József Liszka: Muzeológia


LISZKA, JÓZSEF. Muzeológia. In Madari na Slovensku (1989 – 2004) / Magyarok Szlovákiában (1989-2004). Editori: József Fazekas, Péter Huncík. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2004.

Po roku 1918 na území vtedajšieho južného Slovenska s väčšou či menšou intenzitou pokračovali vo svojej činnosti – s výnimkou múzea v Šahách – už skôr založené župné a mestské múzeá (Komárno, Rimavská Sobota, Rožňava), resp. v období medzi dvomi vojnami vznikli aj múzeá nové (Šamorín, Levice, Nové Zámky). Už vtedy sa zrodila myšlienka založenia ústredného múzea maďarskej menšiny, avšak zatiaľ bez možnosti realizácie. Po druhej svetovej vojne pôsobilo v zásade v každom okresnom sídle na Slovensku múzeum vlastivedného typu. Múzeá na južnom Slovensku uskutočňovali sporadicky aj výskum maďarského charakteru, no napriek tomu to neboli vyslovene maďarské múzeá. Po viacerých predchádzajúcich iniciatívach (1968, 1981 atď.)1 vzniklo 1. októbra 1991.

Oddelenie pre výskum a dokumentáciu maďarskej národnostnej kultúry na Slovensku (vedúci József Liszka) Podunajského múzea v Komárne, ktoré podľa vtedajších prísľubov a plánov malo byť základom budúceho maďarského múzea na Slovensku. Oddelenie si stanovilo za cieľ zmapovať zbierky múzeí na južnom Slovensku, založilo zbierku maďarských denníkov a časopisov vychádzajúcich na Slovensku, ako i zbierku drobných tlačovín a staralo sa o knižnicu a databázu Národopisnej spoločnosti Maďarov na Slovensku. Iniciovalo a koordinovalo výskumné programy, zorganizovalo viaceré konferencie (1991: Interetnické vzťahy v severnej časti Karpatskej kotliny; 1992: Vzťahy medzi regiónmi; 1993: Región a ľudová kultúra; 1994: Skauting a etnológia). Vydalo ročenku Acta Museologica (Liszka 1994), archeologické a národopisné bibliografie (Nevizánszky 1993; Nevizánszky 1995; Fulop 1992; Juhász 1995; Liszka 1995).

Usporiadalo výstavu pod názvom Drevorezbárske umenie maďarských oblastí na Slovensku, ktorej základ tvorili zbierky múzeí na južnom Slovensku a fotografie Mihálya Kútvolgyiho. Tento materiál predstavilo najprv roku 1994 v Komárne, potom v Dunajskej Strede, v Nových Zámkoch, v Galante, v Šahách, v Rimavskej Sobote a v Rožňave a napokon (roku 1995) v Etnografickom múzeu mesta Kittsee v Rakúsku. Po roku 1995 činnosť národnostného oddelenia pre politické i osobné dôvody dlhú dobu stagnovala. Roku 2002 sa v zmysle rozhodnutia orgánov Nitrianskeho samosprávneho kraja zmenilo poslanie a zároveň i meno komárňanského múzea na Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska.

socha Jókaiho v Komárne

socha Jókaiho v Komárne

Zhruba od začiatku až polovice deväťdesiatych rokov sa začala črtať možnosť vytvorenia siete národnostných múzeí v rámci Slovenského národného múzea. Národopisné múzeum v Martine v spolupráci s inými múzeami spustilo roku 1995 svoj program pod názvom Múzeá a národnosti, v rámci ktorého sa isté javy ľudovej kultúry skúmali z pohľadu národností (Slovákov, Maďarov, Nemcov, Ukrajincov-Rusínov, Rómov a Židov) na Slovensku. Základ projektu tvorili jednotlivé putovné výstavy (Svadba na Slovensku; Jarmoky, trhy; V záhrade pokoja. Zvyky súvisiace so smrťou z hľadiska národností na Slovensku) a k nim sa viažuca konferencia. Do organizácie výstav sa zapojili odborníci a inštitúcie danej národnosti. Za maďarskú národnostnú menšinu sa do programu najprv zapojilo už spomínané Oddelenie pre výskum a dokumentáciu maďarskej národnostnej kultúry na Slovensku Podunajského múzea v Komárne, neskoršie (od roku 2001) aj Dokumentačné centrum maďarskej kultúry na Slovensku, ktoré vzniklo ako samostatné oddelenie Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave. Dokumentačné centrum roku 2002 v spolupráci s Muzeologickou spoločnosťou na Matúšovej zemi (Mátyusföldi Muzeológiai Társaság) vydalo prvé číslo publikácie Muzeológiai Füzetek [Muzeologické zošity].

