Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom a menné zoznamy Maďarov určených na presídlenie
Menné zoznamy Maďarov, určených na presídlenie do Maďarska
Podľa Dohody o výmene obyvateľstva Československo malo k dispozícii šesť mesiacov na výber Maďarov na presídlenie a odovzdanie ich menných zoznamov maďarskej vláde. Československá vláda deň pred vypršaním termínu, 26. augusta 1946 prostredníctvom svojho delegáta pri Spojeneckej kontrolnej komisii v Budapešti generála Františka Dastycha aj odovzdala maďarskej vláde tri zoznamy Maďarov vybratých na presídlenie z Československa do Maďarska. Prvý zoznam obsahoval mená tých Maďarov, ktorí mali byť presídlení v rámci paritnej výmeny, druhý a tretí zoznam obsahoval mená tých, ktorí mali spáchať trestné činy podľa § 1-4., resp. § 5. nariadenia SNR č. 33/1945, teda mali byť odsunutí ako vojnoví previnilci nad rámec paritnej výmeny obyvateľstva.[24]
Podľa maďarských archívnych prameňov a maďarskej odbornej literatúry počet Maďarov určených na presídlenie na základe V. článku Dohody v rámci paritnej výmeny bol 106 398, počet tzv. veľkých vojnových previnilcov (§ 1-4. nar. SNR) podľa VIII. článku spolu s rodinnými príslušníkmi bol 73 187, a počet tzv. malých vojnových previnilcov (§ 5. nar. SNR) taktiež spolu s rodinnými príslušníkmi 1 927. Československo teda v rámci Dohody o výmene obyvateľstva plánovalo presídliť do Maďarska 181 512 Maďarov,[25] t. j. skoro tretinu maďarského obyvateľstva na Slovensku.[26]
O niečo odlišné údaje uvádzajú slovenské pramene a slovenská odborná literatúra, podľa ktorých počet Maďarov určených na presídlenie na základe V. článku Dohody bol 105 047. Navyše v prípade tých, ktorí boli určení na odsun ako vojnoví previnilci, sa uvádza iba počet hláv rodín: tak počet hláv rodín, ktoré mali byť odsunuté ako veľkí vojnoví previnilci mal byť 23 552, kým počet tých, ktoré mali byť odsunuté ako malí vojnoví previnilci bol 570.[27]
Štatistický prehľad Maďarov určených na presídlenie podľa okresov, zostavený maďarským ministerstvom zahraničných vecí, resp. Maďarskou presídľovacou komisiou ukazuje nasledujúca tabuľka.[28]
Tabuľka 1
Výkaz Maďarov určených na presídlenie z Československa do Maďarska podľa okresov:
Okres | Obyvatelia v roku 1930 | Určení na presídlenie | |||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Celkovo | Z toho Maďari | % | podľa V. čl. Dohody | podľa VIII. čl. Dohody | Spolu | ||
§ 1 – 4 | § 5 | ||||||
Bratislava mesto a okres | 184 993 | 22 947 | 12,4 | 3 677 | 1 329 | – | 5 006 |
Šamorín | 35 682 | 27 030 | 75,7 | 7 051 | 1 543 | 29 | 8 623 |
Dunajská Streda | 45 075 | 39 070 | 86,7 | 6 344 | 10 449 | 12 | 16 805 |
Komárno | 66 144 | 53 154 | 80,4 | 12 797 | 16 580 | 10 | 29 387 |
Galanta | 67 698 | 41 474 | 61,3 | 10 099 | 1 062 | 48 | 11 209 |
Šaľa | 51 450 | 28 431 | 55,2 | 6 959 | 1 547 | – | 8 506 |
Nové Zámky | 62 740 | 19 625 | 31,3 | 3 309 | 1 103 | 27 | 4 439 |
Hurbanovo | 53 046 | 36 940 | 69,6 | 12 427 | 3 961 | 96 | 16 484 |
Štúrovo | 49 584 | 39 483 | 79,6 | 8 010 | 6 149 | 246 | 14 405 |
Vráble | 35 991 | 9 208 | 25,6 | 887 | 1 052 | 25 | 1 964 |
Levice | 45 032 | 12 190 | 27,1 | 2 545 | 1 388 | 46 | 3 979 |
Želiezovce | 30 754 | 24 164 | 78,6 | 7 227 | 3 426 | – | 10 653 |
Šahy | 24 112 | 16 983 | 70,4 | 2 680 | 3 511 | 229 | 6 420 |
Modrý Kameň | 35 786 | 11 023 | 30,8 | 1 433 | 427 | 27 | 1 887 |
Lučenec | 76 918 | 18 586 | 24,2 | 3 228 | 2 427 | – | 5 655 |
Jesenské | 33 808 | 25 195 | 74,5 | 2 522 | 838 | 82 | 3 442 |
Rimavská Sobota | 46 465 | 6 278 | 13,5 | 1 341 | 413 | 23 | 1 777 |
Tornaľa | 22 187 | 17 701 | 79,8 | 2 123 | 3 142 | – | 5 265 |
Rožňava | 42 904 | 14 767 | 34,4 | 1 103 | 2 808 | 397 | 4 308 |
Moldava nad Bodvou | 31 368 | 16 737 | 53,3 | 3 864 | 236 | 35 | 4 135 |
Košice mesto a okres | 127 950 | 15 050 | 11,7 | 2 832 | 2 033 | 372 | 5 237 |
Kráľovský Chlmec | 32 180 | 24 514 | 76,2 | 3 145 | 1 266 | 23 | 4 434 |
Veľké Kapušany | 18 186 | 9 185 | 50,5 | 795 | 1 003 | 99 | 1 897 |
Žilina | 72 191 | 456 | 0,6 | – | 76 | – | 76 |
