2.3. Úloha miestnej samosprávy v miestnom rozvoji
Obecný zákon č. 369/1990 zaväzuje obce spravovať a zhodnocovať svoj majetok a vytvárať vhodné podmienky pre život v obci. Na Slovensku môžu obce vykonávať podnikateľské aktivity. Príjmy z takýchto aktivít možno použiť na rozvoj obce. Obce vytvárajú podmienky pre ekonomické aktivity vo svojom území prostredníctvom územného plánovania, investícií do budovania vodovodov a kanalizácie a spoluúčasti na budovaní elektrických rozvodov. V deväťdesiatych rokoch bol rozvoj miest a obcí dosť nevyvážený. Súviselo to aj s roztrieštenosťou kompetencií v oblasti územného plánovania (obce) a regionálneho rozvoja (orgány miestnej štátnej správy) (Gajdoš 2001).
Zákonom 416/2001 o prechode niektorých kompetencií z orgánov štátu na obce a vyššie územné celky získali obce do svojej právomoci aj koordináciu regionálneho rozvoja. Mnohé začali s prípravou strategických plánov rozvoja. Avšak stále narážajú, najmä malé obce na neexistenciu, respektíve neaktuálnosť územnoplánovacích dokumentov, ktoré sú potrebné pre proces získania stavebného povolenia.
Podľa registra územnoplánovacej dokumentácie spracovaného Slovenskou agentúrou životného prostredia nemalo územný plán k 1. 12. 2002 v okresoch s viac ako 10 %-nou maďarskou menšinou spolu 10 obcí s viac ako 2 000 obyvateľmi. Je zarážajúce, že až polovica z nich boli mestá. Ďalším dôkazom o nepripravenosti rozvojových dokumentov v obciach „maďarských“ okresov s viac ako 2000 obyvateľmi je fakt, že z 57 obcí, ktoré územný plán mali bolo len 28 takých, ktoré boli schválené po roku 1989.
Ministerstvo Životného prostredia v rámci Programu obnovy dediny umožňuje získať dotáciu aj na vypracovávanie územnoplánova- cích dokumentov vo vidieckych obciach. V roku 2002 z celkovej sumy dotácií na vypracovanie územného plánu 8,018 mil. Sk smerovalo 2,585 mil. Sk (32 %) do 29 projektov (30 % z celkového počtu podporených projektov) vo vidieckych obciach „maďarských“ okresov. V roku 2003 smerovalo z celkovej sumy 11,17 mil. Sk do tohto územia 3,105 mil. Sk (28 %) do 28 projektov vypracovania, aktualizácie alebo doplnenia územnoplánovacích dokumentov obce (28 % z celkového počtu podporených projektov).
3. ÚLOHA REGIONÁLNEJ POLITIKY ŠTÁTU PRI ROZVOJI ÚZEMIA JUŽNÉHO SLOVENSKA
3.1. Vývoj regionálnej politiky štátu
Keďže v roku 1990 vznikla len miestna samospráva ale nevznikla aj územná samospráva vyššieho stupňa, v celom nasledujúcom období sa otázkami regionálneho rozvoja zaoberala najmä štátna správa. V počiatkoch gestoro- valo regionálnu politiku vlády Ministerstvo pre hospodársku stratégiu. V rámci vytvorených okresných a obvodných úradov vznikli referáty prípadne oddelenia regionálneho rozvoja. V roku 1992 bola ustanovená Rada vlády pre rozvoj regiónov ako poradný orgán vlády SR. Po viacerých zmenách jej štatútu a opakovanom zrušení a znovu ustanovení bola nakoniec v roku 1995 pretransformovaná na Radu vlády pre verejnú správu aby sa začiatkom nového milénia opäť objavila ako Rada vlády pre regionálnu politiku .
Najvýznamnejším dokumentom prijatým v prvých rokoch transformácie v oblasti regionálnej politiky, ktorým bola vyjadrená dôležitosť tejto témy bolo uznesenie vlády č. 390/1991 k Zásadám regionálnej hospodárskej politiky. Regionálna politika sa popri makroekonomickej politike a sektorovej politike vymedzila ako špecifická forma hospo-dárskej politiky. Avšak dominancia sektorovej politiky z predchádzajúceho socialistického obdobia pretrvala aj v 90-tych rokoch. Jednou z hlavných zásad regionálnej politiky bolo, že ústredné orgány štátnej správy vytvárajú ekonomickými nástrojmi predpoklad pre rozvoj miest a obcí zabezpečovaný v maximálnej možnej miere vlastnými hmotnými a finančnými zdrojmi.
Základom regionálneho rozvoja mali byť analytické a rozvojové projekty vypracované jednotlivými subjektami regionálneho rozvoja za úzkej spolupráce s orgánmi územného plánovania a pri dodržiavaní zásad ekologickej politiky. Opatrenia na realizáciu regionálnej politiky sa nemali realizovať špecifickými nástrojmi, ale nástrojmi, ktoré nie sú v rozpore s trhovou ekonomikou. Takýmito konformnými nástrojmi mala byť regionálna diferenciácia úverovej, daňovej, dotačnej a odpisovej politiky, pričom sa mala vzťahovať na územie totožné s existujúcimi územno-správnymi jednotkami alebo na účelovo vymedzené územné celky.
