Dóm sv. Martina – krásna a hodnotná dominanta Bratislavy – I.

Dóm sv. Martina

Dóm sv. Martina je jednou z najhodnotnejších pamiatok hlavného mesta Slovenskej republiky. Chrám dlhé stáročia bol centrom spoločenského, politického, cirkevného a kultúrneho diania. Na mieste, na ktorom Dóm sv. Martina dnes stojí, nachádzalo sa všeobecné jadro vtedajšieho mesta.

Veď stretávali sa tam cesty, pričom automaticky sa rozvinuli trhy, ponúkali sa tovary, bol to rušný obchodný život. Najslávnejším obdobím v dejinách Dómu sv. Martina určite boli korunovácie uhorských panovníkov. Bolo to obdobie v širšom rozmedzí, konkrétne v rokoch 1563-1830, kedy Dóm bol korunovačným chrámom uhorského kráľovstva. Konalo sa tu devätnásť korunovácií. Z toho tu bolo korunovaných jedenásť kráľov – vrátane Márie Terézie – a osem kráľovských manželiek:
1/Miksa (panoval v rokoch 1564-1576) – korunovaný 8. 9. 1563,
2/Mária, jeho manželka – korunovaná 9. 9. 1563,
3/Rudolf (roky panovania 1576-1608) – korunovaný 25. 9. 1572,
4/Matej II. (1608-1619) – korunovaný 19. 11. 1608,
5/Anna, jeho manželka – korunovaná 25. 3. 1613,
6/Ferdinand II. (1619-1637) – korunovaný 1. 7. 1618,
7/Eleonóra, jeho druhá manželka – korunovaná 26. 7. 1622,
8/Anna Mária, druhá manželka Ferdinanda III. – korunovaná 14. 2. 1638,
9/Ferdinand IV. (zomrel roku 1654) – korunovaný 16. 6. 1647,
10/Eleonóra Mária, tretia manželka Ferdinanda III. – korunovaná 6. 6. 1655,
11/Lipót I. (1657-1705) – korunovaný 27. 6. 1655,
12/Jozef I. (1705-1711) – korunovaný 9. 12. 1687,
13/Karol III. (1711-1740) – korunovaný 22. 5. 1712,
14/Kristína Alžbeta, jeho manželka – korunovaná 18. 10. 1714,
15/Mária Terézia (1740-1780) – korunovaná 25. 6. 1741,
16Lipót II. (1790-1792) – korunovaný 15. 11. 1790,
17/Ludovika Mária, tretia manželka Franza I. – korunovaná 7. 9. 1808,
18/Augusta Karolina, štvrtá manželka Franza I. – korunovaná 25. 9. 1825,
19/Ferdinand V. (1835-1848) – korunovaný 28. 9. 1830.

Tieto významné korunovácie samozrejme skrývajú veľmi veľa zaujímavostí. Ako prvého v Dóme korunovali syna Ferdinanda I. Pri tejto príležitosti známy humanistický básnik Martin Rakovský zložil oslavnú pieseň pod názvom Plausus Musarum in coronationem Maximiliani. Kráľ Ferdinand sa dožil dlhého veku, a jednak tento fakt no i jeho podlomené zdravie prinútilo k tomu, aby ešte počas svojho života dal korunovať svojho syna, ktorý už predtým bol korunovaný za rímskeho a českého kráľa.
Zvlášť významnou osobnosťou v maďarských dejinách bola Mária Terézia. Táto panovníčka bola korunovaná v Dóme sv. Martina 25. 6. 1741. Oficiálne meno novej maďarskej kráľovnej znelo Mária II. (Terézia). Jej korunovácia bolo senzačnou udalosťou už aj z toho dôvodu, že po 300-ročnom mužskom panovaní na trón sa dostala opätovne žena! O tejto korunovácii je možné prečítať veľmi vzácne podrobnosti v knihe Györgya Mártona Kovachicha Solenniainauguralia. Mária Terézia na korunovačné slávnosti sa vybrala z Viedne do Bratislavy 19. júna 1741. V Bratislave to samozrejme bola obrovská senzácia. Vojnami ničená krajina už chcela mať konečne pokojný život – a hlavne hospodárske napredovanie. Po oficiálnej slávnosti kráľovná opúšťala chrám severnou bránou, a pešo sa vydala ku kostolu františkánov. Korunovačná slávnosť sa skončila niečo po dvanástej hodine. Potom sa kráľovná so svojím sprievodom vybrala na hrad, aby si odpočinula. Pre jednoduchý ľud v predmestí upiekli obrovského vola. Z ozdobnej studne tieklo červené i biele víno…

