V posledných mesiacoch sa v Slovenskom inštitúte v Budapešti rozmohol rad akcií nazvaných Oáza. Pod týmto názvom sa radí za sebou už niekoľko neprehliadnuteľných literárnych podujatí, ktoré majú za cieľ poskytnúť priestor slovensko-maďarskému literárnemu diskurzu.
V máji prebehlo prvé, úvodné, podujatie tohto rázu pod názvom Vidina oázy. V rámci čítačky sa so svojimi textami a názormi predstavili slovenské spisovateľky Jana Juráňová a Uršula Kovalyk. Podujatie moderovala Liliana Bolemant a maďarskými hostiteľkami boli literárna vedkyňa Anna Gács a poetka Virág Erdős.
Toto stretnutie podmienil vznik maďarských prekladov spomínaných slovenských autoriek, ktoré vyšli vo vydavateľstve AB ART. Publikovanie slovenskej literatúry v maďarskom preklade je vždy dôvodom pre radosť. Najmä ak sa podarí knihu nie len preložiť a vydať, ale ju aj uviezť do života a dosiahnuť, aby mala aký taký ohlas a aspoň nejakú odbornú recepciu. Toto však nie je otázka niekoľkých týždňov, ale komplexný problém, ktorý má podložie hlbšie v spoločnosti, v jej záujme či nezáujme o kultúru susedných krajín, ktorého riešenie si vyžaduje systematickosť, čas i prostriedky.
Oáza pokračovala i v ďalších mesiacoch a je zrejmé, že má ambíciu nahlodať pancier neinformovanosti o slovenskej literatúre panujúci v maďarskom kontexte. V septembri mala na programe stretnutie so slovenskými autorkami Milou Haugovou, Janou Beňovou a maďarským spisovateľom Viktorom Horváthom, ktorí majú spoločnú skúsenosť ako účastníci vyšehradského rezidenčného programu. Viktor Horváth strávil tri mesiace v Bratislave a slovenské autorky v Budapešti.
V októbri sa Oáza venovala spracovaniu minulosti, nanajvýš aktuálnej téme. O svojich názoroch z rôznych hľadísk a postojov hovorili spisovatelia Pál Závada, Lajos Parti Nagy, literárne vedkyne Judit Görözdi, Györgyi Földes a stretnutie moderoval Zoltán Németh z nitrianskej Univerzity KF. Hovoriť osobne o svojich spomienkach o histórii vlastnej rodiny sa ukázalo ako rovnako zaujímavé ako vyjadrovať sa k spôsobu literárneho spracovania rôznych historických tém a odhaľovať autorské literárne stratégie.
Novembrová Oáza odprezentovala dva časopisy. Maďarské Lettre / 94 a jesenné číslo Revue svetovej literatúry. Aktuálne číslo Revue je v plnej miere venované maďarskej literatúre. V prvej časti časopis vyberá zo staršej ženskej tvorby s úvodom Liliany Bolemat a v časti druhej zo súčasných textov. Ako píše editorka čísla Gabriela Magová: „Hlavnými motívmi výberu textov bola chudoba a s ňou spojené javy: spoločenské vytesňovanie, ohrozenie, agresivita, úpadok. V posledných rokoch sa tieto neustále narastajúce problémy výrazne zobrazujú aj v literárnej tvorbe.“ Úvod do tohto bloku, zrejme nie náhodou, napísala Anna Gács. Toto číslo prináša aj rozhovor s poetkou Virág Erdős, z čoho je jasný trend systematickej spolupráce s rovnakými autormi v rámci Oázy.
V maďarskom Lettre 94 je pod titulom „Best of Anasoft“ venovaný rozsiahly blok slovenskej literatúre. Nájdete tú úryvky z textov finalistov literárnej Ceny Anasoft Litera: Peter Krištúfek, Balla, Víťo Staviarsky, Jana Juráňová, Veronika Šikulová, Zuska Kepplová, Pavel Vilikovský a ďalších… Ale aj výber z poézie: Mila Haugová, Nóra Rúžičková, Michal Habaj a Katarín Kucbelová. Lettre však prináša v maďarskom preklade aj literárnovedné štúdie od slovenských vedcov Jany Cvikovej, Dobroty Pucherovej, Dany Hučkovej, Radoslava Passiu a iných. Ako sa na plagátoch uvádza, sponzormi tejto prezentácie boli popri Slovenskom inštitúte aj Literárno-informačné centrum a Pro Slovakia a spoluorganizátorom je OZ Mona Sentimental. Je dôležité, aby aj štátne inštitúcie chápali, že preklad a jeho prezentácie majú v medzikultúrnej komunikácii svoje nenahraditeľné miesto.
Oáza snáď ešte len začína. Nech má v Slovenskom inštitúte v Budapešti vždy svoje teplé miestečko.
Ina Nemesbüki
