V čom spočíva čaro 15. marca 1848?


Od roku 1867 neexistovala u Maďarov taká vláda alebo politické hnutie, ktoré by sa nehlásilo ku dedičstvu marcových udalostí v roku 1848, ba čo viac, ktoré by seba nepokladalo za pokračovateľa a vyvrcholenie revolučného marca. Čím to je, že udalosť, ktorá sa stala pred 170 rokmi si dodnes uchovala svoju slávu? Čím to je, že v kruhu Maďarov dodnes oslovuje každého? Odpoveďou môže byť to, že 15. marec je pre Maďarov výročím: výročím narodenia sa moderného, európskeho a plnoletého Uhorska/Magyarország. Maďari právom oslavujú tento deň, keďže si pripomínajú udalosti, ktorých priamym katalyzátorom bol práve maďarský národ.

15. marec však nie je len výročím, je aj vyvrcholením dlhého vývojového procesu – dôležitým prelomovým obdobím pre Uhorsko. Po vyhnaní Turkov začalo Uhorsko pomaly a postupne dobiehať Európu, tú Európu, od ktorej sa duchom nikdy neodtrhlo, a to ani počas obdobia tureckej nadvlády. Uhorsko po roku 1686 už nebolo tou silnou veľmocou, akým sa stalo počas vlády kráľa Mateja Korvína, avšak príležitosť pre hospodárske oživenie krajiny ako aj malomeštiacka pracovitosť, ktorými krajina disponovala, mohli zabezpečiť využitie možností pre ďalší rozvoj. K tomu prispelo aj obdobie reformy, ktoré húfne produkovalo vzdelaných mladých ľudí, aby spomínané hospodárske dobiehanie malo svojich vodcov a obetavých vojakov.

Marcoví mladíci (márciusi ifjak), ako ich nazývali, dobre vedeli, že prišiel čas na vytvorenie moderného Uhorska. Uvedomovali si aj to, že toto víťazstvo musia vybojovať na troch bojiskách súčasne. Mali k dispozícii posvätné texty, literárne dielo s mobilizujúcou silou, ako aj radikálne stmelený politický program. Obe diela – Nemzeti dal (Pieseň národa) ako aj Tizenkét pont (12 požiadaviek maďarského národa), scelil čas do kompaktnej podoby.

Sándor_Petőfi_-_National_Song_-_Google_Art_Project

Nemzeti dal (slov. Pieseň národa) je názov vlasteneckej básne, ktorú napísal romantický maďarský básnik Sándor Petőfi. Báseň prvýkrát predniesol 15. marca 1848 v Pešti na záver toho, ako vystúpil spolu s maďarskou mládežou a ich revolučným programom, v ktorom v 12 bodoch žiadali slobodu, rovnosť a bratstvo. Báseň sa stala veľmi populárna, Ján Botto na ňu vytvoril ponášku. Na obrázku rukopis básne Nemzeti dal od Petőfiho.

Mnoho prvkov Piesne národa obsahovala už aj rozsiahla óda na víno od maďarského básnika Mihálya Vörösmartyho s názvom Fóti dal (z októbra 1842), ktorá bola v tom čase celoštátne známa. Zároveň aj spomínaných 12 požiadaviek obsahovalo práve to, čo síce v opatrnej a obozretnej formulácii, ale vyslovil už aj Lajos Kossuth vo svojej slávnej reči na uhorskom sneme 3. marca 1848. Žiadosti maďarského národa zhrnuté v týchto 12 bodoch sa museli sčasti vybojovať v Pešti, sčasti sa mali odhlasovať na uhorskom sneme v Prešporku, niektoré z nich zas mali byť prijaté kráľom vo Viedni. 7. marca 1848, keď Dániel Irányi – delegát mládeže, navštívil Lajosa Kossutha v Prešporku,  peštianskym mladíkom a prešporským poslancom sa podarilo úspešne zladiť svoje úlohy.

V momente, kedy sa dve posvätné texty (12 požiadaviek maďarského národa a Nemzeti dal/Pieseň národa), objavili vytlačené v necenzúrovanej forme a dostali do rúk peštianskeho ľudu, vyslanci prešporského snemu už mali nasmerované do Viedne. Maďarskí delegáti neprišli nadarmo do cisárskeho mesta, vrátili sa totiž do Prešporku s prísľubom na vytvorenie zodpovednej a nezávislej maďarskej vlády. Takmer za pár dní sa zrodili tie zákony, ktoré vytvorili radikálne nové a moderné Uhorsko. Tieto zákony sa týkali medzi inými snemu zastupujúcu ľud, zjednotenia Uhorska a Sedmohradska, zrušenia poddanstva, odstránenia dežmy (desatina poľnohospodárskych produktov vymáhaná od poddaných) a robotu (povinná nezaplatená práca pre zemepána alebo pre župu), slobody tlače, ako aj obnovenia starobylého práva týkajúceho sa maďarských národných farieb a erbu krajiny.

Spojením ľudu a politikov sa podarilo vybojovať všetky dôležité individuálne ako aj kolektívne slobody. Preto vždy, keď bola porušená akákoľvek sloboda, celá krajina znova a znova čerpala silu so spomínaných marcových udalostí. Slobody totiž stačí vybojovať len raz, ale ustrážiť si ich treba sústavne, starostlivo a húževnato. Je dôležité povedať, že v dejinách maďarského národa sa 15. marec 1848 pokladá za jednu z najdôležitejších historických udalostí, aj preto je sprevádzaný veľkolepými oslavami v Maďarsku.

Preložené z originálu: Katona Tamás: 1848. március 15. | Március titka