József Liszka: Inštitucionálne zázemie vedy a výskumu, vedecký život a vedecká literatúra


Celá činnosť maďarských výskumných ustanovizní je preto poznamenaná určitým prvkom neistoty, veď zameranie ich práce môže byť v horšom prípade v dôsledku zmeny „priorít“ nadácií a grantových agentúr donútené k modifikáciám aj v ročných periódach. Takýmto spôsobom seriózne vykonávať vedeckú prácu dlhodobo nie je možné. Môžeme len dúfať, že finančné problémy, s ktorými zápasia maďarské vedeckovýskumné inštitúcie na Slovensku, kompetentní v krátkom čase uspokojivo vyriešia.

Koncom osemdesiatych rokov mali maďarskí bádatelia na Slovensku k dispozícii pre publikovanie svojich vedeckých (alebo populárno-vedeckých, informatívnych) prác dve domáce periodiká5: mesačník Irodalmi Szemle [Literárne pohľady], vychádzajúci desaťkrát ročne (s výnimkou dvoch letných mesiacov), ktorý viac-menej pravidelne publikoval práce z oblasti dejín literatúry, miestopisu, etnografie (predovšetkým folklóru) a publikáciu vy-chádzajúcu v edícii Vydavateľstva Madách pod názvom Új Mindenes Gyűjtemény (v tiráži bol uvedený slovenský názov Nová zbierka spoločenskovedných štúdií, názov by sa dal preložiť aj ako Nový pestrý zborník, Nový univerzálny zborník), ktorej jednotlivé zväzky vychádzali v nepravidelných intervaloch. V tejto edícii vyšlo v rokoch 1979 (1981)6 až 1993  spolu desať zväzkov (obsahujúcich ar-cheologické, historické, jazykovedné, etnografické, kunsthistorické, demografické a sociologické štúdie), potom edícia v podstate zanikla.

Časopis Irodalmi Szemle dodnes sporadicky publikuje aj články vedeckého charakteru, hoci dnes už existujú na uverejnenie výsledkov maďarských spoločenskovedných bádaní na Slovensku aj mnohé iné fóra. V ďalšej časti si nenárokujeme poskytnúť celkový prehľad7 výsledkov maďarskej vedeckej uče-nosti za posledných viac ako desať rokov, uvádzame len tie hlavné publikačné fóra a možnosti, ktoré (popri iných, zahraničných, a to nielen maďarských fórach) umožnili a naďalej umožňujú publikáciu uvedených výsledkov.

Po zmene politického systému vznikla 9. decembra 1989 Národopisná spoločnosť Maďarov v Československu (od roku 1993 Národopisná spoločnosť Maďarov na Slovensku), ktorá už v nasledujúcom roku vydala informačný zošit pod názvom Hírharang [Hlásnik]. Zošit, ktorého ročné 2 – 4 čísla vychádzali pravidelne takmer desať rokov, informoval zainteresovanú maďarskú verejnosť (nielen) na Slovensku o najčerstvejších výsledkoch maďarskej a stredoeurópskej etnografie. Charakter informačného spravodajcu Hírharang v skutočnosti neumožňoval publikovanie serióznejších štúdií: prinášal správy, recenzie kníh, krátke odborné články. O necelý rok po jeho založení však pod egidou Národopisnej spoločnosti Maďarov na Slo-vensku začala vychádzať edícia pod názvom Népismereti Könyvtár [Knižnica národopisnej vzdelanosti]. Štúdie uverejnené v deviatich zväzkoch, ktoré doteraz uzreli svetlo sveta, poskytujú v tematickom aj územnom členení prierez etnografiou celého maďarského jazykového územia na Slovensku.

Roku 1991 vzniklo v rámci Podunajského múzea v Komárne Oddelenie pre výskum a dokumentáciu maďarskej národnostnej kultúry na Slovensku. Z publikačnej činnosti predmetného oddelenia tu treba spomenúť predovšetkým ročenku Acta Museologica. Iniciatíva, ktorá sa zhmotnila len v jednom vydanom zväzku (spojené číslo 1 a 2), nenašla odvtedy nového garanta. Medzičasom vzniklo v rámci Slovenského národného múzea Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku. (Podľa niektorých informácií sa Múzeum chystá vydávať ročenku pod názvom Acta Museologica Hungarica, ktorá však zrejme nebude pokračovaním vyššie uvedenej iniciatívy). Komár-ňanské múzeum bolo roku 2002 premenované na Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska, ale dnes ešte nevedno, aký osud stihne ročenku vydávanú niekdajším oddelením. Ak hovoríme o publikačnej činnosti spomínaného národnostného oddelenia, je potrebné aj na tomto mieste spomenúť jeho bibliografickú edíciu, v rámci ktorej vyšli dva archeologické zošity (Nevizánszky 1993; Nevizánszky 1995), dva zošity z oblasti maďarskej etnografie na Slovensku (Fülöp 1992; L. Juhász 1995) a dva zošity z oblasti regionálnej etnografie (Liszka 1995).

Fórum inštitút pre výskum menšín ihneď po svojom vzniku (1996) rozvinul aktívnu publikačnú politiku. Výskumné centrum európskej etnológie v Komárne vydáva ročenku pod názvom Acta Ethnologica Danubiana. Cieľom vydavateľa je poskytnúť publikačné možnosti jednak maďarským výskumným pracovníkom na Slovensku, ale aj iným odborníkom (predovšetkým z Maďarska), ktorí sa zaoberajú problematikou Maďarov na Slovensku (v maďarskom, slovenskom, či inom, hlavne v nemeckom a anglickom jazyku).

V záujme zlepšenia výmeny informácií sa v ročenke publikujú aj práce etnografov zo strednej Európy, zvyčajne v maďarskom jazyku. Etnologické centrum chce v rámci svojich edícií (Lokálne a regionálne monografie; Notitia historico-ethnologica; Interethnica) umožniť publikovanie výsledkov domácej maďarskej etnografie a poskytnúť publikačné možnosti nielen maďarským odborníkom na Slovensku, ktorí sa zaoberajú etnografickými otázkami maďarských oblastí na Slovensku, ale chce poskytnúť priestor aj na publikáciu podobných výsledkov z prostredia iných národnostných menšín na Slovensku. V gescii iných oddelení Fórum inštitútu pre výskum menšín vychádzajú ďalšie edície pod názvami Miscellanea Bibliothecae Hungaricae, Nostra tempora a Disputationes Samarienses.

Štvrťročník Fórum Társadalomtudományi Szemle [Fórum spoločenskovedná revue], pôvodne zamýšľaný ako časopis maďarských vedecko-výskumných dielní na Slovensku, ktorý sa však už dnes prakticky pripravuje vo Fórum inštitúte pre výskum menšín, má za sebou už päť ročníkov. Začal vychádzať uprostred roku 1999, keď vyšli dve čísla, v nasledujúcom roku to boli tri čísla a od roku 2003 vychádza ročne v štyroch číslach.

Stránky: 1 2 3 4 5 6