László Öllös: Programy Maďarských strán


3.3. SPOLUŽITIE

Návrh ústavného zákona o postavení menšín z dielne Spolužitia, ktorý strana schválila 22. februára 1994, sa vo viacerých ohľadoch podobá návrhu MKDH.47

Aj v tomto návrhu sa objavuje požiadavka školskej a kultúrnej samosprávy, regionalizmu a širokého okruhu jazykových práv. Popri mnohých zhodách sú v návrhu oproti predchádzajúcim dokumentom aj odlišnosti. Napríklad početnosť samosprávneho orgánu by závisela od veľkosti danej menšiny.

V tomto prípade by mala celoštátna samospráva vlastný výkonný orgán a v návrhu je ako osobitný orgán uvedená aj inštitúcia predsedu celoštátnej samosprávy.

Popritom však návrh počíta aj s osobitným právnym postavením regiónov. „Región s osobitým právnym postavením rozhoduje vo všetkých veciach, ktoré majú podstatný význam z hľadiska zachovania a rozvoja identity osôb patriacich k menšine žijúcej v danom regióne“,48 a medzi vymenovanými oblasťami sa nachádza aj zriaďovanie a spravovanie stredných a vysokých škôl.

Tento návrh však nepočíta s ministerstvom pre menšiny ako súčasti vládneho kabinetu. Jedným zo zámerov návrhu je spojiť zásadu národnostnej územnej samosprávy s regionalizmom, zároveň sa však predpokladá aj vytvorenie orgánov kultúrnej samosprávy, pričom vzťah oboch samospráv nie je vyjasnený. Vysvetlenie spočíva zrejme v tom,že návrh vznikal pod vplyvom komárňanských mítingov, čo pôsobilo v smere posilňovania teritoriálneho princípu, zároveň sa však v návrhu objavuje aj dávnejšie vytvorená koncepcia kultúrnej samosprávy. Vplyv „dedičstva“ roku 1968, t. j. presadzovanie princípu delegovanej účasti menšín vo vláde, v tomto dokumente už slabne.

3.4. STRANA MAĎARSKEJ KOALÍCIE

Podrobný program Strany maďarskej koalície (SMK, Magyar Koalíció Pártja – MKP) sa zrodil po zjednotení troch strán v lete 1998 a bol napísaný krátko pred voľbami.49 Jedným z jeho charakteristických znakov je to, že uvádza vedľa seba jednotlivé dôležité ciele bývalých strán, ďalej, že sa vyhýba viacerým bodom z predošlých programov, ktoré viedli k napätiu medzi zakladajúcimi stranami. Niektoré takéto body v ňom však napriek tomu zostali. Program sa nezaoberá len národnostnou otázkou, ale aj mnohými dôležitými problémami vládnutia a politického systému krajiny. Podrobne sa zaoberá právnym postavením národnostných menšín a dôležitými otázkami zamestnávajúcimi maďarskú menšinu na Slovensku. Nezaoberá sa však najvýznamnejšími problémami vnútornej demokracie maďarskej menšiny, napríklad dôsledkami zjednotenia troch maďarských strán. Program nesie pečať vysporadúvania sa s mečiarizmom, analyzuje autoritatívne tendencie doby a spôsoby ich odstránenia.

V úvode SMK konštatuje, že Slovensko nemožno budovať ako národný štát, ale len ako multikultúrne spoločenstvo založené na občianskom princípe. V ére mečiarizmu demokracia v štáte ustrnula. Po voľbách 1994 sa v krajine stali také politické udalosti, ktoré zmarili európsku integráciu krajiny. Aj podľa medzinárodného posúdenia sa na Slovensku zastavil proces budovania demokracie, ba podľa niektorých hodnotení je otázne aj to, či je krajina právnym štátom.

Cieľom SMK je obnovenie demokratického právneho štátu. Ústavu Slovenskej republiky treba revidovať tak, aby sa jej prostredníctvom stala deľba kompetencií medzi štátnymi orgánmi jednoznačnou, aby boli rozhodovacie mechanizmy jasné, aby bol jasný výkon stanovených právomocí. Ústava totiž neobsahuje právo obcí na samosprávu, nevymedzuje pojem miestnych samospráv a bezprostredne neurčuje ani verejnoprávny, neštátny charakter miestnej samosprávy.

Je potrebné zaručiť primárnosť práva, pretože právo je vždy prednejšie ako moc. Vypracovanie a schválenie novej ústavy je dlhodobý proces, a preto treba v existujúcej ústave uskutočniť, ako prechodné riešenie, rýchle zmeny. Je taktiež potrebné preštylizovať preambulu tak, aby v nej dominoval občiansky, viacnárodný charakter Slovenskej republiky oproti dnešnej koncepcii národného štátu; novelizáciou ústavy je potrebné zaviesť inštitút priamej voľby prezidenta, v duchu Európskej charty miestnej samosprávy treba upresniť právne postavenie samospráv, vrátane postavenia samospráv vytvorených národnostnými menšinami a etnickými skupinami. Treba zmeniť ústavu, aby sa znížila súčasná neobmedzená moc orgánov prokuratúry, treba zaviesť sankcie za nedodržanie rozhodnutí ústavného súdu.

