Kálmán Petőcz: Úvod k Slovenskému vydaniu (Maďari na Slovensku 1989-2004)


Vzhľadom na určité odlišnosti pri používaní pojmov popisujúcich spoločensko−politické pohyby po páde komunizmu v maďarskej a slovenskej odbornej literatúre, považujeme na tomto mieste za potrebné uviesť niekoľko terminologických poznámok a vysvetlení. Maďarskí bádatelia, publicisti a politici sú v označovaní udalostí rokov 1989 – 1990 nejednotní: jedni používajú termín rendszerváltás a druhí rendszerváltozás. Rendszerváltás by sme mohli azda preložiť slovným spojením „výmena systému“, teda ako sled časovo pomerne koncentrovaných udalostí, v ktorých kľúčovú úlohu hrá aktivita angažovaných skupín občanov a ktorých výsledkom je úplný rozchod s predchádzajúcim režimom. Rendszerváltozás by sme zase mohli popísať skôr ako „zmenu systému“, teda pomalší proces, v ktorom hrajú väčšiu úlohu aj vonkajšie okolnosti a vplyvy a v ktorom sa prvky starého a nového režimu ešte dlhšiu dobu prelínajú v podobe spoločensko−politických kompromisov.

Väčšina autorov, ako aj editori predkladanej publikácie sa priklonili k používaniu termínu rendszerváltás. Nečudo, veď mnohí z nich boli aktívnymi účastníkmi „nežnej revolúcie“ roku 1989, teda vlastnou osobnou angažovanosťou prispeli k „výmene systému“. Pri konečnej úprave slovenského textu sme sa nakoniec rozhodli uvedený termín prekladať ako „zmena režimu“. V slovenskej literatúre sa tento termín udomácnil najviac a vari aj najvýstižnejšie vyjadruje obsah príslušného maďarského pojmu. Podľa aktuálneho kontextu a časového rozpätia udalostí, ktoré autori v maďarskom origináli označovali slovom rendszerváltás, sme však v niektorých pasážach prekladu použili aj iné termíny: pád komunizmu, revolúcia, nežná revolúcia, novembrové udalosti roku 1989, tranzícia, transformácia. Autori jednotlivých štúdií totiž predmetným výrazom niekedy označovali aj pomerne krátke obdobie „revolučných udalostí“ začínajúcich pražskou študentskou demonštráciou 17. novembra 1989 a končiacich rezignáciou komunistickej strany na vedúcu úlohu v spoločnosti, aj celé obdobie demokratických premien, končiace parlamentnými voľbami v júni 1992. Niektorí autori označili novembrové udalosti termínom fordulat, čo by sme mohli preložiť ako „mocenský zvrat“. V záujme korektnosti sme tento výraz v ich textoch ponechali.

Ďalšiu terminologickú poznámku si zasluhuje samotné pomenovanie predmetu skúmania – spoločenstva Maďarov na Slovensku. Tu sme volili podľa kontextu rôzne termíny – maďarská komunita na Slovensku, obyvateľstvo maďarskej národnosti, maďarská menšina, Maďari na Slovensku. Jednému označeniu sme sa konzekventne vyhýbali – a to termínu „slovenskí Maďari“, ktorý považujeme za „mačkopsa“. Takisto sa snažíme vyhýbať slovnému spojeniu „občania maďarskej národnosti“. Nie preto, že by bolo nesprávne, ale preto, že vo vyjadreniach mnohých slovenských politikov a verejných činiteľov sa používa s určitým ideologickým podtónom, vyjadrujúcim koncepciu, že na Slovensku sú „štátotvorní“ len Slováci, kým ostatní sú „len“ občania takej či onakej národnosti.

Žiaden Slovák sa však nevyjadruje o svojom krajanovi v Maďarsku, v Čechách, či inde v zahraničí ako o „občanovi slovenskej národnosti“, ale tiež len ako o Slovákovi. Druhou stranou tej istej mince je aj umelo vytvorená dichotómia národná menšina – národnostná menšina. Národnostná menšina je iné označenie pre „občanov maďarskej národnosti“, s ideologicko−politickými konzekvenciami naznačenými vyššie. Národná menšina je označenie pre „Maďarov na Slovensku“ (szlovákiai magyarok), ktorí sú zároveň súčasťou maďarského etnicko−kultúrneho spoločenstva i občiansko−politickej komunity Slovenskej republiky. Termín národná menšina je prirodzený nielen v maďarčine (nemzeti kisebbség), ale aj v iných európskych jazykoch (anglické national minority, francúzske minorité nationale, či nemecké nationale Minderheit by sme ťažko mohli preložiť ako „národnostná“ menšina). Keďže však v slovenskej spisbe sa zaužíval pojem národnostná menšina, používame ho aj my v tejto práci, napriek tomu, že ho nepovažujeme za korektný.

