Zsolt Gál: Argentína na Dunají – populistická ekonomická politika ako najväčší nepriateí udržateľného hospodárskeho rastu


Alternatívna (alebo skôr doplňujúca) hypotéza na vysvetlenie voličskej podpory pre populistickú politiku je model iracionálnych voličov. Bryan Caplan vo svojej knihe Mýtus racionálneho voliča tvrdí, že hlavným dôvodom toho, že demokracie prijímajú zlé politiky je iracionalita (väčšiny) voličov. Demokracia zlyháva, lebo robí presne to, čo väčšina voličov chce (Caplan 2007, 1-3). Podľa Caplana názory americkej verejnosti sú v mnohých oblastiach jednostranné a mylné, ak ich porovnáme so zisteniami eko-nomickej vedy; problém spočíva v tom, že verejnosť vo voľbách rozhoduje často na základe týchto mylných predstáv a populárnych mýtov.16

V krajinách SVE tiež môžeme identifikovať niekoľko mylných predstáv, hodnôt, mýtov, ktoré výrazne ovplyvňujú rozhodovanie voličov:

Paternalizmus, egalitárstvo a etatizmus. Viera v nevyhnutnosť, správnosť a úspešnosť štátnych zásahov do ekonomiky a štátnu starostlivosť o občanov. Štát má plánovať, usmerňovať, regulovať a kontrolovať ekonomiku, vlastniť, dotovať, zdaňovať a pokutovať podniky, starať sa o blahobyt občanov „od kolísky až po hrob“. Má zabezpečiť čím väčšiu rovnosť občanov, a to nielen pri štartovacej čiare, čo sa týka príležitostí, ale aj pri cieli, čo sa týka príjmov a majetku. Národný dôchodok by mal byť prerozdelený štátom čo najrovnomernejšie, nemali by byť veľké príjmové rozdiely medzi ľuďmi. Občania by mali mať garantované práva na bezplatné a kvalitné školstvo a zdravotníctvo o sociálne istoty, štát by mal zabezpečiť zamestnanie, garantovať práva pracovníkov, poskytnúť sociálnu pomoc, a to aj vtedy, keď dotyčný občan nezaplatil ani cent do rozpočtu.

Nedôvera v trh. Trhová ekonomika vedie k nerovnostiam, nezamestnanosti, kríze, nie je najvýhodnejším modelom fungovania hospodárstva, treba ju obmedzovať, regulovať, kontrolovať, aby sa odstránili jej nedostatky. Trh je apriori antisociálny a morálne zlý, lebo sa zakladá na honbe za ziskom a neľútostnej konkurencii.

Preferovanie štátneho vlastníctva. Štát je lepší vlastník, než súkromní podnikatelia, lebo sleduje záujmy spoločnosti, „ľudu“ a nie len záujmy vlastníkov. Preto štátne podniky a inštitúcie by nemali byť privatizované. Obzvlášť to platí v oblasti zdravotníctva a školstva.

Ekonomický nacionalizmus a protekcionizmus. Väčšina majetku v štáte by mala ostať v národných rukách. Medzinárodný obchod je hra s nulovým súčtom, čo jeden získava, druhý stratí. Cudzie výrobky ohrozujú našich producentov a preto treba ich prístup na náš trh obmedzovať, naopak našich treba zvýhodňovať a podporovať. Cudzie firmy môžu vykorisťovať našich robotníkov, preto by sme do krajiny nemali púšťať zahraničných investorov, vypredávať cudzincom našu ekonomiku, jednoducho – mali by sme sa správať podľa hesla: „cudzie nechceme a svoje si nedáme“.

Sila týchto iracionálnych mýtov, názorov a hodnôt súvisí s tým, že väčšina populácie stále patrí do kategórie občanov, ktorí sa socializovali počas komunistického režimu, a u ktorých stále prevažuje vtedy získaný pohľad na svet. Významný faktor je aj ten, že mnoho (aj mienkotvorných ľudí) nemalo šancu študovať modernú ekonómiu a nechápe jej fungovanie.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10