V súvislosti s právnym postavením národnostných menšín a etnických skupín program konštatuje, že Slovensko ešte nesplnilo svoje úlohy vyplývajúce z medzinárodných záväzkov (Rámcového dohovoru Rady Európy na ochranu národnostných menšín, odporúčania Parlamentného zromaždenia Rady Európy č. 1201, Deklarácie OSN číslo 47/135 o právach osôb patriacich k národnostným, etnickým, náboženským či jazykovým menšinám, dokumentu kodanského stretnutia Organizácie bezpečnosti a spolupráce v Európe 29. júna 1990 či jednotlivých ustanovení slovenskomaďarskej základnej zmluvy). Strana považuje za dôležité, aby sa zásada subsidiárnosti uplatnila aj v prípade národnostných menšín, keďže právo na samosprávu prináleží aj im. Považuje za potrebné, aby Slovenská republika podpísala a ratifikovala Európsku chartumiestnej samosprávy, Európsku chartu regionálnej samosprávy a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. V rámci svojich medzinárodných stykov strana aj naďalej urobí všetko pre to, aby bol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhotovený protokol týkajúci sa práv národnostných menšín. Hnutie považuje za nespravodlivé hlásať vo vzťahu k menšinám zásadu reciprocity, a držať ich tak vo vzťahu dvoch susedných štátov v pozícii rukojemníkov.

Strana maďarskej koalície sa bude usilovať o to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon o právnom postavení národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky.

Zahraničnopolitickou prioritou strany je zapojenie krajiny do euroatlantických štruktúr. Strana chce udržiavať dobré vzťahy s Európskou demokratickou úniou, s Európskou ľudovou stranou a s Európskou kresťanskodemokratickou úniou, práve tak ako s Európskou liberálnou, demokratickou a reformistickou stranou (ELDR) a s Liberálnou internacionálou, ako aj s organizáciami OSN, OBSE, Rady Európy a Európskej únie.

Strana maďarskej koalície sa usiluje

o korektné vzťahy s parlamentnými stranami v Maďarsku. S maďarskou vládou – bez ohľadu na to, ktorá strana ju zostavuje – si praje udržiavať pravidelné a efektívne vzťahy. Nemá v úmysle bezprostredne sa zapájať do vnútropolitických procesov Maďarska alebo sa stať ich nástrojom. Čo sa týka vzťahu Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, podľa SMK je životne dôležitým záujmom maďarskej menšiny na Slovensku, aby medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou boli čo najlepšie vzťahy. Z hľadiska budúcnosti Slovenskej republiky je veľmi dôležitý vstup do Európskej únie. Je prirodzené, že Európska únia podmieňuje prijatie nových členov splnením istých podmienok. Situácia Slovenskej republiky je v podstate jednoduchá: musí korigovať svoju vnútornú politiku, v neposlednom rade aj svoju menšinovú politiku. Členstvo Slovenskej republiky v NATO nemá alternatívu; len ono môže občanom krajiny zabezpečiť želanú vonkajšiu i vnútornú stabilitu. Ďalším cieľom strany je vytvorenie decentralizovanej verejnej správy založenej na zásade samosprávnosti a subsidiárnosti. Subsidiárne miestne a regionálne samosprávy si nemožno predstaviť bez praktického zrealizovania nariadení Európskej charty miestnej samosprávy a Európskej charty regionálnej samosprávy. Právo miestnych (obecných) a regionálnych spoločenstiev na samosprávu musí obsahovať ústava, resp. zákon o samosprávach.

Medzi priority hospodárskej politiky Strany maďarskej koalície patrí rýchle a komplexné riešenie problémov v poľnohospodárstve, rýchly rozvoj regiónov obývaných maďarskou menšinou a posilnenie hospodárskej situácie a samostatnosti miest a obcí. K tomu je potrebné urýchliť proces transformácie hospodárstva a vytvoriť systém príslušných právnych predpisov kompatibilný s trhom. A keďže privatizácia v prevedení vládnej koalície vedenou Vladimírom Mečiarom sa rovnala rabovaniu úzkeho okruhu osôb patriacich k politickej nomenklatúre, považuje SMK za dôležité objasnenie tohto procesu a zjednanie nápravy v prípade porušenia zákona. Dôležitou úlohou hospodárskej politiky nasledujúcich rokov bude vytvorenie podmienok pre pomerne vysoký (5 – 7-percentný) a dlhodobo udržateľný hospodársky rast. Strana pokladá za svoj ústredný cieľ oživenie investícií a v oblasti kapitálového trhu podporu stredných podnikateľov a riešenie dlhov. V súvislosti s tým považuje za potrebné zaviesť podobné obmedzujúce opatrenia ako bol Bokrosov či Klausov balík. Razantné reformy musia zasiahnuť celú oblasť verejných financií.

