Zsolt Gál: Argentína na Dunají – populistická ekonomická politika ako najväčší nepriateí udržateľného hospodárskeho rastu


Mnohé výskumy Inštitútu pre verejné otázky (IVO) poukázali na kontinuálne vysokú mieru paternalizmu a egalitárstva na Slovensku. Paternalistické hodnoty vyznávalo v októbri 1997 65,4 % ľudí, v januári 1999 to bolo 66,1 % a v marci 2000 63,9 %; čo sa týka egalitárstva, hodnoty v tých istých výskumoch boli nasledovné: 51,7 %, 58.9 % a 55,8 %17 (KRIVÝ 2001, 300). Na otázku „do akej miery bolo potrebné meniť ekonomiku spred roka 1989?“ väčšina odpovedala, že nijak alebo málo, najmä starší dávali záporné odpovede, a iba menšina preferovala voľnú trhovú ekonomiku.

Paternalistické a egalitárske postoje sú najsilnejšie medzi prívržencami protireformných, ľavicových (populistických) strán. Populáciu môžeme rozdeliť podľa kritéria hodnotovej orientácie do tercilov (tretín), kde v prvom tercile budú zaradení tí, čo sa najmenej prikláňajú k paternalistickým postojom a v treťom najväčší vyznávači paternalizmu. Zisťujeme, že v marci 2000 až 48,2 % prívržencov HZDS patrilo do tretieho tercilu (a len 16 % do prvého). Podobný obraz poskytuje aj hodnotová orientácia prívržencov SNS (39,6 verzus 30,7 %), kým prívrženci SDKÚ predstavujú opačný prípad: len 10,5 % z nich sa nachádza v treťom tercile a až 72,2 % v prvom (GYÁRFÁŠOVÁ – KRIVÝ – VELŠIC et al. 2001, 381). Výskumy verejnej mienky odhalili aj to, že paternalizmus sa spravidla prekrýva s takými hodnotovými postojmi ako autoritárstvo, etnická intolerancia a negatívny postoj k Západu.

V maďarskej spoločnosti sú prítomné porovnateľne silné paternalistické postoje ako v slovenskej. Odlišnosť spočíva v tom, že v miere zastúpenia paternalistických postojov nie sú výrazné rozdiely medzi prívržencami jednotlivých politických strán. Táto konštatácia sa týka predovšetkým dvoch veľkých strán, MSZP a Fidesz. Prívrženci „pravicovej“ strany Fidesz boli podľa prieskumu z roku 2007 dokonca väčšími paternalistami, než potenciálni voliči socialistov! Vzhľadom na maďarský vnútropolitický diškurz, kde Fidesz už roky hlása právo na bezplatné zdravotníctvo a školstvo a stavia sa proti privatizácii, to nie je až také prekvapujúce.

Poznámky: Uvedené priemery sú transformované z pôvodnej štvorstupňovej škály na 100-bodovú. Vyššie čísla znamenajú silnejšie paternalistické postoje. Odpovede v jednotlivých oblastiach: Osud (0 = ľudia sú sami zodpovední za svoj osud, 100 = štát by mal mať väčšiu zodpovednosť v starosti o ľudí). Práca (0 = riešenie problémov so zamestnanosťou treba nechať na trh, 100 = je povinnosťou štátu, aby poskytol prácu nezamestnaným). Školstvo (0 = vzdelanie je tiež investíciou a kvalitné fungovanie univerzít je možné zabezpečiť len pomocou školného, 100 = je povinnosťou štátu, aby aj bez poplatkov zabezpečil vysokoškolské vzdelávanie mladých). Sociálne výdavky (0 = zníženie daní je dôležitejšie aj za podmienok, žeby ostalo menej peňazí na zdravotníctvo, školstvo a rôzne sociálne dávky, 100 = je dôležitou úlohou vlády, aby dala viac peňazí na zdravotníctvo, školstvo a rôzne sociálne dávky). Bývanie (0 = mladí by mali riešiť svoje problémy s bývaním sami, ale štát by im mal pomôcť s výhodnými úvermi a daňovými úľavami, 100 = riešenie problémov bývania mladých je predstaviteľné len s pomocou výstavby štátnych bytov). Poľnohospodárstvo (0 = poľnohospodárske výrobky sú ako ostatné, ich výrobcovia by mali žiť z trhu. 100 = štát musí finančne podporovať poľnohospodársku výrobu, lebo bez podpory by výrobcovia mali existenčné problémy).

