ÖLLÖS, LÁSZLÓ. Programy Maďarských strán. In Madari na Slovensku (1989 – 2004). 2004, Fórum inštitút pre výskum menšín.
1. ÚVOD
Politická reprezentácia maďarskej menšiny sa po roku 1989 konštituovala z viacerých skupín. V prvej etape zmeny režimu sa svojou štruktúrou podobala tak na slovenskú politickú elitu ako aj na elity v iných postkomunistických krajinách nášho regiónu, z hľadiska jej vnútorného usporiadania však už môžeme hovoriť o významných odlišnostiach. Za minulého režimu totiž maďarská komunistická stranícka elita na Slovensku nebola súčasťou ani československého, ani slovenského najvyššieho straníckeho vedenia; maďarského člena nemal ani Politický výbor Komunistickej strany Československa, ani najvyšší orgán Komunistickej strany Slovenska. Na nižších priečkach spoločenskej hierarchie však komunisti maďarského pôvodu (maďarskej národnosti) zastávali mnohé pozície – jednak v hospodárskej sfére a potom v kultúrnych inštitúciách maďarskej menšiny. Maďarská komunistická elita na Slovensku sa však líšila od straníckej elity v Maďarsku a v Poľsku tým, že po roku 1968 – v súlade so všeobecnými pomermi na Slovensku – sa postavila proti reformnému komunizmu. Maďarská komunistická elita na Slovensku tvorila mocenskú elitu brežnevovského režimu Gustáva Husáka, ktorá sa dištancovala nielen od západných liberálnych demokracií, ale – determinovaná spôsobom svojho vzniku – aj od ideí reformného komunizmu.
Po udalostiach roku 1968 sú aj maďarskí reformní komunisti vylúčení zo strany a odsunutí na vedľajšiu koľaj. Zároveň však početná komunistická politická elita aj u nás hľadá spôsoby udržania sa pri moci po novembri 1989.
Krátko po 17. novembri 1989 sa aj tzv. osemašesťdesiatnici – málopočetná skupina maďarských reformných komunistov vylúčených zo strany – domnievali, že nadišiel príhodný čas na politický návrat. Ich prvé pokusy o politickú angažovanosť neboli zamerané na zmenu režimu, ale sa viazali ku gorbačovským heslám „glasnosť“ a „perestrojka“, so zrejmým úmyslom vlastnej reintegrácie do štátostrany a znovunadobudnutia stratených pozícií. Napriek tomu, že protagonisti tejto „reformátorskej“ skupiny boli verejne známe osoby, revolučné udalosti vtedy už prekročili rámec ich reformno-komunistických cieľov a oni sa stali len ich vonkajšími pozorovateľmi. Napriek tomu sa aj roku 1989 opätovne zjavuje na verejnosti ten – korporatívny – model riešenia maďarskej otázky na Slovensku, ktorý bol prvý krát prezentovaný maďarskými reformnými komunistami roku 1968: jeden z členov vlády je zodpovedný za problematiku národnostných menšín, pričom slovenskí Maďari sa zapoja do politického systému krajiny združení v jednej strešnej organizácii, ku ktorej sa satelitnou formou pripoja tlač a všetky významnejšie maďarské menšinové kultúrne inštitúcie.
Maďarská nezávislá demokratická opozícia na Slovensku pred rokom 1989 je ohraničená tiež len pomerne úzkym okruhom osôb. Spočiatku len niektorí spolupracovníci Výboru na ochranu práv maďarskej menšiny v Československu – väčšinou študenti maďarskej národnosti, ktorí sa zúčastňovali školení organizovaných demokratickou opozíciou v Maďarsku – a členovia mladej generácie maďarských spisovateľov na Slovensku, združení v štátostranou zakázanej organizácii Iródia, vyznávali názor, že liberálna demokracia a jej hodnotový systém musia v plnej miere nahradiť komunizmus, a to v celom štáte, i v živote maďarskej menšiny na Slovensku. Táto skupina však bola len veľmi málopočetná a až na jednu výnimku nepatrili jej členovia pred revolúciou v prostredí maďarskej menšiny na Slovensku k verejne známym osobám
Len v jednej oblasti spoločenského života sa v rámci maďarskej menšiny zjavujú náznaky kritiky politického systému: v oblasti národnostnej politiky. Tá maďarská pololegálna verejnosť na Slovensku, v ktorej sa vôbec mohli zrodiť kritické postoje, sa väčšinou objavuje na ťažko kontrolovateľných podujatiach štátom povolených maďarských inštitúcií: v študentských kluboch maďarských vysokoškolákov, kde mohli vystupovať aj prednášatelia z Maďarska, v letných vzdelávacích táboroch Csemadoku, ako aj na každoročne organizovaných cyklistických vlastivedných túrach, kam tiež chodili účastníci z Maďarska, ďalej v mnohých kritických, voči režimu nie práve lojálnych programoch miestnych vzdelávacích klubov, na každoročných festivaloch amatérskych divadelných skupín a na podujatiach literárneho spolku Iródia. V podstate sa v každej zo zmienených skupín objavujú aj jednotlivé ideové prúdy z Maďarska, ktoré mali rozhodujúci význam pri vzniku straníckeho systému v Maďarsku po roku 1989. Ticho husákovského režimu však tieto fóra prakticky izoluje od celoslovenskej verejnosti, a tak majú pred zmenou režimu dosah len na zanedbateľnú časť maďarskej verejnosti na Slovensku. Napriek tomu, po revolúcii poskytli tieto fóra významnú socializačnú bázu pre formovanie sa maďarskej politickej elity na Slovensku.