V súvislosti s rozvojom priemyslu program konštatuje, že hospodárska štruktúra Slovenska je zlá a zastaralá. Toto konštatovanie sa vzťahuje v prvom rade na štruktúru priemyslu. V reštrukturalizácii priemyslu, v raste produkcie výroby a zvyšovaní exportu majúveľmi dôležitú úlohu malé a stredné podniky. Z pohľadu maďarskej menšiny na Slovensku má mimoriadny význam potravinársky priemysel. Strana maďarskej koalície považuje poľnohospodárstvo, resp. celú agrárnu sféru za prioritnú oblasť hospodárskej politiky. Zvyšovanie produktivity je kľúčovým problémom poľnohospodárstva, a preto je potrebné tento problém riešiť prioritne. Reguláciou agrárneho trhu treba pre výrobcov zabezpečiť istotu zhodnotenia svojich produktov. Toto sa dá dosiahnuť výrobnými kvótami, garantovanými minimálnymi výkupnými cenami, pôsobením podporných systémov a ochrannými mechanizmami trhu. Vývoz agrárnych produktov treba motivovať podporou exportu. Je dôležité, aby sa do vlastníctva obcí dostali tie pôdy (orná pôda, lúky, lesy, ale aj intravilán), ktoré sa nachádzajú v katastri obce, ale sú v štátnom vlastníctve. Je dôležité aj to, aby sa do správy obcí dostala aj tá pôda, na ktorú si vlastníci z nejakého dôvodu ešte neuplatnili nárok, resp. sú neznámi.

V oblasti regionálneho rozvoja by mal štát na samosprávy preniesť všetky ním vykonávané úlohy a kompetencie, ktoré sú nevyhnutné k zabezpečeniu relatívnej hospodárskej samostatnosti regiónov. Strana maďarskej koalície sa bude usilovať o znovupostavenie mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom, ďalej o vyznačenie trasy južnej diaľnice a o započatie výstavby niektorého z jej úsekov (napr. úseku Dunajská Streda – Nové Zámky).

Hospodárska a sociálna politika musí sledovať viac navzájom súvisiacich cieľov: musí sa usilovať o zvyšovanie úrovne miezd, vrátane minimálnej mzdy. Aj transformácia dôchodkového systému je jednou z urgentných úloh sociálnej politiky. Je nevyhnutné zaviesť doplnkový dôchodkový systém. Zároveň je však potrebné široko rozvinúť programy budovania a udržiavania sociálnych bytov, a to s podporou štátu. Je potrebné povzbudzovať diferencovanú bytovú výstavbu, od jednoduchých malých bytov po luxusné byty.

V súvislosti so zdravotníctvom je východiskom SMK téza, že právo na život a zdravie je základným ľudským právom, t.j. jednotlivec si môže nárokovať štátnu podporu zdravotníctva. Preto treba pomernú časť prostriedkov HDP určenú na zdravotnú starostlivosť zvýšiť. Z ročného štátneho (alebo regionálneho) rozpočtu treba venovať mimoriadnu pozornosť udržiavaniu, resp. rozvíjaniu vybavenosti nemocníc. Za prioritu je potrebné považovať vybavenosť prístrojmi a zariadením zachraňujúcim život.

V oblasti vzdelávacej politiky má podľa SMK maďarská menšina na Slovensku rovnaký záujem na integrácii krajiny do európskeho politického, hospodárskeho a kultúrneho systému ako na zachovaní a rozvíjaní vzdelávania, osvety a kultúry v materinskom jazyku. Systém výchovy a vzdelávania na Slovensku je v kríze a kultúrny život stojí pred úplným zrútením. Príčinu treba hľadať v prvom rade v tom, že od zmien roku 1989 sa neuskutočnila zásadná prestavba celého výchovnovzdelávacieho systému. Výchovno-vzdelávací systém založený na straníckej ideológii nevystriedala skutočne moderná koncepcia porovnateľná so vzdelávacím systémom krajín EÚ.

Podľa strany situáciu len sťažuje fakt, že ciele vytýčené v programe vlády – vytvorenie národného štátu, deštrukciu systému národnostného školstva, najmä škôl maďarskej menšiny – ministerstvo patriace do kompetencie Slovenskej národnej strany aj dôsledne uskutočnilo. Podľa strany je pre taký malý štát, akým je i Slovensko, životne dôležitý rozvoj vedy. Zároveň je však zrejmé, že v oblasti základného výskumu sa krajina do značnej miery musí zapojiť do medzinárodných výskumných programov. Do aplikovaného výskumu treba vo väčšej miere zapojiť hospodárske subjekty, výrobné jednotky, ktoré napokon z výsledkov výskumu môžu bezprostredne profitovať.

Suma, ktorá sa na Slovensku môže použiť na výskum, sa pre súčasnú hospodársku a sociálnu situáciu nebude môcť v krátkom čase významne zvýšiť, preto sa treba usilovaťo veľmi efektívne využitie existujúcich finančných zdrojov. Pre výskumnú a inú vedeckú činnosť treba na univerzitách a vysokých školách vytvoriť oveľa širší priestor ako doteraz. Je potrebné vytvoriť také legislatívne prostredie, aby univerzity a vysoké školy, ale aj iné výskumné a vedecké inštitúcie mohli slobodne udržiavať medzinárodné styky, aby sa mohli úspešne uchádzať o grantové zdroje a aby sa v čo najväčšej miere integrovali do medzinárodných vedecko-výskumných programov.