Pri príležitostiach korunovácie do mesta prichádzali významní umelci, aby so svojimi maľbami, hudbou či divadelnými predstaveniami zvyšovali slávnostnú hodnotu celého korunovačného procesu. Konali sa elegantné plesy, tanečné zábavy, udalosť zvýrazňovali veľkolepým ohňostrojom. Pozsony-Pressburg-Posonium-Prešpork sa zaradil medzi významné korunovačné mestá Európy akými boli Aachen, Viedeň, Praha, Kolín, Krakov.

Mestské privilégiá od kráľa Ondreja III.

Ale ešte pred spomenutým veľkým historickým obdobím sa odohrala dôležitá udalosť z pohľadu svätého chrámu, Dómu sv. Martina. Mešťania totiž mali vo zvyku chodiť na bohoslužby na hrad, kde malo sídlo prepoštstvo i kapitula. Nakoľko však návštevy už začali ohrozovať bezpečnosť hradného sídla, požiadal kráľ Imrich od pápeža Inocenta III. povolenie na prenesenie prepoštstva do podhradia. Toto povolenie bolo v roku 1204 aj vydané. Po prepoštstve — ktoré vydávalo  a obstarávalo listinný a dokumentačný materiál — sa na základe súhlasu pápeža Honoria III. v roku 1221 presťahoval aj kostol.

Kráľ Ondrej III. 2 decembra 1291 udelil podhradiu mestské privilégiá. Historickým jadrom zostávalo úpätie hradného vrchu. Dóm bol slávnostne vysvätený ostrihomským biskupom Gregorom v roku 1452 na počesť najsv. Spasiteľa a sv. Martina. V tom čase ešte neexistovalo také sanktuárium aké poznáme dnes. Bolo asi len o niečo viac ako 1/3 dnešného, teda sanktuária postaveného Matejom Korvínom v rokoch 1467-1487. Tieto roky si aj dnes môžeme prečítať na jeho strope, v štítkoch upevnených na svorníkoch rebier. Tu taktiež nájdeme aj krajinské a šľachtické erby z tohto obdobia. Dnešná Katedrála- Dóm Svätého Martina prešiel od svojej posviacky v roku 1452 viacerými premenami a drobnými prestavbami, či prístavbami. Dnes sa nachádza vo väčšej miere v stave prestavby z rokov 1863-1878 vedenej kanonikom Karolom Heillerom- dómskym farárom. Celkové vnútorné rozmery Dómu sv. Martina sú: dĺžka vrátane sakristie – 69,37 m, šírka – 22,85 m, hrúbka múrov trojlodia – 1,5 m, hrúbka múrov svätyne – 926 mm, výška lodí – 16,02 m, výška svätyne – 18,5 m. Chrám je osvetlený viacerými gotickými oknami, vyplnenými farebnými vitrážami z rokov regotizácie (1874).

V rokoch 1619-1621 Dóm bol evanjelickým kostolom. Keď totiž Gábor Bethlen obsadil mesto, bratislavskí evanjelici – i keď v meste tvorili väčšinu – nemali svoj kostol. Bethlena evanjelici požiadali o to, aby im dal chrám, aby sa tam mohli vykonávať evanjelické cirkevné služby. Avšak keď 4. mája 1621 habsburské vojská opätovne získali mesti na svoju stranu, Dóm sa vrátil do vlastníctva katolíkov.