Predstavy vzniknuté v tomto období boli obmedzené aj tým, že za uvedenými skupinami maďarskej politickej elity na Slovensku nestála dostatočne silná, kritická spoločenskovedná základňa. Väčšina niekoľkých publikovaných článkov bola z oblasti histórie, polemizovala s historickými argumentami slovenského nacionalizmu, resp. kritizovala protimaďarskú národnostnú politiku štátu. Absentoval výskum zameraný na odkrývanie absurdností jednotlivých sfér komunistického režimu z osobitého pohľadu maďarskej menšiny na Slovensku, resp. neexistoval vedecky náročný, systematický výskum.1 Neanalyzujú sa ani konkrétne prejavy a osobitosti mocenského systému komunizmu v prostredí maďarskej menšiny na Slovensku, ani tieto teda spravidla neboli spracované s vedeckou náročnosťou.
Tento stav však neznamenal úplnú absenciu „vnútornej“ kritiky. Kritické postrehy bolo možné nájsť na troch miestach: v niektorých dielach maďarskej literatúry na Slovensku, v kritických článkoch zaoberajúcich sa predovšetkým maďarským kultúrnym životom, ktoré sa občas objavili v maďarskej tlači na Slovensku a v jednotlivých dokumentoch Výboru na ochranu práv maďarskej menšiny v Československu. Treba však zároveň podotknúť, že všetky tieto postrehy boli len útržkovité a viazali sa ku konkrétnym situáciám a k jednotlivým udalostiam. Keďže kritická báza pre rozvoj spoločenských vied v rámci maďarskej menšiny bola značne obmedzená (pri absencii inštitucionálneho systému záviselo len od odhodlania niekoľkých jedincov, či sa zrodia významnejšie spoločenskovedné diela), maďarská menšinová verejnosť – vrátane alternatívnej verejnosti – nemohla byť pred revolúciou konfrontovaná s vedecky náročnou, detailnou kritikou nielen osobitostí komunizmu na Slovensku, ale ani jeho prejavov v prostredí maďarskej menšiny na Slovensku, ktoré pritom vytvárali nielen Slováci, ale aj Maďari. Táto situácia sa podstatne líšila tak od situácie v Maďarsku ako aj v Poľsku. Pri budovaní systému maďarských politických strán na Slovensku po roku 1989, ako aj pri vypracovávaní ich programov je preto absencia hlbšieho analytického zázemia citeľná. Vtedy skoncipované programy strán boli buď celkom nové, postavené na známych kritických poznatkoch, alebo sa nejakým spôsobom viazali na predstavy z roku 1968.
Je zaujímavé, že politické dedičstvo maďarských politických strán pôsobiacich na Slovensku v období medzi dvomi vojnami nehralo pri vytváraní maďarského straníckeho systému na Slovensku po roku 1989 významnejšiu úlohu. Pri spätnom skúmaní nájdeme, pravda, isté zhody, ale aj odlišnosti. Čo je však najdôležitejšie, po roku 1989 sa predstavy a argumenty medzivojnových maďarských politikov a verejných činiteľov nestali predmetom verejných diskusií a východiskom pre politické rozhodnutia.2
Môžeme však s istotou tvrdiť, že stranícka štruktúra, ktorá sa po zmene zriadenia sformovala v Maďarsku, mala na charakter maďarských strán na Slovensku významný vplyv. Táto skutočnosť má viac príčin. Politická socializácia mala aj v kruhoch maďarskej menšiny na Slovensku podobné zdroje ako v Maďarsku. Jednak už spomínané vzdelávacie tábory a vlastivedné cyklistické túry mali pravidelne účastníkov z Maďarska, ktorí patrili medzi zástancov ľudovo-národnej orientácie a väčšina z nich sa po prevrate pripojila k Maďarskému demokratickému fóru. Aj významná skupina maďarských spisovateľov na Slovensku – predovšetkým staršia generácia – mala k tomuto smeru blízko, ale týmto smerom sa orientovali aj najvýznamnejšie osobnosti tzv. osemašesťdesiatnikov.