Maďarská menšina na Slovensku dala Slovenskej republike mnoho vynikajúcich vedcov a výskumníkov, o maďarskom vedeckom živote na Slovensku sa však nedá hovoriť, ani len na úrovni spolkov či spoločenských organizácií. Je dôležité, aby sa vytvorili podmienky k tomu, aby mohli maďarskí vedci a výskumníci na Slovensku inštitucionalizovať svoje spoločenské kontakty nezávisle od svojej vedeckej a výskumnej práce. Jednou z podmienok rozvoja maďarského vedeckého života na Slovensku je vytvorenie samostatnej vedeckej inštitúcie.

Strana považuje za potrebné uskutočniť takú reformu školského systému, ktorá by v duchu dokumentov Rady Európy, Európskej Únie, OSN a OBSE zabezpečila Slovensku pripojenie sa ku školskému systému rozvinutých krajín. Na to je potrebné vytvoriť apolitický školský systém založený na zásadách demokracie a pluralizmu, takú štruktúru vzdelávacieho systému, ktorý zabezpečí tvorivú slobodu učiteľa, vedca, umelca. Vo vzdelávacej politike je potrebná taká názorová zmena, ktorá zabezpečí v riadení školstva uplatnenie demokracie a subsidiarity. Je potrebná taká reforma systému financovania, ktorá zaručí školským a vzdelávacím inštitúciám ekonomickú a odbornú nezávislosť.

SMK by chcela vypracovať a dať schváliť v slovenskom parlamente nový eurokompatibilný školský zákon. Chce zabezpečiť takú právnu subjektivitu škôl, aby sa niektoré právomoci zrušené predchádzajúcou zmenou zákona vrátili riaditeľom škôl. V každom prípade je jej cieľom, aby sa obnovili dvojjazyčné vysvedčenia. Vynaloží úsilie na zrušenie negatívneho vplyvu uplatňovania zákona o štátnom jazyku na vedenie pedagogickej dokumentácie. Chce obnoviť kompetencie školských rád tak, aby zaručila autonómiu školských inštitúcií. Bude sa usilovať o zabezpečenie ďalšej decentralizácie riadenia rozšírením kompetencií miestnych a regionálnych samospráv v oblasti školstva a osvety. Novým vysokoškolským zákonom by chcela SMK docieliť aj úplnú autonómiu univerzít a vysokých škôl. Chce pozmeniť zákon o odbornej spôsobilosti učiteľov tak, aby na školách s vyučovacím jazykom maďarským vyučovali okrem jazykových lektorov len takí učitelia, ktorí ovládajú vyučovací jazyk. Ale rada by pozmenila aj nariadenie o prijímacích skúškach na stredné školy tak, aby na stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským nebol povinným prijímacím predmetom slovenský jazyk a literatúra na úkor materinského jazyka alebo profilových predmetov. Zákonom by chcela zabezpečiť, aby mohli žiaci končiaci základnú či strednú školu s vyučovacím jazykom maďarským robiť prijímacie skúšky na strednú školu či univerzitu v materinskom jazyku.

Za základ vysokoškolského vzdelávania v maďarskom jazyku pokladá prípravu maďarských učiteľov, preto sa zasadzuje o to, aby sa táto otázka riešila v rámci štatútu nitrianskej Univerzity Konštantína Filozofa. Popri príprave učiteľov v maďarskom jazyku pokladá za dôležitú aj prípravu kňazov. Podporuje činnosť mestských univerzít, ktoré prechodne nahrádzajú univerzitné štúdium v maďarskom jazyku, zároveň však do budúcnosti i naďalej považuje za prioritnú úlohu založenie maďarskej vysokoškolskej inštitúcie (univerzity). Považuje za potrebné, aby boli po individuálnom posúdení opätovne ustanovení do svojich funkcií tí maďarskí riaditelia škôl a pracovníci štátnej správy, ktorí boli odvolaní, resp. prepustení v čase Mečiarovej vlády. SMK sa zasadzuje o to, aby v metodických, pedagogických a kontrolných centrách bol zamestnaný dostatočný počet odborníkov maďarskej národnosti.

Súčasťou pasáže o kultúrnej politike je téza, ktorá v predchádzajúcom období vyvolala značné konflikty: konkrétne ide o predstavu, podľa ktorej by mal byť takmer celý systém inštitúcií maďarskej menšinovej kultúry na Slovensku zlúčený pod jednu centralizovanú strešnú organizáciu – Csemadok. Program SMK formuluje tento cieľ nasledovne. Strana maďarskej koalície podporuje dlhodobý plán rozvoja Csemadoku. Csemadok môže poskytnúť ideálne východisko pre vybudovanie maďarského inštitucionálneho systému na Slovensku, ktorý by fungoval v oficiálnom štátnom rámci a so štátnou podporou. Csemadok by sa mal rozdeliť na dve sféry: 1. na občianske organizáciu; 2. na systém inštitúcií.

1. Charakter Csemadoku ako občianskeho združenia by zabezpečovali členstvo, základné organizácie a volené orgány, územné (okresné) orgány a republiková rada. V tomto rámci by sa vytvoril priestor pre amatérsku umeleckú činnosť, dali by sa organizovať masové slávnosti, festivaly, schôdze. Táto oblasť by fungovala podobne ako doteraz. Vedenie občianskeho združenia by vzniklo na samosprávnom princípe. Na jeho čele by stál predseda Csemadoku. Po odbornej stránke by bolo riadenie zabezpečené pracovníkmi jednotlivých inštitúcií.