Zdroj: FÁBIÁN, Zoltán – TÓTH, István György 2008. Pártpreferencia-csoportok politikai azonosulása és redisztribúciós attitűdjei, 398-399, 413-414, na základe: TÁRKI Háztartás Monitor, 2007.

Ďalší výskum z roku 2008 tiež poukázal na dominantnosť (ekonomicky) ľavicových a paternalistických hodnôt: až 88 % maďarských občanov nad 18 rokov zdieľa tieto hodnoty, najdôležitejšie (pravo-ľavé ekonomické) štiepenie západoeurópskych demokracií v Maďarsku hrá iba malú úlohu (Progresszív Intézet 2009). Ako ukazuje aj nasledujúca graf znázorňujúci hodnotovú orientáciu maďarskej spoločnosti, väčšina občanov sa nachádza v priestore ekonomickej ľavice, pričom hlavnou deliacou čiarou medzi jednotlivými politickými tábormi sú kultúrne a nie ekonomické otázky.

 

Poznámka: Na základe dotazníkového prieskumu vykonanej inštitútom Publicus medzi 1. a 9. októbrom 2008 na objednávku Progresívneho inštitútu („Progresszív Intézet“) na vzorke 1196 respondentov vo veku nad 18 rokov, ktorá bola reprezentatívna podľa kritéria pohlavia, vekovej skupiny, vzdelanostnej úrovne a typu sídla. Postoje a názory zistené na základe vzorky reprezentujú postoje a názory celej maďarskej verejnosti s volebným právom s 95 %-nou pravdepodobnosťou, pri štandardnej odchýlke +/— 2,9 %.

Zdroj: Progresszív Intézet 2009. Politikai térkép 2008-2009.

Ďalším zistením výskumu bolo, že medzi jednotlivými skupinami ľudí rozdelených podľa veku, vzdelanostnej úrovne, bydliska či politických preferencií (tábor MSZP a Fidesz) neboli veľké rozdiely vo vyznávaní paternalistických hodnôt. Mapa politických orientácií spolu s údajom o zastúpení osôb financovaných trhom a štátom vysvetľuje, prečo preferovali obe veľké strany populistickú rétoriku a politiku. Reagovali tým iba na spoločenský dopyt, pričom ignorovali fakt, že z hľadiska dlhodobého vývoja krajiny je takáto politika absolútne bezohľadná a nezodpovedná.

Podobne ako v prípade údajov o zamestananosti v trhovom a štátom sektore, aj v prípade paternalistických postojov vykazuje Česká republika najpriaznivejšie čísla. Na rozdiel od Maďarska, pravo-ľavé ekonomické štiepenie je tu rozhodujúcou politickou deliacou líniou v spoločnosti. V postojoch prívržencov jednotlivých strán sú prítomné markantné rozdiely. Paternalistické postoje postupne silnejú podľa politickej príklonnosti: najslabšie sú u prívržencov pravicovej ODS a najsilnejšie u voličov komunistov. Tábor kresťanských demokratov s úniou slobodných a demokratov ako aj sociálnych demokratov sa nachádza medzi týmito dvoma pólmi.

Poznámky: Na základe dvoch dotazníkových prieskumov uskutočnených v dňoch 21. – 28.1.2002 a 25.3 – 2.4.2002 na reprezentatívnej vzorke 1020 a 1072 osôb starších ako 15 rokov. Súhlas znamená, že respondent rozhodne súhlasil alebo skôr súhlasil s tvrdením, nesúhlas je súčet odpovedí „rozhodne nesúhlasí“ a „skôr nesúhlasí“. Spolu by mali tvoriť 100 % mínus percento tých, ktorí odpovedali „neviem“. Skratky: ODS – Občanská demokratická strana, Koalícia: KDU-CSL – Kresťanská a demokratická unie-Ceskoslovenská strana lidová a US-DEU – Unie svobody-Demokratická unie, CSSD – Ceská strana sociálne demokratická, KSCM – Komunistická strana Cech a Moravy.

Zdroj: Centrum pro výzkum verejného mínéní (CVM) 2002. Socioekonomická hodnotová orientace české společnosti.

