2. PROGRAMY STRÁN
2.1. PROGRAM MAĎARSKEJ NEZÁVISLEJ INICIATÍVY
Prvé programové dokumenty Maďarskej nezávislej iniciatívy predstavujú program vzájomného prepojenia snáh o zmenu spoločenskopolitického zriadenia a presadzovania národnostných práv. V náväznosti na to hlása program spojenectvo demokratov nezávisle od národnosti. „V našej spoločnej histórii sme začali revolúciu spolu so slovenskými demokratickými silami a aj dnes v nej pokračujeme spoločne, v boji proti totalitnému štátu.“6 Podľa MNI vznikne v strednej Európe skutočná demokracia vtedy, ak sa tu žijúce malé národy spoja a ich členovia budú spoločne bojovať za ľudské, občianske a „kolektívne národnostné práva“. Program na otázku „Kto sme?“ odpovedá: sme demokrati, a sme Maďari. Sme demokrati, keďže sme predstaviteľmi toho liberálneho svetonázoru, ktorý pokladá slobodu jednotlivca za najdôležitejšiu a nescudziteľnú hodnotu. Skutočnú demokraciu možno budovať len v diferencovaných politických pomeroch. V podmienkach kolektivistického usporiadania spoločenských vzťahov je ochrana slobody jednotlivca obzvlášť dôležitá.
Krátke vysvetlenie výroku „sme Maďari“ je nasledovné. Po revolúcii je po prvý raz politicky deklarovaná téza, že „Maďari v Československu sú súčasťou maďarského národa“. K tejto otázke pristupuje prvý program MNI z hľadiska koncepcie ľudských práv: národnú identitu chápe ako ľudské právo a na základe toho považuje Maďarov v Československu za rovnoprávnych občanov krajiny, a tak i za štátotvorný element. Odmieta koncepciu presadzovanú minulým režimom, v zmysle ktorej bol maďarská menšina v Československu len určitou sociálno-etnickou entitou integrovanou do väčšinového národa. Snahy o likvidáciu ich osobitostí považuje za porušenie ľudských práv Maďarov. Konštatuje, že „nacionalistická demokracia nie je demokracia. Bez ľudskej, občianskej a národnej rovnoprávnosti niet slobody.“ Program teda do množiny ľudských a občianskych práva zahŕňa aj národné (národnostné) práva. Otázka samotnej priorizácie týchto práv však v kruhoch maďarskej menšiny na Slovensku otvorila priestor na dlho trvajúce politické spory.
MNI však pod temínom zmena zriadenia (rendszerváltás) mala na mysli nielen transformáciu politického režimu krajiny, ale aj premenu inštitucionálneho systému Maďarov na Slovensku.7 Predovšetkým chcela docieliť zmenu v postavení, štruktúre a politickej úlohe Csemadoku. Konkrétne chcela odlúčiť spoločenské organizácie od politických strán, čiže predpokladala existenciu občianskej spoločnosti, ktorá je nezávislá od politiky, nie je politikou ovládaná a politickými stranami je považovaná za partnera. Je vnútorne štruktúrovaná, pričom jednotlivé spoločenské organizácie, ktoré ju tvoria, majú jasnú, cieľuprimeranú orientáciu. Vo vzťahu k Csemadoku MNI formuluje túto tézu nasledovne: „Potrebujeme politicky nezávislý kultúrny zväz s demokratickou štruktúrou, ktorý bude organizovať a manažovať kultúrno-osvetovú prácu.“8
Vychádzajúc zo svojich cieľov si MNI predstavovala pluralistické menšinové spoločenstvo a pluralistickú politickú scénu v rámcoch stanovených vznikajúcou parlamentnou demokraciou. Nepredpokladala teda monopol jednej či niekoľkých spoločenských organizácií, ale systém viacerých rôznorodých spoločenských organizácií, ktorý sa môže aj meniť podľa spoločenských potrieb.9
Politický život maďarskej menšiny na Slovensku si MNI predstavovala formou pôsobenia maďarských menšinových strán, ktoré sa budú organizovať podľa ideových prúdov západoeurópskych ústavných demokracií, a ktoré budú medzi sebou v mnohých otázkach súťažiť, ale zároveň budú spolupracovať na uskutočňovaní špecifických cieľov spojených so životom maďarskej menšiny na Slovensku. Tieto politické strany budú v tomto zmysle „maďarskými“ stranami, avšak hodnotový systém a ideologické zameranie, ktoré reprezentujú, im otvorí cestu k slovenským stranám s podobnou ideovou orientáciou, čo im umožní vzájomnú spoluprácu. Jej prostredníctvom sa otvorí šanca na získanie parlamentnej väčšiny aj v záležitostiach týkajúcich sa Maďarov, navyše, môžu sa takto vytvoriť ajpodmienky na účasť Maďarov vo vláde. Účasť vo vláde umožní, aby výkonná moc prestala znevýhodňovať oblasti obývané Maďarmi. Vznikne ďalej priestor na takú vecnú spoločenskú diskusiu, ktorá by pripravila pôdu pre samosprávu maďarskej menšiny bez toho, aby sa tým ohrozil proces spoločenskej transfromácie a došlo k politickej izolácii maďarskej menšiny. Politický pluralizmus Maďarov na Slovensku, nadväzujúci na európsky ideový pluralizmus umožní aj to, aby boli ich politické organizácie prijaté do viacerých medzinárodných straníckych zoskupení.