2. Inštitúcie by pre maďarskú menšinu na Slovensku zabezpečovali profesionálnu činnosť v najdôležitejších odborných oblastiach. Podľa programu SMK je potrebné založiť nasledovné inštitúcie: etnografický výskumný ústav a archív, inštitút maďarskej literatúry na Slovensku, knižnicu a dokumentačné centrum, maďarský spoločenskovedný inštitút na Slovensku, maďarské vzdelávacie centrum na Slovensku, maďarský divadelný inštitút a k nemu patriace samostatné divadlá, historický inštitút a muzeálne centrum, samostatné televízne vysielanie a štúdio, samostatný maďarský rozhlas na Slovensku.

Pri menovaní vedúcich pracovníkov zmienených inštitúcií by sa uplatnila zásada korporatívnosti, uvedená už pri analýze predchádzajúcich programov maďarských strán: inštitúcie by dostávali štátnu rozpočtovú dotáciu. Na čele inštitúcií by stáli riaditelia, ktorých by na základe návrhu voleného orgánu občianskeho združenia Csemadoku schválil minister kultúry Slovenskej republiky.

V oblasti ochrany životného prostredia má SMK má nasledujúce priority: je nevyhnutné reformovať systém verejnej správy a v súvislosti s tým obnoviť organizačnú samostatnosť úradov pre ochranu životného prostredia, je potrebné depolitizovať priznávanie štátnej podpory pre zámery v oblasti ochrany životného prostredia, je potrebné aktívnejšie zainteresovať do rozhodovacích procesov dotknuté obce, podnikateľské subjekty a občianske organizácie.

Finančné zdroje získané výberom environmentálnych daní, pokút a iných platieb je potrebné investovať do postihnutých oblastí. Odlišne od doterajšej praxe treba dosiahnuť zmiernenie, resp. odtsránenie existujúcich a stále sa prehlbujúcich regionálnych rozdielov. Pri ďalšom budovaní verejných sietí treba uprednostniť tie obce a malé mestá, kde nie je vyriešená otázka dodávky pitnej vody, kanalizácie a čistenia odpadových vôd.

Rezolútne sa treba zasadiť za zvýšenú ochranu podzemných zásob pitnej vody na Žitnom ostrove a v Medzibodroží.

Vybudovanie moderného odpadového hospodárstva, vrátane zavedenia selektívneho zberu odpadu je významným hospodárskym a environmentálnym záujmom.

V oblasti verejnej bezpečnosti a bezpečnostnej politiky stanovuje program strany za hlavný cieľ, aby sa zákonom, i v praxi zabezpečila občianska kontrola polície, tajnej služby (Slovenskej informačnej služby), armády a vojenského obranného spravodajstva (kontrarozviedky). K tomu je potrebné rozšíriť právomoci príslušných parlamentných kontrolných výborov a pri rozhodovaní o zložení výborov treba dôsledne dbať na zabezpečenieproporčného zastúpenia jednotlivých strán. Je potrebné zmeniť zákon o Slovenskej informačnej službe tak, aby sa Slovenská informačná služba za žiadnych okolností nedala zneužiť proti obyvateľom štátu. Po skúsenostiach z „mečiarovského“ obdobia môže tajná služba pracovať výhradne v medziach zákona. Nová vláda by po svojom zvolení mala okamžite pristúpiť k odvolaniu riaditeľov Slovenskej informačnej služby a vojenskej kontrarozviedky. Úlohou nových vedúcich pracovníkov bude vykonať ďalšie personálne zmeny.

Armádu treba pripraviť na vstup do NATO. Postupne treba znižovať dobu povinnej vojenskej služby, paralelne treba budovať pomerne málopočetnú, ale dobre vycvičenú a vyzbrojenú armádu. Pre slovenskú armádu treba zabezpečiť také finančné zdroje, ktoré poskytnú zamestnancom sociálne istoty, umožnia úplný a všestranný výcvik vojakov, sústavné cvičenia profesionálnych dôstojníkov a vojakov v rámci noriem NATO.

Zákon o policajnom zbore treba pozmeniť tak, aby políciu riadil policajný prezident, čo by pomohlo vylúčiť možné politické vplyvy. Na boj proti medzinárodnému organizovanému zločinu by sa mali vytvoriť silné, samostatné jednotky pod ústredným velením, ktoré budú úzko spolupracovať s podobnými orgánmi susedných a ostatných európskych štátov pri likvidácii vnútroštátnych mafiánskych skupín a pri boji proti obchodu s drogami. Špeciálne jednotky (zaoberajúce sa závažnými trestnými činmi) treba vybaviť najmodernejšími počítačovými systémami, treba však modernizovať aj technické vybavenie policajného zboru, aby bol účinný v boji proti zločineckým bandám. Popri tom je potrebné vytvoriť samostatný vyšetrovací orgán na odhalenie hospodárskych deliktov, čo môže prispieť k potlačeniu tzv. čierneho hospodárstva.