Rozdiel oproti Slovensku zase spočíva v tom, že prívržencov a voličov ekonomickej pravice v Českej republike bolo vždy viac. Voľby do parlamentu (poslaneckej snemovne) prinášali spravidla veľmi podobný (niekedy rovnaký) počet mandátov pre ľavicové a pravicové strany. Deliaca čiara medzi ľavicovými a pravicovými voličmi prechádzala niekde v strede a delila voličov približne na polovicu. Táto danosť bola aj hlavnou príčinou zaujímavých vládnych konštrukcií (napr. vládnutie s väčšinou jedného, či dvoch poslancov, niekedy „prebehlíkov“ z druhého tábora, menšinová vláda podporená pomocou „opozičnej zmluvy“ hlavnou politickou silou druhého ideologického tábora).

Poznámky: Skratky v stĺpoch sú skratkami politických strán, čísla a percentá za/pod nimi sú počty platných hlasov pre tieto strany a percentuálny podiel zo všetkých hlasov, percentá uvedené v zátvorke po rokoch volieb ukazujú volebnú účasť (podiel hlasujúcich zo všetkých oprávnených voličov). Skratky: ODS – Občanská demokratická strana, KDU-CSL – Kresťanská a demokratická unie-Ceskoslovenská strana lidová, ODA – Občanská demokratická aliance, US – Unie svobody, SZ – Strana zelených, CSSD – Ceská strana sociálne demokratická, KSCM – Komunistická strana Cech a Moravy, Rep. – Sdružení pro republiku-Republikánská strana Ceskoslovenska. Zdroj: Český statistický úrad (ČSÚ) 2009. Volební výsledky.

Obe hore uvedené hypotézy môžu na príklade troch stredoeurópskych krajín vysvetliť rozdiely v miere popularity ekonomického populizmu v jednotlivých krajinách. Pomer medzi tými, ktorých zamestnáva trh, resp. štát, je najhorší v Maďarsku, lepší na Slovensku a najlepší v Čechách. Rovnako najviac ľudí má ľavicové a paternalistické ekonomické postoje v Maďarsku: takto zmýšľajúci ľudia tvoria väčšinu prívržencov každej relevantnej strany, pričom ich podiel v rámci voličov jednotlivých strán sa výrazne nelíši. Na Slovensku sú paternalistické postoje tiež dominantné, existujú však značné rozdiely medzi jednotlivými stranami: medzi prívržencami najväčšej pravicovej strany (SDKÚ) je paternalizmus zastúpený hlboko pod priemerom, kým u prívržencov tvrdých populistov (SNS, HZDS) je jeho zastúpenie nadpriemerné. V Českej republike sa podľa kritéria príklonu k paternalizmu prívrženci strán medzi sebou odlišujú ešte výraznejšie. Na základe tohto kritéria sa strany dajú pekne znázorniť na pravo-ľavej škále. Pravicové strany (podľa ekonomického programu) však dostávajú pravidelne väčší podiel hlasov než na Slovensku. Všetko nasvedčuje tomu (aj keď výsledky prieskumov nie sú úplne porovnateľné a jednoznačný dôkaz teda neposkytujú), že paternalizmus je najsilnejší v Maďarsku a najslabší v Čechách, pričom práve česká stranícka scéna je najviac vyprofilovaná na škále pravo-ľavej ekonomickej politiky.

Uvedené hypotézy sa navzájom dopĺňajú a obe skupiny voličov sa značne prekrývajú: tí, čo žijú zo štátnych výdavkov, majú pravdepodobne aj silné paternalistické postoje a väčšinou volia populistov, kým tí, ktorí sú financovaní trhom (zrejme v najväčšej miere podnikatelia) vyznávajú pravicové ekonomické hodnoty a na základe toho aj hlasujú. Tie rozdiely, ktoré sú väčšie, než by to vyplývalo z naznačených hypotéz, sa pravdepodobne dajú vysvetliť pomocou iných, menej dôležitých faktorov: napríklad vplyvom osobitostí politického systému (zmiešaný volebný systém v Maďarsku nahráva dvom najsilnejším stranám, má silný majorizačný efekt a vedie aj k stabilnejším vládam), historických tradícií (tradícia prísnej menovej a fiškálnej politiky v Čechách ako aj nadmerných deficitov a vyššej inflácie v Maďarsku), ale aj náhodných faktorov (ako spomenutého rozštiepenia časti ľavicovo-populistického bloku na Slovensku, čo v roku 2002 umožnilo nástup zatiaľ „najrefromnejšej“ vlády v regióne).

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10