László Öllös: Programy Maďarských strán


2.2. PROGRAM SPOLUŽITIA

Základnú líniu programového manifestu politického hnutia Spolužitie (Együttélés) tvorí problematika národnostných menšín. Dokument schválený 31. marca 1990 neobsahuje žiadnu takú časť či kapitolu, ktorá by kritizovala komunistickú diktatúru, dokonca ani na úrovni všeobecných konštatácií o štáte a spoločnosti neobsahuje také programové body, ktoré by skúmali všeobecné otázky prechodu z diktatúry do demokracie.

Každý článok predmetného dokumentu rozoberá danú otázku z pohľadu národnostných

menšín, predovšetkým z pohľadu maďarskej menšiny na Slovensku. Za kardinálny problém považuje otázku politickej reprezentácie: hnutie by chcelo docieliť, aby „zastúpenie národnostných menšín v zákonodarných orgánoch bolo tvorené osobitnou reprezentáciou. Mala by mať právo rozhodovať v záležitostiach týkajúcich sa menšín.“23 Program sa okrem iného zasadzuje aj o prijatie osobitnej právnej ochrany na zabránenie majorizácie menšín.

V časti pod názvom Hospodársky život hnutie formuluje cieľ vytvoriť trvalo udržateľné sociálne trhové hospodárstvo, predpokladom ktorého je privatizácia, rozvoj súkromného podnikania a miestna samospráva. Z pohľadu maďarskej menšiny je najdôležitejšou úlohou transformácia poľnohospodárskych družstiev.

Základným cieľom sociálnej politiky je ochrana rodiny. Jedným z čiastkových cieľov je náprava tých opatrení minulého režimu, ktoré znevýhodňovali regióny obývané národnostnými menšinami.

Ochrana prírody znamená pre národnostné menšiny predovšetkým komplexnú ochranu vlastných regiónov.

V časti venovanej výchovno-vzdelávaciemu systému sú prezentované len špecifické hľadiská národnostných menšín, čiže samospráva, návrat k malým školám, rozdelenie škôl pod spoločným riaditeľstvom podľa vyučovacieho jazyka a právo na vzdelávanie v materinskom jazyku.

Časť, ktorá sa zaoberá kultúrou, tiež obsahuje len menšinové hľadiská, čiže požiadavku menšinovej kultúrnej autonómie, princíp pomerného financovania, princíp slobodného rozvíjania cezhraničných vzťahov a napokon výzvu, aby „nikto nemohol spochybniť kultúrnu jednotu a jazykovú totožnosť tých častí národa, ktoré žijú vo viacerých štátoch“.24

Časť zaoberajúca sa náboženským životom sa sústreďuje tiež predovšetkým na problematiku národnostných menšín. Obsahuje dva ciele: realizáciu práva praktizovať náboženstvo v materinskom jazyku a znovuoživenie skautingu.Volebný program Spolužitia pre voľby roku 1990 bol zverejnený v apríli. Čo sa týka jeho smerovania, podobá sa na prvý programový dokument hnutia, čiže v ňom absentuje kritika revolúciou zvrhnutej komunistickej diktatúry. Program sa zaoberá predovšetkým menšinovými otázkami. Tézy o demokratizácii štátu sa objavujú len sťaby úvod do problematiky národnostných menšín.

Program popri potvrdení princípov obsiahnutých v predchádzajúcich straníckych dokumentoch sa zaoberá aj detailnou analýzou pojmu národnostná menšina. Považuje ho za pojem, ktorý má dva významy: kvantitatívny a situačný. Podľa názoru Spolužitia je menšinové bytie vyjadrením jednak číselného pomeru, jednak politického postavenia. Demokracia sama o sebe menšinovú otázku nevyrieši, kľúč k jej riešeniu spočíva v moci väčšiny a zároveň v zákonných zárukách ochrany menšín. „To je však možné len cestou vhodnej politickej reprezentácie, zákonov a záväzných dohôd.“25

Program ďalej analyzuje medzinárodné súvislosti menšinovej otázky, kritizuje situáciu po druhej svetovej vojne, keď sa otázka národnostných menšín stala vnútornou záležitosťou jednotlivých štátov, ďalej vymenúva novoprijaté medzinárodné dokumenty, ktoré túto situáciu menia k lepšiemu. Vytyčuje si za cieľ vytvorenie Rady európskych menšín.