V tom istom roku sa oddelenie osamostatnilo, funguje pod názvom Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku v rámci organizačných štruktúr Slovenského národného múzea v Bratislave. Súčasťou Múzea kultúry Maďarov na Slovensku je aj Kaštieľ Imre Madácha v Dolnej Strehovej a Pamätný dom Kálmána Mikszátha v Sklabinej. Múzeum roku 2003 otvorilo svoju stálu expozíciu pod názvom Tradícia a hodnoty. Maďari na Slovensku (Danter 2004).

Vobdobí 1989 – 2004 mohli jednotlivé múzeá na južnom Slovensku uvažovať o rozšírení svojich zbierok len vo veľmi obmedzenom rozsahu, každé z nich (Dunajská Streda, Nové Zámky, Galanta, Komárno) však prispieva do kultúrneho života Slovenska vlastnými ročenkami a periodickými výstavami. Podunajské múzeum v Komárne roku 1990 sčasti obnovilo svoje stále expozície, otvorilo svoje lapidárium z rímskeho obdobia a pomerne pravidelne sa ohlasuje príležitostnými výstavami (v prvom rade výtvarného charakteru). Národopisná expozícia rožňavského múzea bola do roku 1990 sprístupnená verejnosti na hrade Krásna Hôrka. Potom múzeum s využitím zbierky výtvarných exponátov betliarskeho kaštieľa obnovilo v tej istej budove Andrássyho galériu. Roku 1990 múzeum ob-novilo aj svoju stálu expozíciu. Tekovské múzeum v Leviciach otvorilo svoju novú stálu expozíciu roku 1992. Aj Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch otvorilo svoju novú stálu národopisnú a regionálnu výstavu. Vlastivedné múzeum v Galante si roku 1999 pripomenulo tridsiate výročie svojho vzniku odovzdaním národopisného domu vo Veľkých Úľanoch, viacerými periodickými výstavami, veľkolepými expozíciami a publikáciami (pozri Danter 1999; Keppert 1999; Kontárová 1999; Liszka 2002, 96 – 98).

Doteraz sme podali obraz o národopisnej činnosti regionálnych inštitúcií vo vlastníctve štátu. V ďalšej časti sa v krátkosti pristavíme pri niektorých občianskych iniciatívach, ktoré sa po roku 1989 môžu v oblasti muzeológie preukázať relevantnými výsledkami.

Roku 1990 obnovuje svoju činnosť Gemersko-malohontský múzejný spolok (Gömörkishonti Múzeumegyesulet). Začína vydávať edíciu Gömör-kishonti Téka [Gemersko-malohontská knihovnička] a regionálny vlastivedný časopis pod názvom Gömörország: Az északi magyar peremvidék fóruma [Gemersko: Fórum severno-maďarského okolia] (Kovács 1999).

VŠahách, pod egidou Poľnohospodárskej odbornej školy sa už dávnejšie, od roku 1975, uskutočňoval pod vedením Ferenca Danisa zber národopisných (predovšetkým hospodárskych) predmetov, ktoré boli aj vystavované. Roku 1992 mesto založilo Hontianske múzeum a galériu, ktoré odvtedy vyvíja pod vedením Tibora Pálinkása záslužnú činnosť. Popri rade periodických výstav otvorilo múzeum roku 1994 aj svoju stálu historickú a národopisnú expozíciu.

V tom istom roku bol založený Kruh priateľov Hontianskeho múzea a galérie. S podobným cieľom boli založené mestské múzeá vo Fiľakove (József Jačmeník) a v Kráľovskom Chlmci (János Bogoly), aj keď ich konkrétna činnosť ani zďaleka nie je taká významná, ako v prípade už spomínaného múzea v Šahách. Muzeologická spoločnosť na Matú-šovej zemi, ktorá vznikla roku 1998 na podnet Izabely Danterovej, vyvíja svoju činnosť v okolí Senca. Predbežne chce organizovaním série prednášok vzbudiť záujem obyvateľov oblasti a upriamiť ich pozornosť na jednotlivé javy ľudovej kultúry. Zároveň však podporuje každú takú iniciatívu, ktorá sa zaoberá spracovaním historických, národopisných tém, pamiatok a ochrany prírody na území tzv.