Prvoradým cieľom Maďarskej nezávislej iniciatívy bolo to, aby sa Maďari žijúci na Slovensku zapojili do procesu revolučných spoločensko-politických zmien, aby pomáhali rozbiehajúcim sa procesom na všetkých úrovniach, aby reagovali na výzvu doby. MNI mala na zreteli celú krajinu, zároveň však považovala za dôležité, aby sa revolučné zmeny uskutočnili aj v rámci maďarskej menšinovej komunity.10
V duchu tejto základnej stratégie venovali programové dokumenty MNI značný priestor cieľu vybudovania liberálnej demokracie v štáte. Ako prví na Slovensku žiadajú napríklad slobodné voľby,11 demokratickú ústavu,12 pluralistickú demokraciu a dodržanie zásady trojitého delenia moci.13 Zároveň sa programové dokumenty MNI podrobne venujú aj problematike národnostných menšín. Základné tézy tejto časti programu sú nasledovné:
problémy národnostných menšín môže vyriešiť len demokracia;
národnostné menšiny sú štátotvorné entity;
národom a národnostným menšinám prináležia kolektívne práva, avšak príslušnosť k národu je ľudské právo, čiže predmetné kolektívne práva prináležia každému indivíduu;
je potrebné ustanoviť medzinárodný systém ochrany menšín.14
Program MNI ďalej konštatuje, že „nacionalistická demokracia nie je demokracia. Bez ľudskej, občianskej a národnej rovnoprávnosti niet demokracie.“15 Zasadzuje sa za prehodnotenie koncepcie Československa ako národného štátu, so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami tohto kroku.
Uspokojivé riešenie otázky menšín predpokladá prijatie zákonov zaručujúcich faktickú rovnoprávnosť príslušníkov národnostných menšín. MNI preto vytyčuje cieľ kultúrnej samosprávy menšín, vrátane školskej autonómie.
Zároveň sa zasadzuje o to, aby boli menšiny zastúpené v obecných samosprávach a o to, aby sa rozšírili právomoci územných samospráv.
Maďarská nezávislá iniciatíva sa takisto zasadzuje o to, aby sa zmenilo tradičné ponímanie národa, založené na obraze nepriateľa. Usiluje sa o vytvorenie takého národného povedomia, ktoré nachádza svoju identitu vo vlastných pozitívnych hodnotách. Praktickým naplnením tohto princípu by malo byť vytvorenie multikultúrneho ministerstva na federálnej úrovni.16
Zbavenie sa celonárodných tráum považuje hnutie za veľmi dôležitú úlohu. Zasadzuje sa za decentralizáciu štátu a navrhuje vytvorenie takých vzťahov so susednými štátmi, vďaka ktorým hranice stratia svoj prepätý politický význam. Hnutie si plne uvedomuje, že účinnú ochranu menšín dokáže zabezpečiť len väčšina, to je však zároveň aj jej povinnosťou.
Maďarská nezávislá iniciatíva považuje za dôležité obnovenie skutočnej samosprávy obcí, zdôrazňujúc pritom zastúpenie lokálnych menšín v územných samosprávach. Maďarov vyzýva na jednej strane k tomu, aby navrhovali vhodných kandidátov vo väčšinovo slovenských obciach, na druhej strane zas k tomu, aby umožnili zastúpenie iných národností tam, kde sú oni vo väčšine. Na riešenie miestnych problémov navrhuje vytvorenie diskusných krúžkov. Tento ostatný návrh vypovedá o časovej blízkosti a nezavŕšenosti revolúcie. Vyjadruje presvedčenie, že úspech demokratických premien závisí od stupňa organizovanosti občanov.
V časti zaoberajúcej sa hospodárstvom sa program MNI zasadzuje za trhové hospodárstvo, slobodu podnikania, zrovnoprávnenie jednotlivých foriem vlastníctva a zabezpečenie sociálnych istôt. Revolučnú uvedomelosť tvorcov programu (vznikol v januári 1990) naznačuje aj nasledovná veta: „Je potrebné pred verejnosťou odkryť vlastnícke vzťahy a vlastnícke práva, aby sa nestalo, že stará hospodárska byrokracia prevedie svoju bývalú moc na súkromné majetky.“17 MNI ďalej považuje za potrebné zakladanie hospodárskych organizácií schopných reprezentovať v období transformácie vlastníckych vzťahov aj záujmy Maďarov a zasadzuje sa za taký spôsob reštrukturalizácie ekonomiky, ktorý nerozleptá vnútornú stavbu maďarskej menšinovej komunity.
Ďalej program vymenúva nové poľnohospodárske výrobné formy, vrátane spracovateľského priemyslu.
