Po, 29. apríla 2024.

Kálmán Petőcz: Úvod k Slovenskému vydaniu (Maďari na Slovensku 1989-2004)

PETŐCZ, KÁLMÁN. Úvod k Slovenskému vydaniu (Maďari na Slovensku 1989-2004). In Madari na Slovensku (1989 – 2004). 2004, Fórum inštitút pre výskum menšín.

Publikácia Maďari na Slovensku. (1989 – 2004): Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie vyšla v maďarskom origináli prvý krát koncom roku 2004. Jedným z jej duchovných otcov je Péter Hunčík, ktorý stál – vtedy ešte ako riaditeľ Nadácie Sándora Máraiho – aj pri zrode publikácie Slovensko 1995: Súhrnná správa o stave spoločnosti. Súhrnné správy o spoločenskom, politickom, hospodárskom a kultúrnom vývoji na Slovensku sa odvtedy stali hľadanou príručkou domácich i zahraničných politických a ekonomických analytikov, novinárov, politikov, ale aj radových občanov, zaujímajúcich sa o veci verejné. Ich prezentácia je každoročne očakávanou udalosťou. Od roku 1997 tieto správy vydáva Inštitút pre verejné otázky, založený Martinom Bútorom.

Približne 10 percent populácie Slovenskej republiky tvoria Maďari. Aj maďarská menšina prešla od pádu komunizmu a následnej zmeny režimu obrovským vývojom. Jej predstavitelia zohrali nesporne významnú úlohu pri samotných revolučných udalostiach v novembri 1989, pri budovaní základov demokratického zriadenia a právneho štátu v Československu a neskôr na Slovensku, významným spôsobom prispeli k úspešnému zavŕšeniu snáh o integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO. Komplexná, nezávislá a objektívna analýza udalostí nedávnej minulosti tak, ako ju videli a prežívali Maďari na Slovensku, však na našom knižnom trhu dlho chýbala.

Neexistencia takejto súhrnnej sebareflexie bola veľkým dlhom maďarských intelektuálov na Slovensku voči príslušníkom vlastnej komunity, ale i voči slovenskej verejnosti. Politická a intelektuálna elita maďarskej menšiny na Slovensku sa v uplynulých osemnástich rokoch nezriedka zmietala v polemikách a sporoch. Boli to väčšinou spory týkajúce sa substantívnych otázok stratégie a taktiky menšinového politizovania, vzťahu k „materskej krajine“, princípov a podmienok zachovania a rozvoja identity Maďarov na Slovensku. Často však boli tieto spory – tak ako ostatne i vo väčšinovej komunite Slovákov – motivované aj prestížnymi hľadiskami, osobnými záujmami, snahou o získanie väčšieho vplyvu a podielu na moci.

Pravda, zaujať správny postoj bolo niekedy veľmi ťažké, hlavne v období 1992 – 1998, keď účelové vyvolávanie etnického napätia patrilo do stáleho inštrumentária vtedajších vládnych strán. Reakcie maďarských politikov takisto nenechávali na seba dlho čakať. Pravdu povediac, maďarské iniciatívy nenachádzali vždy pochopenie ani u politikov tzv. štandardných slovenských strán a predstaviteľov slovenskej intelektuálnej elity. Otázka, kto má väčší podiel na vyvolávaní napätia v slovensko−maďarských vnútroštátnych a medzištátnych vzťahoch, permanentne zamestnáva slovenskú spoločnosť už od začiatku roku 1990, keď sa skončilo euforické obdobie novembrových a decembrových týždňov roku 1989, označované ako „nežná revolúcia“.