Pred voľbami 2002 Strana maďarskej koalície vypracovala pomerne stručný program s konkrétnymi cieľmi.50 V časti o školstve sa hovorí o úsilí vybudovať vedomostnú spoločnosť, o zvyšovaní úrovne vzdelania maďarskej menšiny, ďalej sa uvádzajú aj ďalšie ciele, ako je založenie maďarskej štátnej univerzity, študentské pôžičky, výhodné pôžičky pre začínajúcich učiteľov, vybudovanie Domu maďarských učiteľov na zabezpečenie ďalšieho vzdelávania maďarských učiteľov a profesorov, zvýšenie platov učiteľov, inštitucionalizovanie ďalšieho vzdelávania maďarských učiteľov, vytvorenie nadačnej formy na podporu kultúry, príprava katolíckych kňazov v maďarskom jazyku, vyriešenie otázky maďarského biskupa a maďarského biskupstva, akreditácia Teologickej akadémie J. Calvina.

V súvislosti s kultúrnym životom národnostných menšín podporuje SMK reformu systému na podporu osvety. Nový systém by mal byť postavený na štyroch finančných zdrojoch, o ktoré by bolo možné sa uchádzať grantovým spôsobom: na centrálnom, krajskom, miestnom a nadačnom.

Na podporu mladých ľudí program uvádza nasledovné ciele: vytvorenie vládneho balíka opatrení na podporu zamestnanosti, zjednodušenie pravidiel pre zakladanie malých a stredných podnikov, zníženie daňového zaťaženia, efektívny systém úverov na bývanie, čiastkové štúdium v zahraničí pre vysokoškolákov, zrušenie základnej vojenskej služby.

Osobitná kapitola programu sa zaoberá podporou rodiny. SMK navrhuje nasledovné opatrenia: zníženie daní po každom narodenom dieťati, zmena rodinných prídavkov na vzdelávací príspevok a zavedenie podpory na bývanie pre ľudí v núdzi. SMK chce ďalej priblížiť hranicu minimálnej mzdy k 50 percentám priemernej mzdy. Navrhuje rozšírenie možnosti čiastočných úväzkov pre pracujúce matky a umožnenie „materskej dovolenky“ pre starých rodičov namiesto matky.

Rozvojom regiónov sa program zaoberá v osobitnej kapitole. Zasadzuje sa o zmenu dovtedajšieho systému samospráv tak, že podporuje konštituovanie územnosprávnych jednotiek založených na prirodzených regiónoch. Navrhuje vypracovanie programov štátnej pomoci pre zaostalé regióny, chce dosiahnuť nekorupčné, transparentné využívanie fondovEÚ. Zdroje z EÚ by sa mali vo väčšej miere využívať na podporu programov vytvárania nových pracovných miest v rámci mikroregiónov a euroregiónov. Strana však podporuje aj rozvoj miestnej remeselnej výroby a miestnych služieb a v súvislosti s tým aj rozvoj vidieckeho turizmu. Vytyčuje si aj dve priority v oblasti dopravy: výstavbu rýchlostnej komunikácie na južnom Slovensku a obnovenie komárňanského mostu cez Dunaj a postavenie nového mosta pre nákladnú dopravu.

Časť programu venovaná poľnohospodárstvu obsahuje len niekoľko cieľov. Sú to: podpora rodinných hospodárstiev, prevedenie pôdy neznámych vlastníkov do vlastníctva obcí, urýchlenie usporiadania vlastníctva pôdy a ochrana domáceho trhu a pôdy v procese negociácií s EÚ.

Podobne heslovitá je aj podkapitola životného prostredia. Ako priorita sa uvádza podpora miestneho odpadového hospodárstva, podpora využívania miestnych vodných zdrojov, ďalej zvyšovanie počtu obcí pripojených na diaľkové vodovody a na čistiarne odpadových vôd a budovanie kanalizácie.

Zámery SMK v časti explicitne venovanej problematike národnostných menšín sú tiež stručné. Nachádza sa tu požiadavka vytvorenia systému menšinových samospráv, ďalšie zdokonalenie zákona o používaní jazyka menšín a zrovnoprávnenie Rómov.

Kapitola venovaná celoštátnym témam si vytyčuje za cieľ decentralizáciu systému verejných financií, zvyšovanie počtu malých a stredných podnikov, v hospodárskej sfére prisudzuje štátu predovšetkým aktivizujúcu a regulujúcu úlohu a odmieta paternalistické intervencie. Znižovaním daní a sprehľadnením právnych predpisov chce povzbudzovať chuť k podnikaniu. Pre obdobie nadchádzajúceho vládneho cyklu stanovuje cieľ 4 – 5-percentného hospodárskeho rastu.

V súvislosti s územnými samosprávami chce strana zmeniť základy ich financovania rozsiahlou daňovou reformou, priznajúc miestnym samosprávam právo na vlastné finančné zdroje.

V oblasti vnútornej bezpečnosti by SMK chcela dosiahnuť zavedenie inštitútu vyšetrujúceho sudcu a sprísnenie trestov za zneužitie policajnej a sudcovskej právomoci. V záujme potlačenia korupcie sa zasadzuje o zavedenie inštitúcie špeciálneho agenta a o rýchle rozhodovanie súdov. SMK aj v tomto programe požaduje zrušenie dôsledkov právnych noriem prijatých na základe princípu kolektívnej viny.