Matúšovej zeme (územie medzi Malým Dunajom a dolným tokom Váhu – pozn. red.). Usiluje sa o odbornú registráciu a dokumentáciu takých historických a národopisných zbierok, národopisných domov (ich počet dnes už presahuje päťdesiat), ktoré nie sú vo vlastníctve resp. pod kontrolou štátu. V uvedených témach ponúka aj odborné poradenstvo (Hírharang, 1999, č. 2, s. 37). Kultúrno-antropologická dielňa (Kulturális Antropológiai Műhely) v Tornali, ktorú roku 1999 založil Gábor Pusko, vyvíja vedeckú, vlastivednú a muzeologickú činnosť. K jej cieľom patrí vybudovanie regionálneho múzea (jeho základ vo forme stálej národopisno-vlastivednej výstavy už existuje), ďalej vytvorenie maďarského virtuálneho národopisného múzea na Slovensku ako aj vydávanie publikácií (medzi nimi jedna ročenka; Pusko 1999). Od januára 2002 pod vedením Istvána B. Kovácsa začala v Rimavskej Sobote svoju činnosť organizácia Vedecké zbierky Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku (Református Tudományos Gyűjtemények), ktorej úlohou je „pravidelná dokumentácia, zhromažďovanie, ukladanie, odborné spracovanie a zverejnenie dokumentov, kníh, archívnych materiálov a iných pamiatok týkajúcich sa príslušníkov kalvínskej cirkvi“ (B. Kovács 2003, 6). Čiastočne sem patrí aj Fórum inštitút pre výskum menšín, ktorý vznikol roku 1996, a vyvíja aj činnosť súvisiacu s problematikou muzeológie.[2]

Prevádzkuje a stará sa o knižničné zbierky (Bibliotheca Hungarica, Bibliotheca Ethnologica, Bibliotheca Interethnica), archívy, založil rozličné databázy a postupne ich rozširuje. Spomedzi nich treba vyzdvihnúť Archív malých sakrálnych pamiatok Výskumného centra európskej etnológie v Komárne, z jeho materiálov sa uskutočnila výstava fotografií obsahujúca obrázky Ilony L. Juhász a Józsefa Liszku (výstava bola už prezentovaná na dvadsiatich miestach doma i v zahraničí).[3] Fórum inštitút pre výskum menšín usporiadal spolu s Muzeologickou spoločnosťou na Matúšovej zemi a Vlastivedným múzeom v Galante 28. októbra 2003 v Šamoríne za účasti domácich a zahraničných prednášateľov medzinárodný seminár, v priebehu ktorého vzniklo Maďarské muzeologické kolégium na Slovensku. Jeho cieľom je zosúladenie činnosti domácich muzeologických inštitúcií maďarského charakteru. Do jeho práce sa zapojilo dvadsaťdva odborníkov jedenástich múzeí na Slovensku (Danter 2004).


POZNÁMKY

1. – Pre podrobnejší prehľad predchádzajúcich uda-lostí pozri ďalej bohatú literatúru Liszka 1990a; Liszka 1990b; Liszka 1990c; Liszka 1994a; Liszka 2003, 51 – 79. Porovnaj Liszka 1997.

2. – Vznikol ako Fórum inštitút spoločenských vied; od decembra 2002 Fórum inštitút pre výskum menšín.

3. – Od roku 1998 si bolo možné výstavu pozrieť v Komárne, v Bratislave, v Trebišove, v Košiciach a v Dvoroch nad Žitavou, potom v rakúskom Bad Aussee, v maďarskom Komárome (na dvoch výstavných miestach), v Csorne, v Győri, v Budapešti, v Tate, v Szombathelyi, vo Veszpréme, v Székesfehérvári, v Aszóde a v Ráckeve. O inštitúcii budeme hovoriť podro-bnejšie v stati Vedecký inštitucionálny systém, vedecký život a literatúra.