V maďarskej spisbe sa často používa označenie felvidéki magyarság. Označenie Felvidék nepovažujeme za apriórne pejoratívne, väčšina Slovákov ho však za taký považuje, preto ho v tejto publikácii nepoužívame. V skutočnosti však bežný Maďar používa termín „felvidéki“ v takom istom zmysle, ako bežný Slovák termín „dolnozemský“ na označenie svojho krajana v Békéšskej Čabe. Na druhej strane je nesporné, že používanie tohto termínu politikmi či verejnými činiteľmi môže byť právom považované za nekorektné. Často používaný pojem magyarság by sme mohli preložiť ako „maďarstvo, maďarské spoločenstvo“, analógiu by mohol predstavovať pojem „Slovač“. Začiatkom deväťdesiatych rokov niektorí maďarskí politici a publicisti prestali používať pojem národná (národnostná) menšina, pretože tvrdili, že samotné označenie menšina evokuje druhoradé, menejcenné postavenie. Namiesto pojmu menšina začali používať pojem spoločenstvo, komunita (közösség).

Napokon zopár slov o uvádzaní názvov maďarských organizácií a inštitúcií a o písaní maďarských mien. Inštitúcie, organizácie, právnické osoby, ktoré majú aj oficiálny slovenský názov, uvádzame pod slovenským názvom, pričom pri prvej zmienke uvádzame v okrúhlej zátvorke maďarský oficiálny názov. V prípade subjektov (napr. noviny, publikácie), ktoré oficiálny slovenský názov nemajú, uvádzame v záujme lepšej orientácie slovenského čitateľa neoficiálny preklad v hranatej zátvorke. Mená osôb maďarskej národnosti uvádzame v maďarskej verzii, pokiaľ sa stali verejne známymi v tejto podobe. V prípade osôb, ktoré sa stali verejne známymi najprv pod slovenskou verziou svojho mena, uvádzame obe podoby.

Väčšina autorov publikácie – aj keď mnohí z nich neskrývajú určité sklamanie z toho, že ani po osemnástich rokoch od pádu komunizmu sa nepodarilo vyriešiť niektoré zásadné otázky postavenia maďarskej menšiny a jej vzťahu s väčšinovým národom – bola vo svojich záveroch, uvedených vo svojich čiastkových štúdiách, v zásade optimistická. Osem rokov trvajúce, napriek občasným výkyvom úspešné spoločné pôsobenie Strany maďarskej koalície s proeurópskymi, demokratickými slovenskými stranami vo vláde, integrácia Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie, raketové naštartovanie ekonomiky podporenej zdravými reformami, postupné posilňovanie občianskej spoločnosti a tretieho sektoru aj na južnom Slovensku – to sú faktory, ktoré ich k takémuto „umiernenému“ optimizmu oprávňovali.

Súhrnná správa pokrýva obdobie do mája 2004, t. j. do dátumu vstupu SR do Európskej únie. Odvtedy síce Dunajom pretieklo veľa vody, doplnenie slovenského vydania o ďalšie kapitoly by však zásadným spôsobom zmenilo pôvodný zámer vydavateľa. Publikáciu preto predkladáme slovenskému čitateľovi v podobe prekladu pôvodného textu, na tomto mieste si len dovolíme zhrnúť niektoré základné fakty, týkajúce sa vývoja na Slovensku po máji 2004.

Od druhej polovice roku 2004 sa dynamika vývoja na Slovensku spomalila. Po dosiahnutí veľkého cieľa – pričlenenia sa k Európskej únii, nastalo čiastočné sebauspokojenie. Prehlbovali sa rozpory medzi stranami vládnej koalície, celá politická scéna sa už pomaly pripravovala na voľby. Politici sa nakoniec zhodli na konaní predčasných volieb, ktoré sa uskutočnili 17. júna 2006. Zvíťazila v nich strana SMER−Sociálna demokracia. Zostavením vlády bol prezidentom republiky poverený líder SMER−u Róbert Fico. Očakávali sa siahodlhé rokovania, avšak už po dvoch týždňoch vznikla vláda dovtedajších troch opozičných strán, keď Róbert Fico prizval do vládnej koalície Slovenskú národnú stranu Jána Slotu (SNS) a Ľudovú stranu – Hnutie za demokratické (HZDS) Slovensko Vladimíra Mečiara. Maďarská menšina na Slovensku vzhliadala k tejto koalícii s obavami, veď mala ešte čerstvé spomienky na spoločné vládnutie HZDS a SNS v rokoch 1994 – 1998. Vtedy mali vládne strany sklon považovať ľudské a menšinové práva za štátom udeľované či trpené výsady, či za prostriedok mocenského boja, a nie za prirodzené, neodňateľné práva.

Či sa tieto obavy naplnili, alebo napriek aktuálnej vládnej konštelácii je na mieste skôr realizmus a umiernený optimizmus, podporený vstupom Slovenskej republiky do schengenského priestoru voľného pohybu a pokračujúcim rastom slovenskej ekonomiky, to je už témou ďalšieho bádania a iných publikácií a analýz.

Stránky: 1 2 3