra 78 548 10 762 13,7 324 4 328
Ružomberok 39 043 85 0,2 37 37
Zlaté Moravce 37 223 3 653 9,8 1 241 1 241
Zvolen 56 262 333 0,6 152 152
Topoľčany 63 582 285 0,4 75 75
Nová Baňa 33 756 146 0,4 8 8
Banská Bystrica 44 727 489 1,1 206 3 209
Sabinov 40 152 230 0,6 122 122
Sobrance 26 632 323 1,2 6 6
Spišská Nová Ves 37 203 777 2,1 83 37 120
Bardejov 39 593 156 0,4 15 5 20
Trenčín 57 241 320 0,6 186 186
Skalica 33 787 57 0,2 8 8
Čadca 44 279 18 0,0 4 4
Gelnica 28 663 395 1,4 58 58
Kysucké Nové Mesto 31 718 7 0,0 4 4
Humenné 23 903 109 0,5 144 144
Giraltovce 18 817 73 0,4 8 8
Michalovce 50 238 2 856 5,7 1 276 1 276
Revúca 22 259 2 094 9,4 125 1 126
Nové Mesto nad Váhom 43 517 149 0,3 83 83
Rôzne 4 1 5
Spolu 106 398 73 187 1 927 181 512

Vyše uvedený štatistický prehľad, ako aj výkaz, ktorý podáva prehľad o počte Maďarov určených na presídlenie z jednotlivých obcí,[29] sa nachádzajú v archívnych spisoch maďarského ministerstva zahraničných vecí a boli zostavené podľa menných zoznamov odovzdaných československou vládou maďarskej vláde 26. augusta 1946. Spomenuté tri zoznamy obsahujú výkaz všetkých Maďarov určených na presídlenie, a to podľa okresov a v rámci nich aj podľa jednotlivých obcí. Popri menách osôb je uvedený rok narodenia, rodinný stav, pomer k hlave rodiny, povolanie a presná adresa. Jednotlivé menné zoznamy sa líšia iba v tom, že kým v prípade osôb určených na presídlenie v rámci paritnej výmeny sa striktne uvádzajú všetky osoby určené na presídlenie, v prípade tzv. vojnových previnilcov sú pomenované iba hlavy rodín,  kým rodinní príslušníci sa uvádzajú iba príslušným počtom.

Ukážka menného zoznamu Maďarov určených na presídlenie podľa V. článku Dohody o výmene obyvateľstva

Ukážka 1 – Ukážka menného zoznamu Maďarov určených na presídlenie podľa V. článku Dohody o výmene obyvateľstva

Ukážka menného zoznamu Maďarov určených na presídlenie podľa VIII. článku Dohody o výmene obyvateľstva

Ukážka 2 – Ukážka menného zoznamu Maďarov určených na presídlenie podľa VIII. článku Dohody o výmene obyvateľstva

Z predbežnej kontroly a porovnania štatistických výkazov a menných zoznamov sa dá usudzovať, že počet Maďarov určených na presídlenie z Československa do Maďarska je ešte o niekoľko tisíc vyšší, ako sa to uvádza v maďarských štatistických výkazoch, archívnych dokumentoch, alebo v odbornej literatúre. Môže sa to vysvetliť tým, že pracovníci maďarského ministerstva zahraničných vecí alebo Maďarskej presídľovacej komisie pri sumarizácii mien a zostavení štatistických výkazov sa dopustili rôznych chýb, čím v prípade viacerých obcí a okresov došlo  k uvedeniu  nesprávneho, zvyčajne menšieho počtu osôb, ako v skutočnosti bolo určených na presídlenie.

Z menných zoznamov odovzdaných československou vládou súčasne môžeme získať obsiahly obraz aj o tom, ktoré regióny,  obce a mestá boli vzaté do úvahy na vysídlenie. Menné zoznamy a vyššie uvedený okresný prehľad prezrádzajú aj to, že – hoci okruh okresov určených na paritnú výmenu sa rozšíril z pätnástich, ktoré boli uvedené v ideovom pláne z mája 1946 o okresy Bratislava, Nové Zámky, Vráble, Modrý Kameň, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava a Košice a o mestá Bratislava a Košice – prvoradým cieľom aj naďalej zostalo vysídlenie a poslovenčenie Maďarmi obývaných okresov juhozápadného Slovenska. Adekvátne tomu sa pri plánovaní vysídlenia uplatňovali iné zásady na juhozápadnom Slovensku a iné v južných okresoch stredného a východného Slovenska.

Plánované presídlenie podľa V. článku dohody o výmene obyvateľstva

Mapa 1 – Plánované presídlenie podľa V. článku dohody o výmene obyvateľstva

    Related Posts

    História Maďarov na Slovensku (2. časť)
    „Je nesporné, že ste maďarskej národnosti…” (2. časť)
    „Je nesporné, že ste maďarskej národnosti…” (1. časť)