2010: Dóm sv. Martina po 105 rokoch bez zlatej korunky

V roku 2010 v Dóme sv. Martina vystavili kráľovskú korunu z veže. Pozlátenú kópiu uhorskej Svätej kráľovskej koruny z vrcholu 87-metrovej veže bratislavského Dómu sv. Martina si mohli obzerať ľudia niekoľko týždňov. Pre rekonštrukciu veže ju totiž sňali z výšky, zreštaurovali a vystavili v priestoroch najväčšieho bratislavského kostola.
V korune našli nielen dobové dokumenty, ale aj stopy po streľbe. Podľa cirkevného historika Jozefa Haľka o korune kolovali rôzne mýty. „Že sa do nej vmestí trabant, že sa v nej otočí konský povoz. Nič také nie je pravda,“ povedal nám pri príležitosti rekonštrukcie koruny Haľko. Koruna tiež pri rekonštrukcii „vydala“ svoje poklady. V jej vnútri sa totiž našli nielen dokumenty o jej histórii a autoroch, plagát z divadla a dobové noviny. Reštaurátori si všimli stopy po guľkách a nechali ju preskúmať odborníkom z kriminalisticko-expertízneho ústavu. Hneď sa okolo nej vynorili ďalšie legendy. Strieľať vraj do nej mohli českí legionári, keď likvidovali habsburské symboly, poškodená mohla byť aj za vojny počas oslobodzovania Bratislavy. Haľko sa vyjadril, najpravdepodobnejšie je, že do nej v roku 1968 strieľali ruskí vojaci. Jeho slová potvrdili aj viacerí svedkovia. „Keď išli na sobáš, do veže sa strieľalo,“ poznamenal. Guľky sa ale v korune nenašli a tak sa už asi nikdy nezistí, ktorá z verzií je pravdivá.

Vďaka dokumentom z koruny je však už známe, že na veži bola osadená v roku 1765. Za cisárovnej Márie Terézie totiž vežu museli prerábať, keďže zhorela po zásahu bleskom. „Bratislavčania, hrdí na to, že v ich meste je korunovačný chrám, v ktorom už v tom čase bolo korunovaných niekoľko panovníkov, vyjadrili svoju hrdosť aj tým, že na hrot veže umiestnili korunu,“ povedal Haľko.

V roku 1833 však 87-metrov vysokú vežu zhodil ďalší blesk. Vtedy museli vyrobiť úplne novú korunu, tú súčasnú. Ľudia ju prvýkrát mohli vidieť v roku 1905, keď vežu rekonštruovali pre problémy so statikou. Už o sto rokov sa zase ocitla v havarijnom stave. Rekonštrukcia v roku 2010 vyšla na asi 600 000 eur. Bratislavská arcidiecéza si na to vzala pôžičku.

Reštaurátori v nej objavili jedinečný 245-ročný pergamen, dokumenty boli uložené v medenom puzdre. Podľa očakávaní Bratislavskej arcidiecézy sa tam objavili aj dobové noviny.„Pergamen z roku 1765 je veľmi vzácny, prežil totiž aj rozsiahly požiar, keď ho z plameňov zachránili asi v poslednej chvíli. Je na ňom spomenuté aj meno Márie Terézie a Jozefa II. Práve Mária Terézia totiž darovala meď na obnovu predchádzajúcej zhorenej veže,“ prezradil Jozef Haľko.

Niektoré literatúry uvádzajú, že koruna váži okolo tristo kilogramov. Podľa iných je asi 150-kilogramová – a práve to bolo viackrát zdôrazňované v roku 2010 pri jej rekonštrukcii –, má výšku 164 a šírku 144 cm. Pred rokom 2010 naposledy bola sňatá v roku 1905. Reštaurátor Ľubomír Szaba sa vyjadril, že po očistení bola chemicky pozlátená a odvtedy kyselina povrchovú zlatenku zničila. „Plech bol zdeštruovaný a po ošetrení emailovým lakom sme naniesli 1757 plátkov zlata s rozmermi 8×8 cm. Terajší vzhľad by mal vydržať minimálne 50 rokov,“uviedol Szabo. Statik Vladimír Kohút nám okrem iných vyzdvihol, že rekonštrukcia veže v roku 2010 už bola nevyhnutná, pretože hrozilo jej zrútenie. Pred tromi rokmi v júli a auguste  uskutočnili reštaurátorský výskum na omietkové a kamenné plochy aj zistenie stavu veže. Okrem polmetrovej vrstvy holubieho trusu bol tam aj výrazne poškodený drevený krov a na viacerých miestach poškodený plech, kadiaľ zatekala voda. Z trubiek a trámov realizovali statické zabezpečenie veže. To počas asanácie zhnitého dreva a poškodeného plechu zabránilo zrúteniu konštrukcie.

Preložil a zostavil: Béla Susla
(Použitá literatúra a zdroje: Štefan Holčík: Pozsonyi koronázási ünnepségek 1563-1830, Tatran Bratislava, 1988,
Varga Erzsébet, Mayer Judit: Pozsony, Madách-Posonium, 2003, Farnosť sv. Martina – web, TASR, SITA.)

Rok 2010: rekonštrukcia Svätej koruny
Dóm a jeho krásy
FOTO: www.ephoto.sk