Skrátená verzia NRP bola Európskej komisii (EK) zaslaná 15. novembra 2002. Koncom januára 2003 dostalo MVRR SR pripomienky k tejto verzii NRP. Na základe odporúčaní EK boli zlúčené sektorové operačné plány Životné prostredie, Doprava a regionálny operačný plán Slovensko z dôvodu spoločného financovania z regionálnych fondov. Novo zostavený operačný program dostal názov „Základná infraštruktúra“.
V podstate všetky aktivity v oblasti regionálnej politiky sa v roku 2003 sústredili len na prípravu na implementáciu podporných fondov EU, a to vrátane vypracovávania programových dokumentov, príprav štruktúr a právneho prostredia. Po niekoľkých upozorneniach zo strany EU o nepripravenosti SR na nástroje regionálnej politiky EU a po niekoľkých kolách jednaní o NRP bol tento dokument a vykonávacie dokumenty operačných programov (programové doplnky) koncom roku 2003 schválený Bruselom, pričom SOP Poľnohospodárstvo a rozvoja vidieka ako aj programové dokumenty pre Bratislavský kraj (SPD) boli schválené v prvom štvrťroku 2004.
3.2. Prejavy vybraných nástrojov regionálnej politiky v území južného Slovenska
Regionálna politika na Slovensku, aj keď v podstate až do predvstupových rokovaní s EU nebola príliš systematická, snažila a snaží sa znižovať regionálne disproporcie v rámci Slovenska. Počas celého obdobia po roku 1989 bolo realizovaných množstvo podporných programov pre problémové regióny, avšak boli riadené jednotlivými rezortnými ministerstvami (Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo pôdohospodárstva, Ministerstvo životného prostredia, atď.) takže často dochádzalo k nezosúladeniu ich cieľov a efektov.
V nasledujúcej časti sa pozrieme na tri programy – jeden inštitucionálny, jeden pre podnikateľské subjekty súkromného sektora a jeden pre verejný sektor, ktoré riadilo a riadi Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja a ich priamy peňažný príjem pre územie osídlené obyvateľstvom maďarskej národ-nosti. Podobne ako v predchádzajúcich častiach aj tu sledujeme okresy s viac ako 10 %- ným podielom obyvateľstva maďarskej národnosti.
3.2.1. Program pomoci de minimis
História tohto podporného nástroja regionálneho rozvoja siaha až na začiatok 90-tych rokov, keď sa začala formovať regionálna politika Slovenskej Republiky. Vláda identifikovala okresy s najväčšími problémami pri vysporadúvaní sa so zmenenými podmienkami po roku 1989. V zásadách regionálnej politiky boli uvedené kroky ako tieto problémy zmierniť. V regiónoch, kde miera nezamestnanosti prekročila 20 % sa sociálna a ekonomická situácia obyvateľstva zhoršovala, keď v polovici 90-tych rokov vláda prijímala súbory opatrení, ktoré mali smerovať k oživeniu hospodárskej činnosti postihnutých okresov. V roku 1996 bolo takouto mierou nezamestnanosti postihnutých 9 okresov, ktoré sa po novom územnom a správnom usporiadaní rozdelili do 16 okresov. Vzhľadom na potrebu riešiť prehlbujúce sa regionálne disparity sa vláda SR zaviazala v zmysle tzv.
Generálnej dohody v roku 1995, že v okresoch, kde miera nezamestnanosti prekročí 20 %, príjme súbor organizačno-ekono- micko-finančných opatrení na podporu regionálneho rozvoja. S cieľom podporiť regionálne aktivity, projekty malého a stredného podnikania, ale aj neziskové a príspevkové organizácie a obce, ktorých zámerom je rozvíjať a akcelerovať rozvojový potenciál sociálne a ekonomicky zaostávajúcich územných celkov boli Úradom pre stratégiu rozvoja spoločnosti vedy a techniky vypracované a uznesením vlády SR č. 574/1996 schválené Kritériá pre posudzovanie, schvaľovanie a financovanie projektov podporujúcich regionálny rozvoj na rok 1996, uznesením č. 539/1997 obdobné Kritériá na roky 1997, 1998. V roku 1999 prešiel tento program na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý ho realizoval až do roku 2002 pod názvom „Program štátnej pomoci na rozvoj regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti“. Štátna pomoc bola týmto programom poskytovaná po roku 1999 malým a stredným podnikateľom v zmysle ustanovení zákona o štátnej pomoci. Pred rokom 1999 boli v rámci programu poskytované prostriedky aj obciam.
V roku 2003 sa program premenoval v zmysle zákona o štátnej pomoci na „Program pomoci de minimis na rozvoj okresov s vysokou mierou nezamestnanosti“. Účelom programu je poskytnutie pomoci de minimis formou dotácie na hospodársky rozvoj regiónov a napomáhať malým podnikateľom najmä pri vzniku a rozvoji malých podnikov, zmene a rozširovaní podnikateľských aktivít malých podnikov, zvyšovaní objemu produkcie malých podnikov, zvyšovaní konkurencies- chopnosti malých podnikov za účelom vzniku nových pracovných miest a rozvoja štruktúry hospodárstva okresu. Kritériá na poskytnutie dotácie sa každoročne aktualizujú – ministerstvo vydáva každoročne rozpis finančných prostriedkov na jednotlivé okresy spĺňajúce kritériá.
Pomoc de minimis sa poskytne na obstaranie investičného majetku celkove do výšky 50 % oprávnených nákladov. Ak sa v rámci týchto investícií obstaráva hmotný investičný majetok, poskytne sa do 50 % oprávnených nákladov a na obstaranie nehmotného investičného majetku do 25 % oprávnených nákladov na účel využívania nových technológií, pričom celková výška pomoci de minimis v roku podania žiadosti nesmie byť vyššia ako 3 milióny Sk a u jednotlivého podnikateľa súhrnne neprekročí v prepočte 100 000 EUR v priebehu troch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov.
V rokoch 1999 – 2003 bolo týmto programom prerozdelených do regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti spolu takmer 470 mil. Sk. Z tejto sumy smerovalo do okresov s významným zastúpením maďarskej menšiny (viac ako 10 % obyvateľstva) viac ako 53 % prostriedkov v podobe nenávratného príspevku. Ak sledujeme vývoj od roku 1999 do roku 2003, môžeme si všimnúť, že kým v roku 1999 sa kvalifikovali na pomoc aj okresy Galanta a Dunajská Streda, tak v nasledujú-cich rokoch už nie. Toto môže znamenať, že sa tieto okresy ekonomicky pozbierali a miera nezamestnanosti v nich nedosahuje takú kritickú hodnotu ako v iných okresoch.
Podobný vývoj naznačovali aj okresy Nové Zámky a Šaľa v rokoch 2000 – 2002, avšak v roku 2003 sa už opäť kvalifikovali na pomoc. Najväčšie príjmy z programu mali okresy Trebišov a Michalovce, podnikatelia z ktorých získali dotácie presahujúce v každom okrese 31 mil. Sk. Pre účely zistenia efektívnosti tohto programu by bolo potrebné poznať, koľko pracovných miest bolo v podpore-ných projektoch vytvorených a koľko z nich bolo udržaných aj po skončení dotovania.