V kapitole s názvom Politická reprezentácia sa objavuje jeden zo základných inštitucionálnych prvkov reformného programu z roku 1968, totiž tá požiadavka, aby poslanci zastupujúci v parlamente národnostné menšiny, vytvorili osobitný orgán. „Takto vytvorená reprezentácia národnostných menšín nech tvorí samostatný parlamentný orgán (osobitnú komoru), s právom samostatného rozhodovania vo veciach týkajúcich sa kultúrnej identity menšín – v záležitostiach školstva, kultúry, rozvoja regiónov, životného prostredia a veľkých regionálnych investícií, ďalej v osobitých právnych a sociálno-politických otázkach.“26 Tento orgán nemôže byť prehlasovaný väčšinou. Zároveň by však mali vzniknúť vládne orgány pre otázky menšín,

ktoré budú pod kontrolou poslancov za národnostné menšiny.27 V otázke vzťahu k vláde hnutie tvrdí, že jej cieľom nie je ani opozičné správanie, ani to, aby sa za každú cenu stalo súčasťou vládnej moci. Bude sa však usilovať o vytvorenie vyššie spomínaných menšinových vládnych orgánov, ktoré by mali mať rozhodovaciu právomoc. Táto koncepcia v praxi znamenala, že Spolužitie alternatívu vstupu do vlády zavrhlo, keďže požadované inštitúcie nevznikli.

V časti nazvanej Autonómia a samospráva program konštatuje, že „hnutie bude bojovať za vytvorenie všeobecnej miestnej samosprávy, ktorá umožní vznik obecných, mestských, resp. regionálnych – okresných – samospráv.“28 Potom nasleduje znovuoživenie predstavy z roku 1968, aby boli „národnostné menšiny prítomné v zastupiteľských orgánoch v pomere k svojmu počtu a aby pri rozhodnutiach týkajúcich sa ich kultúrnej identity nemohli byť prehlasované. Táto zásada sa má vzťahovať na každú národnosť, ktorá žije na miestnej úrovni v menšine. Čiže aj na členov väčšinového národa krajiny, ak žijú v danej lokalite v menšine.“29

Časť zaoberajúca sa medzinárodnými vzťahmi predovšetkým deklaruje zásadu slobody medzinárodných vzťahov. Rozumie pod tým právo na slobodu pohybu a pobytu, potom zdôrazňuje princíp udržiavania voľných vzťahov národnostných menšín s materským národom a jemu príbuznými etnikami žijúcimi v iných štátoch. Štát je povinný zabezpečiť nerušenú činnosť medzinárodných organizácií a nadácií podporujúcich menšiny a nesmie menšinám brániť v organizovaní vzájomných stykov presahujúcim hranice medzi štátmi.

V programe Spolužitia sa na rozdiel od ďalších dvoch relevantných maďarských strán neobjavuje nijaká politická ideológia kompatibilná s európskymi ústavnými tradíciami, čiže za hodnotový základ programu sa nedeklaruje ani sociálna demokracia, ani liberalizmus, ani konzervativizmus, ale ani žiadny vedľajší prúd týchto troch hlavných politických koncepcií.Podľa Spolužitia sa maďarská menšina na Slovensku musí zoskupiť do jedinej politickej organizácie, a to oddelene od slovenských politických strán. Nesmie vstúpiť do vlády, politickú činnosť musí vyvíjať z opozície. Jej charakter musí určovať idea maďarskej jednoty. V tomto duchu treba do politiky zapojiť každú veľkú spoločenskú organizáciu, vrátane cirkví, Maďarov neustále mobilizujúc a združujúc do jednotného frontu. Tento korporatívny model vznikol čiastočným pozmenením funkcie, ktorú chceli protagonisti „alternatívy“ z roku 1968 prisúdiť Csemadoku. K zmene došlo vtedy, keď začiatkom roku 1990 začalo byť pre funkcionárov Csemadoku jasné, že ak sa organizácia zúčastní prvých ponovembrových parlamentných volieb, príde o štátnu finančnú podporu, ktorú dostáva ako národnostná kultúrna organizácia. Tak sa zrodilo rozhodnutie, že – napriek pôvodnému zámeru viacerých funkcionárov Csemadoku – organizácia nepostaví samostatnú volebnú listinu, ale bude všemožne pomáhať pri založení a organizovaní politickej strany.