Časť zaoberajúca sa kultúrou vychádza z princípu slobody kultúrnej tvorby. Požaduje okamžité vymanenie kultúry z područia ideológie a upozorňuje, že pre maďarskú menšinu na Slovensku je dôležité začleniť sa do Európy. Zasadzuje sa za princíp samosprávy národnostných menšín v oblasti kultúry, vrátane školstva. Maďari si musia vybudovať celý vzdelávací systém vrátane vysokého školstva a musia si vytvoriť vlastné vedecké inštitúcie.
V tejto súvislosti sa v programe hovorí toto: „Je potrebné vytvoriť politicky nezávislý, demokraticky štruktúrovaný kultúrny zväz, ktorý bude organizovať a riadiť kultúrne podujatia a osvetovú prácu.“18 Toto je zásada odpolitizovania Csemadoku a jeho spoločenskej úlohy.
Časť zaoberajúca sa cirkvami konštatuje, že cirkvi musia byť apolitické. V programe je sformulovaný cieľ zaručenia slobody náboženskej výchovy, zrušenia štátneho dohľadu nad cirkvami, reorganizovania inštitucionálneho systému cirkví. Veriacim by sa mala prinavrátiť ich dôstojnosť. MNI zároveň považuje za dôležitú aj politickú reprezentáciu záujmov maďarských veriacich.
Východiskom MNI v oblasti sociálnej politiky je to, že materiálna istota je základom ľudskej dôstojnosti každého občana. MNI však predpokladá, že „hospodárska situácia krajiny sa v krátkom čase zhorší. Životná úroveň mnohých ľudí klesne.“19 Preto už dnes treba uvažovať o tom, ako sa dá zabrániť ich úplnému zbedačeniu. K tomu je v nových podmienkach potrebné vybudovať komplexný systém sociálneho poistenia.
Vo vzťahu k Maďarom program zdôrazňuje, že hospodárske a sociálne zaostávanie území obývaných maďarskou menšinou treba zastaviť. Zaostávanie je dôsledkom národnostnej politiky komunistického režimu. Zaostávanie sa prejavuje v nižšej úrovni odbornej kvalifikácie pracovnej sily, v nedostatku pracovných miest a vysokom počte osôb dochádzajúcich za prácou a tiež v dôsledkoch necitlivej industrializácie, ktorá narušila spoločenskú štruktúru Maďarov. V záujme riešenia týchto problémov navrhuje MNI vytvorenie odborných komisií.
Politicko-právna koncepcia hnutia vychádza z liberálnej teórie spoločenskej zmluvy. Podľa MNI „Právo je prirodzeným stavom ľudského bytia. Práva nemáme preto, že nám ich dávajú, ale preto, že existujeme.“20 Cieľom Maďarskej nezávislej iniciatívy je právny štát. Program vymenúva predpoklady právneho štátu a konštatuje, že štát si zakladajú samotní občania na ochranu vlastnej slobody a bezpečnosti. Cieľom hnutia je obmedzenie ústrednej moci štátu a posilnenie miestnych a regionálnych územných samospráv.
Ďalej sa v programe hovorí o kolektívnych právach menšín a o prijatí zákonov, ktoré zakotvia pozitívnu diskrimináciu národnostných menšín a ktoré zrovnoprávnia materinský jazyk národnostných menšín s jazykom väčšiny.
Program sa zaoberá aj otázkou nezávislosti súdov a zdôrazňuje, že na každej úrovni musia byť nezávislé od zákonodarnej a výkonnej moci. Revolučná atmosféra sa odráža v nasledujúcej požiadavke: „Už dnes treba začať s očistením okresných súdov a prokuratúr od bezzásadových, skorumpovaných prisluhovačov štátostrany.“21 MNI iniciuje vytvorenienezávislých komisií zložených z právnych expertov, ktorí by mohli poskytovať právne rady v otázkach týkajúcich sa demokratizácie verejného života. Výrok „právo je tam, kde sú občania vytvárajúci právo“22 naznačuje, že hnutie vidí najdôležitejšia záruku úspešného priebehu revolučných zmien práve v takomto úsilí občanov. Zároveň však MNI upozorňuje, že právne predpisy sú zastaralé, mocenské štruktúry sú nedobudované, a to všetko bude občanov v ich úsilí zdržiavať.
Organizácia a členstvo
V prvej etape svojho vývoja sa Maďarská nezávislá iniciatíva organizovala spontánne, ako politické hnutie. Po zverejnení jej mobilizačnej výzvy začali na mnohých miestach s maďarským obyvateľstvom vznikať základné organizácie. Organizačná báza hnutia ostala napriek tomu dosť „deravá“. Nestála za ňou nijaká bývalá masová organizácia, rozhodujúcim mobilizačným faktorom bola „atmosféra“ revolúcie. Miestne organizácie MNI zakladajú spravidla osoby, ktoré sú v opozícii ku komunistickému režimu, vrátane jeho miestnych maďarských protagonistov.
Avšak načrtnutý program, ako aj politická organizácia povolaná na jeho realizáciu, sa stretla s odporom jednotlivých skupín v rámci maďarskej menšiny, a tak vznikol priestor pre formulovanie iného politického programu.