Čo sa týka zahraničnopolitických cieľov, SMK podporuje ďalší rozvoj visegrádskej spolupráce, členstvo Slovenska v NATO a samozrejme pristúpenie k Európskej únii práve v období vládneho cyklu 2002 – 2006.

V záujme týchto cieľov považuje za dôležité urýchlenie reformy armády a rozvinutie informačnej kampane o Európskej únii.

Ako to vyplýva aj z programov maďarských strán na Slovensku založených po roku 1989 a ich účinkovania vo volebných kampaniach, možno maďarskú menšinu na Slovensku zaradiť medzi klasické národnostné menšiny. Maďarská menšina na Slovensku však disponuje nielen kultúrnymi, ale aj politickými osobitosťami. Vo všetkých parlamentných voľbách volila väčšina Maďarov na Slovensku maďarské strany alebo také koalície, ktorých súčasťou boli aj maďarské strany. Tento etnický predel v politickom systéme slovenských strán sa do tejto doby ukazuje ako stabilný. Nemožno ho však považovať za platný v plnej miere, lebo 10 – 25 percent Maďarov na Slovensku (v závislosti od aktuálnych politických okolností) je ochotných voliť slovenské strany. Naopak, aj koalícia maďarských strán, resp. zjednotená maďarská strana získala minimálne rovnaký počet hlasov slovenských voličov.

Hlavné rozdiely medzi jednotlivými maďarskými stranami sa v počiatočnom období prejavili v troch oblastiach. Prvú oblasť tvorí spolupráca s prvými slovenskými stranami a slovenskými demokratickými politickými zoskupeniami a v súvislosti s tým účasť vo vláde. Druhú oblasť tvorí otázka zmeny režimu v prostredí maďarských menšinovýchinštitúcií a v samosprávnych orgánoch obcí na južnom Slovensku, s tým súvisí dilema, či má mať maďarský inštitucionálny systém na Slovensku pluralistický alebo centralistický charakter. Tretiu oblasť tvoril odlišný charakter vzťahov so stranami v Maďarsku.

Súhrnom: prvá koncepcia bola založená na predstave pluralistickej menšinovej spoločnosti a politického života v rámci vytvárajúcej sa ústavnej demokracie. Nemal to byť monopol niekoľkých spoločenských organizácií, ale systém vytvorený viacerými rozličnými spoločenskými organizáciami, ktorý je schopný pružne sa meniť podľa spoločenskej potreby. Politický život maďarskej menšiny na Slovensku si zástancovia tejto koncepcie predstavovali prostredníctvom pôsobenia maďarských strán na Slovensku, sformovaných na základe politických ideológií vzniknutých v rámci západoeurópskej ústavnoprávnej tradície, a ktoré si v mnohých otázkach vzájomne konkurujú, zároveň však spolupracujú v záujme uskutočnenia národnostných cieľov Maďarov na Slovensku. Tieto strany sú maďarské strany, avšak hodnotový systém jednotlivých ideológií, ktoré reprezentujú, im otvára cestu k spolupráci so slovenskými stranami patriacim k rovnakej ideológii. Predovšetkým prostredníctvom tejto spolupráce sa otvára šanca získať v parlamente väčšinu v otázkach týkajúcich sa Maďarov, ba takto sa naskytá príležitosť aj pre účasť Maďarov vo vláde. Účasť vo vláde umožňuje, aby sa skončilo znevýhodňovanie oblastí obývaných maďarskou menšinou jednotlivými rezortami exekutívy a otvára sa priestor pre takú spoločenskú diskusiu, ktorá pripravuje pôdu pre dosiahnutie samosprávy maďarskej menšiny na Slovensku bez toho, aby ohrozovala proces zmeny politického systému a politicky izolovala maďarskú menšinu. Politický pluralizmus maďarskej menšiny na Slovensku viažuci sa k významným európskym ideovým prúdom umožňuje aj to, aby ich politické organizácie boli zastúpené vo viacerých medzinárodných politických zoskupeniach. Táto istá zásada sa vzťahovala i na kontakty jednotlivých strán s Maďarskom. Podľa toho každá maďarská politická strana na Slovensku môže udržiavať vzťahy so všetkými politickými stranami v Maďarsku a popritom môže pestovať užšie vzťahy s tou stranou v Maďarsku, s ktorou ju spája spoločný hodnotový systém. Pravdaže, takto sa maďarské strany na Slovensku a ich politici nezapájajú do predvolebných bojov v Maďarsku, nezúčastňujú sa na volebnej kampani ani jednej strany. Od médií v Maďarsku, ktoré sledujú aj maďarskí občania na Slovensku, však očakávajú korektné, nestranné informácie o sporoch maďarských strán a politikov na Slovensku.