LITERATÚRA

Danter, Izabella 1999. A galántai Honismereti Mú-zeum 30 éve [30 rokov Vlastivedného múzea v Galante]. Hírharang, 10, č. 2, s. 34 – 36. Danter, Izabella 2004. Vecné pamiatky národnostných menšín v zbierkach múzeí na Slovensku. In: Róbert Dohányos – Gábor Lelkes – Károly Tóth (red.): Národnostné menšiny na Slovensku. Šamorín, s. 75 – 79.

Fülöp, Laura 1992. Szlovákiai magyar néprajzi bib-liográfia 1991 [Národopisná bibliografia Maďarov na Slovensku 1991]. Komárno – Komárom. Juhász, Ilona, L. 1995. Szlovákiai magyar néprajzi bibliográfia 1992. Komárno – Komárom Keppert, Jozef 1999. 30 rokov múzea v Galante. In: Studia Galanthesia. No. 6. Ročenka Vlastivedného múzea v Galante. Galanta, s. 3 – 32. Kontárová, Judita 1999. Vlastivedné múzeum v Galante 1969 – 1999: Výberová regionálna bibliografia. Galanta.

Kovács, István, B. 1999. A Gömör-Kishonti Mú-zeumegyesület vázlatos története [Náčrt histórie Gemersko-malohontskej múzejnej spoločnosti]. In: A Gömör-Kishonti Múzeumegyesület Évkönyve (1995 – 1997) [Ročenka Gemerskomalohontskej múzejnej spoločnosti], roč. 2, Rimavská Sobota, s. 6 – 16.

Kovács, István, B. 2003. Szolgálatra készen a Tu-dományos Gyűjtemények [Vedecké zbierky sú pripravené slúžiť]. Kálvinista Szemle, 74, č. 12, s. 6 – 7.

Liszka, József 1990a. Magyar néprajzi kutatás Szlovákiában 1918 – 1938 [Maďarský etnogra-fický výskum na Slovensku 1918 – 1938]. Bratislava.

Liszka, József 1990b. Etnografický výskum maďar-skej národnosti v rámci vedecko-výskumnej činnosti regionálnych múzeí južného Slovenska. In: Vývoj a postavenie maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku po roku 1948. Košice, s. 150 – 165.

Liszka József 1990c. Národopisný výskum maďar-skej národnostnej menšiny na Slovensku v medzivojnovom období (1918 – 1938). Slo-venský národopis, 38, s. 568 – 573.

Liszka, József 1994a. Őrei a múltnak: Magyar táj-házak, vidéki néprajzi gyűjtemények Dél-Szlovákiában [Strážcovia minulosti: Maďarské

národopisné domy, vidiecke národopisné zbierky na južnom Slovensku]. Dunajská Streda.

Liszka, József 1994b (red.). Interetnikus kapcsolatok a Kárpát-medence északi részén [Interetnické vzťahy v severnej časti Karpatskej kotliny]. Komárno – Dunajská Streda. /Acta Museologica, 1 – 2./

Liszka, József 1995. A szlovákiai Kisalföld válogatot néprajzi bibliográfiája [Výberová bibliografia národopisu Podunajskej nížiny]. Komárno – Komárom.

Liszka, József 1997. A szlovákiai magyar múzeumok helyzete [Situácia maďarských múzeí na Slovensku]. Magyar Múzeumok, 3, č. 3, s. 51

-54.

Liszka, József 2003. Národopis Maďarov na Slo-vensku. Komárno – Dunajská Streda.

Nevizánszky, Gábor 1993. Hont megye régészeti irodalma [Archeologická literatúra Hontianskej župy]. Komárno – Komárom.

Nevizánszky, Gábor 1995. A Csallóköz régészeti bibliográfiája [Archeologická bibliografia Žit-ného ostrova]. Komárno – Komárom.

Pusko, Gábor 1999. Kulturális Antropológiai Műhely [Kultúrno-antropologická dielňa]. Hírharang, 10, č. 2, s. 25 – 26.

(Preložila Štefánia Kecskeméthyová)

LISZKA, JÓZSEF. Muzeológia. In Madari na Slovensku (1989 – 2004) / Magyarok Szlovákiában (1989-2004). Editori: József Fazekas, Péter Huncík. Šamorín: Fórum inštitút pre výskum menšín. 2004. ISBN 978-80-89249-16-9.