Levoča | 26 753 | 372 | 1,4 | – | 280 | – | 280 |
Poprad | 27 857 | 418 | 1,5 | – | 281 | 23 | 304 |
Kežmarok | 31 880 | 279 | 0,9 | – | 61 | 2 | 63 |
Prešov | 64 262 | 1 130 | 1,8 | – | 142 | 25 | 167 |
Piešťany | 42 076 | 212 | 0,5 | – | 116 | – | 116 |
Brezno | 49 387 | 204 | 0,4 | – | 24 | – | 24 |
Martin | 64 091 | 271 | 0,4 | – | 113 | – | 113 |
Považská Bystrica | 26 931 | 12 | 0,0 | – | 4 | – | 4 |
Trnava | 74 023 | 1 096 | 1,5 | – | 178 | – | 178 |
Vranov nad Topľou | 29 425 | 105 | 0,4 | – | 50 | – | 50 |
Nitra | 78 548 | 10 762 | 13,7 | – | 324 | 4 | 328 |
Ružomberok | 39 043 | 85 | 0,2 | – | 37 | – | 37 |
Zlaté Moravce | 37 223 | 3 653 | 9,8 | – | 1 241 | – | 1 241 |
Zvolen | 56 262 | 333 | 0,6 | – | 152 | – | 152 |
Topoľčany | 63 582 | 285 | 0,4 | – | 75 | – | 75 |
Nová Baňa | 33 756 | 146 | 0,4 | – | 8 | – | 8 |
Banská Bystrica | 44 727 | 489 | 1,1 | – | 206 | 3 | 209 |
Sabinov | 40 152 | 230 | 0,6 | – | 122 | – | 122 |
Sobrance | 26 632 | 323 | 1,2 | – | 6 | – | 6 |
Spišská Nová Ves | 37 203 | 777 | 2,1 | – | 83 | 37 | 120 |
Bardejov | 39 593 | 156 | 0,4 | – | 15 | 5 | 20 |
Trenčín | 57 241 | 320 | 0,6 | – | 186 | – | 186 |
Skalica | 33 787 | 57 | 0,2 | – | 8 | – | 8 |
Čadca | 44 279 | 18 | 0,0 | – | 4 | – | 4 |
Gelnica | 28 663 | 395 | 1,4 | – | 58 | – | 58 |
Kysucké Nové Mesto | 31 718 | 7 | 0,0 | – | 4 | – | 4 |
Humenné | 23 903 | 109 | 0,5 | – | 144 | – | 144 |
Giraltovce | 18 817 | 73 | 0,4 | – | 8 | – | 8 |
Michalovce | 50 238 | 2 856 | 5,7 | – | 1 276 | – | 1 276 |
Revúca | 22 259 | 2 094 | 9,4 | – | 125 | 1 | 126 |
Nové Mesto nad Váhom | 43 517 | 149 | 0,3 | – | 83 | – | 83 |
Rôzne | – | – | – | – | 4 | 1 | 5 |
Spolu | – | – | – | 106 398 | 73 187 | 1 927 | 181 512 |
Vyše uvedený štatistický prehľad, ako aj výkaz, ktorý podáva prehľad o počte Maďarov určených na presídlenie z jednotlivých obcí,[29] sa nachádzajú v archívnych spisoch maďarského ministerstva zahraničných vecí a boli zostavené podľa menných zoznamov odovzdaných československou vládou maďarskej vláde 26. augusta 1946. Spomenuté tri zoznamy obsahujú výkaz všetkých Maďarov určených na presídlenie, a to podľa okresov a v rámci nich aj podľa jednotlivých obcí. Popri menách osôb je uvedený rok narodenia, rodinný stav, pomer k hlave rodiny, povolanie a presná adresa. Jednotlivé menné zoznamy sa líšia iba v tom, že kým v prípade osôb určených na presídlenie v rámci paritnej výmeny sa striktne uvádzajú všetky osoby určené na presídlenie, v prípade tzv. vojnových previnilcov sú pomenované iba hlavy rodín, kým rodinní príslušníci sa uvádzajú iba príslušným počtom.
Z predbežnej kontroly a porovnania štatistických výkazov a menných zoznamov sa dá usudzovať, že počet Maďarov určených na presídlenie z Československa do Maďarska je ešte o niekoľko tisíc vyšší, ako sa to uvádza v maďarských štatistických výkazoch, archívnych dokumentoch, alebo v odbornej literatúre. Môže sa to vysvetliť tým, že pracovníci maďarského ministerstva zahraničných vecí alebo Maďarskej presídľovacej komisie pri sumarizácii mien a zostavení štatistických výkazov sa dopustili rôznych chýb, čím v prípade viacerých obcí a okresov došlo k uvedeniu nesprávneho, zvyčajne menšieho počtu osôb, ako v skutočnosti bolo určených na presídlenie.
Z menných zoznamov odovzdaných československou vládou súčasne môžeme získať obsiahly obraz aj o tom, ktoré regióny, obce a mestá boli vzaté do úvahy na vysídlenie. Menné zoznamy a vyššie uvedený okresný prehľad prezrádzajú aj to, že – hoci okruh okresov určených na paritnú výmenu sa rozšíril z pätnástich, ktoré boli uvedené v ideovom pláne z mája 1946 o okresy Bratislava, Nové Zámky, Vráble, Modrý Kameň, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava a Košice a o mestá Bratislava a Košice – prvoradým cieľom aj naďalej zostalo vysídlenie a poslovenčenie Maďarmi obývaných okresov juhozápadného Slovenska. Adekvátne tomu sa pri plánovaní vysídlenia uplatňovali iné zásady na juhozápadnom Slovensku a iné v južných okresoch stredného a východného Slovenska.