Podľa druhej spoločensko-politickej koncepcie sa však má maďarská menšina na Slovensku zjednotiť do jedinej politickej organizácie, oddelene od slovenských politických strán, jej politická reprezentácia nesmie vstúpiť do vlády, musí politizovať v opozícii. Do jej politického arzenálu patrí predovšetkým vyvíjanie opozičného tlaku, ktorého nepostrádateľným prvkom je permanentná národnostná mobilizácia. Maďarská politika a verejný život musia byť riadené z jedného centra. Z toho vyplýva, že do politiky je potrebné zapojiť všetky veľké spoločenské organizácie, vrátane cirkví, a aj s ich pomocou treba Maďarov neustále mobilizovať a združovať ich do jednotného frontu. Táto korporatívna koncepcia vznikla modifikáciou postavenia Csemadoku, ktorá mu bola určená predstavami z roku 1968. Z tejto koncepcie priamo vyplýva aj systém udržiavania vzťahov s Maďarskom. Strana maďarskej menšiny udržiava úzke styky s jej blízkou stranou v Maďarsku, ich politici sa navzájom zapájajú do volebnej kampane druhej strany a médiá, ktoré sú pod ich vplyvom, jednostranne pomáhajú svojmu partnerovi.

Maďarské strany na Slovensku prezentovali navzájom blízke stanoviská predovšetkým v otázke práv národnostných menšín, vrátane vytvorenia osobitných menšinových samospráv. Hlavnými spoločnými znakmi boli nasledovné princípy:

pozdvihnutie maďarského jazyka do statusu druhého úradného jazyka v regiónoch obývaných Maďarmi;rozvoj vzdelávania v maďarskom jazyku, vrátane maďarského vysokého školstva;

zásada, aby sa územnosprávne a regionálne členenie Slovenskej republiky na území obývanom aj Maďarmi prispôsobilo sídelnej štruktúre maďarskej menšiny tak, aby sa popri menšinovom postavení v rámci štátu nestali aj regionálnou menšinou;

zásada, aby maďarská menšina a ostatné menšiny na Slovensku disponovali takými osobitnými samosprávnymi orgánmi, ktoré by mohli sami rozhodovať v otázkach školstva a kultúry.

V súvislosti s hospodárskymi a mnohými inými problémami v regiónoch obývaných maďarskou menšinou vznikli v stranách aj navzájom blízke predstavy, ďalej sa v ich programoch objavujú podobné stanoviská vo väčšine základných otázok aj v otázke ochrany demokratického poriadku krajiny. Strany sa postavili proti snahám deštruovať demokratický inštitucionálny systém krajiny a spolupracovali pri viacerých pokusoch o odvolanie Mečiarovej vlády. V tomto prípade boli ochotné spolupracovať aj s takými slovenskými stranami, ktoré vyslovene marili uskutočnenie ich cieľov týkajúcich sa postavenia a práv maďarskej menšiny na Slovensku.

Ako však naznačujú aj programy maďarských strán, v kritickej dobe mali odlišný postoj k rozbitiu Československa. Podľa jedného stanoviska išlo o zneváženie vôle ľudu politickými predstaviteľmi, ktorí neumožnili, aby ľud prejavil svoj názor v referende. Na Slovensku, ktoré sa osamostatnilo takýmto spôsobom, sa potom posilnili autoritárske tendencie založené na nacionalistickej ideológii.

Podľa druhého stanoviska je osamostatnenie vyjadrením snažení slovenského národa, ktoré je historicky podložené, politicky pochopiteľné a na základe práva na sebaurčenie oprávnené.

Jednotné stanovisko vo forme spoločného vyhlásenia sa im podarilo vytvoriť až vtedy, keď bola vec už v podstate rozhodnutá.

Programy zjednotenej maďarskej strany sú v zásade tvorené dvoma veľkými okruhmi otázok. Prvá z nich je oblasť zhodných stanovísk – práva národnostných menšín, celý okruh otázok menšinovej politiky, ako aj ochrana demokratického zriadenia Slovenska voči autoritárskym tendenciám. Druhý okruh tvoria otázky, ktoré nevyvolávali medzi bývalými stranami žiadne významnejšie konflikty: sem patria mnohé otázky hospodárskej a sociálnej politiky a viaceré otázky vládnutia, ktoré sa týkajú celej krajiny. Programy sa však, odhliadnuc od malých výnimiek, nezaoberajú tými otázkami, ktoré vyvolávali spory medzi pôvodnými stranami. Priestor porozumenia sa však ukázal ako dostatočný na vytvorenie vnútornej stability strany. Jednotlivé, predtým sporné otázky totiž vyriešila samotná politická prax. Od zjednotenia dodnes nebol vytlačený z vedúcej pozície zjednotenej strany nijaký vedúci predstaviteľ materských strán. Ďalej, až dvakrát bola strana schopná rozhodnúť o vstupe do vlády bez významnejších vnútorných konfliktov. Strana dokázala po zjednotení úspešne vyriešiť väčšinu regionálnych a miestnych konfliktov vo svojich radoch a ani tie, ktoré sa vyriešiť nepodarilo, neprerástli do hrozivých rozmerov. Strane sa popritom podarilo dosiahnuť viacero cieľov svojho programu, dokázala stabilizovať svoje voličské zázemie. Jej podpora vykazovala najmenšie výkyvy spomedzi relevantných politických strán na Slovensku.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8