Vláda Slovenskej republiky definovala okresy, ktoré mali najväčšie problémy zvládnuť transformáciu a vyžadovali zvláštnu pozornosť – Bardejov, Čadca, Dolný Kubín, Lučenec, Považská Bystrica, Rimavská Sobota, Rožňava, Stará Lubovňa, Trebišov a Veľký Krtíš. Následne sa začalo s vypracovávaním programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja okresov. V roku 1993 už mali takéto programy vypracované všetky okresy Slo-venska. Programy zakladali rozvoj okresu na preukázateľných prednostiach regiónu a ich cieľom bola eliminácia možných a existujúcich bariér rozvoja. Príprava týchto programov prebiehala na okresných úradoch za metodickej a finančnej asistencie Komisie vlády pre hospodársku stratégiu, gestora regionálneho rozvoja, neskôr premenovanej na Centrum strategických štúdií.
Monitoring situácie v problémových okresoch a mikroregiónoch vypracovaný Centrom strategických štúdií v roku 1994 ukázal niektoré spoločné črty takýchto regiónov: vysoká nezamestnanosť a vysoké zastúpenie dlhodobej nezamestnanosti; nízka absorbčná schopnosť malých a stredných podnikov v oblasti zamestnanosti; nedostatočný rozvoj súkromného podnikania v iných oblastiach ako je obchod; odchod kvalifikovaných odborníkov po transformácii vedecko-výskumných a vzdelávacích inštitúcií a limitácia nedostatočnou technickou infraštruktúrou. Okrem týchto záverov obsahoval materiál Regionálna politika vlády SR najmä rozpracovanie pôvodných siedmych princípov regionálnej politiky na Slovensku z uznesenia 390/1991.
Okrem priamej finančnej podpory regionálneho rozvoja bol vytvorený v tomto období rad inštitútov, ktoré nepriamo finančne podporovali regionálny rozvoj. Medzi nimi štátne fondy, s významom pre regionálny rozvoj najmä Štátny fond životného prostredia pod gesciou Ministerstva životného prostredia, Štátny vodohospodársky fond pod ges- ciou Ministerstva pôdohospodárstva; programy podpory malého a stredného podnikania v podobe Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania pod gesciou Ministerstva hospodárstva; programy rozvoja zamestnanosti pod gesciou Fondu zamestnanosti (neskôr Národného úradu práce). Aj tieto príklady svedčia o pretrvávaní rezortného prístupu k regionálnemu rozvoju v tomto období.
Okrem podpory konkrétnych projektov regionálneho rozvoja bola v tomto období vytvorená aj sieť poradensko-podnikateľ- ských stredísk pri okresných úradoch. Niektoré z nich sa neskôr úspešne začlenili do siete Regionálnych poradenských a informačných centier zriadených Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania. Ďalším inštitútom regionálneho rozvoja v území mali byť regionálne rady hospodárskej a sociálnej dohody zoskupujúce zástupcov miestnej štátnej správy, samosprávy, významných regionálnych podnikov, škôl a výskumu, finančných a poradenských inštitúcií, atď. Na podporu regionálneho rozvoja boli založené Regionálna rozvojová agentúra v Žiline (do nej v nasledujúcich rokoch prúdila väčšina z účelových prostriedkov určených na regionálny rozvoj), Považský a Kysucký podnikateľský fond v Žiline a Nadácia pre rozvoj regiónov SR v Bratislave.
Jednou z hlavných úloh, ktoré ukladali opatrenia k realizácii zásad regionálnej hospodárskej politiky bolo vypracovanie stratégie priestorovej štruktúry ekonomiky a regionálneho rozvoja SR. Napriek práci na tomto dokumente a predložení viacerých čiastkových analytických dokumentov do poradných orgánov vlády, stratégia regionálneho rozvoja Slovenska nebola vo vláde SR v tomto období ani len prerokovaná, nie ešte schválená. Hoci Centrum strategických štúdií vo svojich prácach o regionálnom rozvoji často navrhovalo konkrétne opatrenia, neboli tieto vládou v praxi vôbec realizované. Vláda SR sa na svojich zasadnutiach zaoberala konkrétne len situáciou v takých okresoch, kde miera nezamestnanosti presiahla hranicu 20 %. V roku 1995 bol nove-lizáciou kompetenčného zákona vytvorený Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR ako ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za regionálny rozvoj.
V programovom vyhlásení z roku 1994 vláda SR uviedla, že bude realizovať novú koncepciu regionálnej politiky. Zmena regionálnej politiky mala byť koordinovaná aj so zmenou územno-správneho členenia SR uskutočnenou v roku 1996. Hlavným kritériom pri vytváraní nových územno-správnych jednotiek bola deklarovaná ekonomická homogenita, avšak za novým členením možno identifikovať aj politické záujmy vtedy vládnych strán.
Ako sme už spomínali, v roku 1995 bolo dané gestorstvo v oblasti regionálneho rozvoja Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR. Po reorganizácii štátnej správy v roku 1996 sa objektom regionálnej politiky stali územia novovytvorených okresov a krajov. Na krajských a okresných úradoch boli vytvorené odbory regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov. Tieto pracoviská prierezového a nadodvetvového charakteru mali na starosti aj informačný systém o území. Ich úlohou bolo mapovanie zdrojov a rozvojových potenciálov jednotlivých okresov a návrhy rozvojových programov založených na ich využívaní. Práca týchto odborov smerom k ostatným regionálnym partnerom však nemala legislatívnu oporu zákona o regionálnom rozvoji, na nevyhnutnosť prijatia ktorého upozorňovali samotní pracovníci týchto odborov.
Pôvodných desať okresov, na ktoré mala byť primárne orientovaná pozornosť kvôli ich pretrvávajúcim problémom reagovať na trans-formáciu, bolo zmenou územno-správneho členenia rozdelených a ich celkový počet narástol tým, že niektoré staré okresy boli rozdelené na menšie okresy na 16 okresov.