Organizácia a členstvo

Aj Spolužitie sa začalo najprv organizovať ako hnutie. Hlásalo jednotu maďarskej národnostnej menšiny a ostatných národnostných menšín na Slovensku. V procese výstavby svojich štruktúr mohlo počítať s podporou Csemadoku. Hlásaním národnej jednoty obraz hnutia spomedzi maďarských strán najviac zodpovedal pomerom pred rokom 1989. Deklaratívne národný charakter mu zas zaručoval legitimizačnú bázu v situácii, keď sa v dôsledku revolučných zmien v základoch otriasla autorita mnohých osôb v ich širšom či užšom okolí.

2.3. PROGRAM MAĎARSKÉHO KRESŤANSKODEMOKRATICKÉHO HNUTIA

Maďarské kresťanskodemokratické hnutie zverejňuje svoj program v marci 1990. Program je inšpirovaný ideológiou kresťanského personalizmu.

Podstatou kritiky režimu zo strany MKDH je tvrdenie, že „najväčšou vinou bývalého totalitného režimu je to, že metodicky ničil hodnotový systém, ktorý spájal náš ľud s kresťanskou Európu a zabezpečil mu národnú existenciu počas jedného tisícročia“,30 a „počas tohto deštrukčného pôsobenia sa otriasla naša morálka, naše mravné ideály zovšedneli a sebazáchovné schopnosti nášho ľudu boli zatlačené do úzadia“.31

MKDH hľadá východisko predovšetkým „v mravnej obnove celej našej krajiny“.32

Program podrobne analyzuje, čo rozumie pod pojmom mravnej obnovy. Kľúčové sú nasledujúce body:

Podľa kresťanského ideálu človeka je človek ako Božie stvorenie jednotou tela a ducha, preto ho charakterizujú nemenné vlastnosti. Tieto tvoria jeho osobnosť, ktorej rozvoj je preňho aj najvyšším mravným zákonom. Spoločenský poriadok musí zabezpečiť naplnenie tohto zákona.

Štát musí byť vybudovaný na tomto mravnom zákone a z neho odvodeného prírodného zákona. „Ideologickým základom nášho hnutia je kresťanský svetonázor, historické dedičstvo našich predkov siahajúce po Svätého Štefana.“33

Spomedzi moderných teórií štátu a práva sa hnutie hlási k tým, „ktoré sú v súlade s kresťanským svetonázorom“, čiže hlási sa k právnemu štátu, pluralizmu a ideálu sociálneho štátu.34

Pri charakteristike kresťanskej demokracie sa objavuje zásada parlamentnej demokracie, vlády ľudu a suverenity ľudu. Tieto zásady sa musia uplatniť v samosprávach aj v hospodárskom živote.

Program venuje osobitnú pozornosť kresťanskému verejnému životu, pod ktorým rozumie povinnosť veriacich venovať sa budovaniu cirkvi a zapájať sa do verejného života. Deklaruje cieľ navrátenia práv cirkvám. Za hodnoty označuje lásku k mieru, národné zmierenie a odpustenie.Predstavy hnutia o hospodárstve obsahuje kapitola Piliere kresťanského hospodárstva. Podstatným prvkom tejto časti je téza, že práca je božský príkaz. MKDH vyzdvihuje jednu zo základných zásad kresťanského socializmu: „Práca ako morálna kategória má prednosť pred kapitálom“.

Program sa ďalej zaoberá poľnohospodárstvom, usiluje sa o nápravu krívd spáchaných na roľníkoch a o premenu výrobných družstiev.

Ekologický program má názov Svet je Božím darom! a obsahuje základné zásady ochrany životného prostredia.

Úlohy v oblasti kultúry a školstva odvodzuje program tiež zo zásad kresťanského personalizmu, čiže ich považuje za morálnu povinnosť človeka a vidí v nich prostriedok na rozvoj jeho osobnosti. Zdôrazňuje úctu voči kultúre iných. Zároveň sa však v tomto bode objavuje zásada ideologickej uzavretosti v požiadavke, že „popritom treba zabezpečiť preukázanie kresťanských hodnôt a uplatnenie kresťanských kultúrnych vplyvov“.35

V tejto kapitole sa nachádza najvýznamnejšia pasáž venovaná problematike národnostných menšín, v ktorej sa vyzdvihuje zásada vyučovania v materinskom jazyku a podrobne sa rozoberajú otázky týkajúce sa náboženskej výchovy v materinskom jazyku.