Predložená publikácia reaguje na potrebu vydania súhrnného diela, ktoré by vnieslo viacej svetla aj do doteraz neobjasnených momentov života maďarskej menšiny a jej vzťahov s väčšinovým národom. Poskytuje pohľad na nedávnu históriu obdobia 15 rokov od pádu komunizmu po vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Medzi autormi nachádzame viacero ľudí, ktorí sa aktívne zapojili do spoločenského a politického diania v búrlivých deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Sú to Károly Tóth, László Öllös, Péter Hunčík, Lajos Grendel, Béla László, Lajos Mészáros, Eleonóra Sándor, Lajos Tuba. Napriek miestami pochopiteľnému subjektívnemu podtónu ich politologické, právne, historické a sociologické analýzy charakterizuje snaha o nestranný, miestami aj voči vlastným niekdajším názorom kritický prístup. Uvedení autori sa v súčasnosti plne venujú odbornej práci, sú rešpektovanými profesionálmi, a mnohí zastávajú aj významné pozície vo svojej oblasti činnosti. Ich pohľady sú doplnené výsledkami bádania demografa László Gyurgyíka, ako aj príspevkami dvoch autorov z Maďarskej republiky – László Szarku, spolupredsedu spoločnej slovensko−maďarskej komisie historikov a Judit Hamberger, znalkyne politického vývoja v Československu a Poľsku – ktorí prezentujú pohľad zainteresovaného vonkajšieho pozorovateľa, schopného vnútorne sa stotožniť aj so subjektom svojho bádania.

Editori považovali za potrebné venovať priestor aj menej pertraktovaným segmentom života maďarskej komunity – problematike cirkví a náboženského života, ľudovej i „vysokej“ kultúry, národnostnej tlače, vedecko− výskumnej činnosti a športu. Hodnotné príspevky k týmto témam pripravili József Liszka, Attila Lovász, Gábor Hushegyi, Béla A. Kis, György Herdics, János Zsidó, Sándor Varga, Jenő Görföl, Géza Hizsnyan a Károly J. Mészáros. Táto publikácia je netradičná aj v tom, že do nej prispeli aj slovenskí autori, teda je skutočnou maďarsko−slovenskou koprodukciou. Peter Pažitný, Jaroslav Kling, Karol Morvay a Simona Frisová−Ondriašová spracovali dôležité otázky regionálneho rozvoja, verejnej správy, zdravotníctva, zdravotného stavu obyvateľstva a hospodárskej výkonnosti tých regiónov Slovenska, kde žijú obyvatelia maďarskej národnosti.

Editori, ako i Fórum inštitút pre výskum menšín ako vydavateľ publikácie, považujú menšinovú problematiku za komplex mnohorakých vzťahov, ktorý nie je možné redukovať len na oblasť politiky, kultúry a vzdelávania. Spoluprácu so slovenskými, ale aj medzinárodnými partnermi preto považujú za nevyhnutný a dôležitý aspekt svojej práce aj v budúcnosti. Zároveň však vyjadrujú nádej, že rady mladých maďarských intelektuálov, schopných zaoberať sa na vysokej profesionálnej úrovni aj otázkami práva, ekonomiky, manažmentu ľudských zdrojov, poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja sa budú rozrastať, že títo mladí intelektuáli sa budú aktívne zapájať do občianskeho a verejného života a budú prispievať ku kultivácii interetnických vzťahov na Slovensku. Rozšírenie vzdelávacích možností doma, a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie aj v celom jej priestore, k tomu poskytuje dobré východiskové predpoklady.

Prvé vydanie publikácie Magyarok Szlovákiában (1989 – 2004): Összefoglaló jelentés. A rendszerváltozástól az európai uniós csatlakozásig sa stretlo s priaznivou odozvou maďarskej verejnosti. Fórum inštitút pre výskum menšín v spolupráci s vydavateľstvom Lilium Aurum preto pripravil reedíciu knihy. Druhé vydanie sa dostalo na pulty kníhkupectiev roku 2006 a zároveň sa začali práce na preklade publikácie do slovenského jazyka, ktoré sa pre náročnosť textu mierne predĺžili oproti pôvodným plánom.