Na druhej strane sa v maďarskej literatúre na Slovensku objavuje smer, ktorý sa v žiadnom prípade nedá nazvať ľudovým a ktorý je reprezentovaný autormi zohrávajúcimi neskôr, v čase revolučných zmien, významnú úlohu. Sem možno spomedzi spisovateľov viažucich sa k literárnemu spolku Iródia zaradiť predovšetkým tých, ktorí sa počas revolúcie aktívne zapojili do verejného života. K tomuto smeru patrila ďalej aj väčšina tej skupiny mladých ľudí, ktorí začiatkom osemdesiatych rokov začali ešte ako vysokoškoláci podporovať činnosť Výboru na ochranu práv maďarskej menšiny v Československu a v rokoch 1981 a 1983 sa zúčastnili na vzdelávacom programe organizovanom prostredníctvom demokratickej opozície v Maďarsku. Okrem nich sa do tejto činnosti zapája aj mnoho takých maďarských intelektuálov Slovenska, ktorí sa dostali do rozporu s komunizmom. Tí, ktorí predstavovali liberálny smer, si svoj politický hodnotový systém vytvárali najmä na základe poznatkov, ktoré si osvojili prostredníctvom pomoci z Maďarska a počas tohto procesu sa dostali do blízkeho kontaktu so Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ) a Zväzom mladých demokratov (Fidesz).
Tretí smer v maďarskej politike na Slovensku – kresťanská demokracia, nemala pred revolúciou v Maďarsku vybudované také rozvinuté „inštitucionálne“ vzťahy s ináč zmýšľajúcimi, resp. disidentskými skupinami ako vyššie uvedené zoskupenia. Pravda, aj tu možno tvrdiť, že medzi zakladateľmi Maďarského kresťanskodemokratického hnutia boli aj také osobnosti, ktoré mali s Maďarskom rozvinuté vzťahy na individuálnej báze.
V tomto období založené kresťanskodemokratické hnutie sa však s istotou mohlo opierať o spoločenskú potrebu slobody náboženského života. Maďarskí kresťanskí demokrati na Slovensku nadviazali úzke kontakty aj s Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou (KDNP) v Maďarsku, ktorá bola pre nich z mnohých aspektov vzorom.
Nesmieme pritom zabudnúť ani na to, že na charakter vznikajúcich maďarských strán, ktoré samozrejme pracovali v politickej atmosfére vtedajšieho Československa, vplývali aj slovenské politické vzory. Z tejto dvojakej viazanosti vyplývajú aj mnohé ich vnútorné osobitosti. Pravda, v každom osobitnom prípade ide o pôsobenie iných vplyvov.
V prípade hnutia Spolužitie je takýmto vplyvom pokračovanie koncepcie maďarskej politiky na Slovensku z roku 1968 a aj to, že významná časť maďarských komunistov husákovského režimu sa po vzniku Spolužitia orientovala práve na toto politické hnutie. Tento jav nie je v slovenskom politickom živote ojedinelý, veď následnícka strana komunistickej strany na Slovensku, prezentujúca reformovanú tvár, nevyrástla z reforiem začatých pred zmenou režimu a nebola aktívnym účastníkom revolúcie, nedisponovala preto ani jej politickou autoritou. Na rozdiel od Maďarska a Poľska sa preto na Slovensku viacerí členovia starej elity pridávajú k iným stranám. Podstatným aspektom politického vývoja na Slovensku je aj to, že bývalá štátostrana, okrem istého krátkeho časového úseku, neposkytla Maďarom na Slovensku ani národnostnú alternatívu. Napriek tomu nebola podpora reformistickej následníckej strany komunistov v radoch maďarskej menšiny na Slovensku zanedbateľná.3
Maďarskí liberáli na Slovensku založili svoju organizáciu ako prvé revolučné hnutie na Slovensku pod názvom Maďarská nezávislá iniciatíva (MNI, Független Magyar Kezdeményezés – FMK). MNI mala istý čas charakter hnutia podobne ako Verejnosť proti násiliu (VPN) a na jej hodnotový systém značne vplývala aj časť vzorov, ktoré vznikli vo VPN.
Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) sa síce pokúsilo vybudovať užšie vzťahy so slovenským Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH), avšak tieto pokusy sa skončili fiaskom, takže tu nemôžeme hovoriť o nejakom zvláštnom vplyve. Kresťanskodemokratické hnutie chcelo na Slovensku samo zastrešiť celý ideologický smer. V prvom volebnom období malo aj jedného poslanca maďarskej národnosti.
Rok 1989 teda otvoril cestu aj maďarskému politickému organizovaniu sa na Slovensku.
V počiatočnom období vznikli tri maďarské politické stranícke formácie, ktoré dlhé roky určovali politický život maďarskej menšiny na Slovensku. Tieto tri strany – Maďarská nezávislá iniciatíva (od roku 1992 Maďarská občianska strana), Maďarské kresťanskodemokratické hnutie a Politické hnutie Spolužitie tvorili relevantné strany straníckej štruktúry maďarskej menšiny na Slovensku. Mali poslancov v parlamente, občas mali schopnosť tvoriť koalície a byť vo vláde, mali zastúpenie vo väčšine obecných samospráv na južnom Slovensku a boli stálymi aktérmi maďarského verejného života na Slovensku, a často aj aktívnymi účastníkmi celoslovenskej politiky.
Neskôr založené politické strany ako – Maďarská ľudová strana, Maďarské ľudové hnutie za zmierenie a prosperitu – zohrali v politickom živote maďarskej menšiny na Slovensku len marginálnu politickú úlohu.