Posledná kapitola programu obsahuje predstavy MKDH v oblasti sociálnej politiky. MKDH odmieta interrupcie, zasadzuje sa za existenciu nemocníc v cirkevnom a súkromnom vlastníctve, za vytvorenie inštitútu rodinných lekárov, za valorizáciu dôchodkov a sociálnych dávok v závislosti od miery inflácie, podporuje vybudovanie sociálnej siete pre deti a starých ľudí za pomoci cirkví, zasadzuje sa za rekvalifikačné programy pre nezamestnaných.

Program MKDH z roku 1990 neobsahuje zásadu samosprávnosti národnostných menšín ani v jedinej oblasti. Otázkou menšín sa zaoberá len v súvislosti so školstvom a kultúrou, ale poukazovanie na dedičstvo Svätého Štefana znamená pre maďarskú menšinu na Slovensku jednoznačné posolstvo.

V súvislosti s istou – tu neprezentovanou časťou programu MKDH z roku 1990 je potrebné poznamenať, že maďarskí kresťanskí demokrati sa v dôsledku nefunkčnosti jedného prvku prvého modelu rozhodli pre čiastočnú zmenu svojho smerovania. Pokúšali sa totiž o koalíciu so slovenským Kresťanskodemokratickým hnutím, ktoré však nebolo ochotné pristúpiť ani na vecné koaličné rokovania. Bolo však zároveň zrejmé, že vytvorenie koalície je nutnosťou kvôli 5%-nému kvóru, určenom volebným zákonom. Uzavretie koalície bolo za týchto okolností možné len s hnutím Spolužitie. O čiastočnej zmene smerovania môžeme hovoriť preto, lebo napriek uzavretiu koaličnej zmluvy sa MKDH nechcelo so Spolužitím organizačne zjednotiť, napriek veľkej snahe druhej strany. „Neskoršie sa hnutie odtrhlo od slovenskej kresťanskej demokracie pre jej nacionalistické tradície, od Spolužitia sa zas vzdialilo kvôli jeho snahám o zjednotenie, ktoré chcelo presadiť z pozície silnejšeho partnera.“36

Medzi cieľmi MKDH sa čoskoro objavuje aj jeden špecifický cieľ vyplývajúci z požiadaviek maďarských katolíckych veriacich na Slovensku, menovite vytvorenie maďarského biskupstva na Slovensku.

Maďarskí kresťanskí demokrati – determinovaní svojimi východiskovými pozíciami – zaujali zdržanlivé stanovisko k možnej realizácii reformnokomunistických predstáv riešenia národnostnej otázky z roku 1968. V súvislosti s istým ich prvkom ohrozujúcim samostatnosť MKDH sa dokonca postavili rozhodne na odpor. Táto dvojitá dilema viedla vo vnútri strany k značnému napätiu a mocenským bojom, takže konsolidácia strany trvala niekoľko rokov.

Zároveň však tlak na vytvorenie volebnej koalície, vyvolaný stanovením prahu zvoliteľnosti vo volebnom zákone, ako aj objavenie sa konkurencie vo volebnej kampani v podobe Maďarskej nezávislej iniciatívy, resp. Maďarskej občianskej strany zapríčinili, že sa rétorika strany v mnohom začala podobať na rétoriku Spolužitia: predstavitelia MKDH tiež napadli alternatívu účasti vo vláde ako nesprávnu menšinovú politickú stratégiu. Zavŕšenie „vnútornej“ maďarskej revolúcie na Slovensku, t. j. reforma systému spoločenských inštitúcií, zdedených menšinou z obdobia komunizmu, resp. decentralizácia spoločenských organizácií, nepatrilo medzi prvoradé ciele hnutia.

Zakladatelia MKDH boli v prostredí maďarskej menšiny najvýznamnejšími politickými hlásateľmi náboženskej slobody zrodenej počas revolúcie. K tejto otázke pričlenili potom aj niekoľko známych menšinových požiadaviek Maďarov na Slovensku.

Organizácia a členstvo

MKDH mohlo počítať s podporou väčšiny maďarských kňazov katolíckej cirkvi, čiže už v procese vzniku disponovalo s významným organizačným pozadím. Jeho organizačná úroveň a odborné zázemie však ďaleko zaostávali za jeho neskorším koaličným partnerom. V momente vzniku malo MKDH vo svojich radoch oveľa menej celoštátne známych osobností ako koaličný partner Spolužitie. Jeho členská základňa však bola mimoriadne široká, členmi sa stali väčšinou veriaci katolíci.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8