Károly Tóth: Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny

Csemadok

Z vyššie uvedených údajov je zrejmé, že rozhodujúcu časť maďarských organizácií na Slovensku aj dnes tvoria mimovládne organizácie, resp. inštitúcie. Veľké zmeny sa však udiali v segmente organizácií patriacich do štátneho sektoru. Prakticky len dve inštitúcie dostávajú priamu štátnu podporu, ostatné (knižnice, archívy, múzeá, osvetové strediská, divadlá atď.) sa dostali do kompetencie samosprávnych krajov alebo miestnych samospráv, ale ako také aj naďalej dostávajú príspevok na svoju činnosť zo štátneho rozpočtu.

Organizácie maďarskej menšiny na Slovensku vyvíjajú činnosť predovšetkým v oblasti kultúry. Graf č. 8 dobre znázorňuje ich podiel (68,5 %). Prekvapujúco nízky sa môže zdať podiel subjektov zameraných na vzdelávanie. Príčinu možno tkvie v tom, že počet organizácií, ktoré vzdelávanie uvádzajú ako svoje prevažujúce zameranie, je nízky, na druhej strane však je potrebné vidieť, že najdôležitejšie spomedzi nich (Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, Spoločnosť KatedraKatedra Társaság, Fórum maďarských pedagógov na SlovenskuSzlovákiai Magyar Pedagógusok Fóruma, Nadácia KatedraKatedra Alapítvány atď’.) vyvíjajú činnosť s celoštátnou pôsobnosťou: Zväz maďarských pedagógov na Slovensku má napríklad okresné orgány, Nadácia Katedra má oblastné kluby. Územné pokrytie uvedených organizácií teda ďaleko prekračuje ich štatistickú váhu.

Niektoré oblasti typické pre tretí sektor (sociálne služby, šport, mládež ap.), sa medzi pre važujúcimi okruhmi činnosti objavujú veľmi sporadicky, kým ochrana životného prostredia a zdravotné služby sa ako odvetvia v štatistike takmer ani neobjavujú (sú zaradené v rámci kategórie „Iné“). Avšak aj počet organizácií vyvíjajúcich činnosť v takých oblastiach ako právna ochrana, verejná prospešnosť, cirkev je alarmujúco nízky.

Vernejší a uspokojivejší obraz dostaneme, ak preskúmame rozdelenie uvedených organizácií podľa druhotného odvetvia činnosti. Táto charakteristika ukazuje, aké iné činnosti okrem demonštrovaného hlavného profilu sledované organizácie ešte vykonávajú. V živote menšinovej organizácie môže byť činnosť uvedená ako druhotná aj kľúčovou, z ideologických či iných dôvodov sa však často neprezentuje ako prevažujúce zameranie. Graf č. 9 názorne demonštruje rozdiely v porovnaní s uvádzaným prevažujúcim odvetvím činnosti. Tieto údaje svedčia aj o tom, že väčšina organizácií maďarskej menšiny reaguje na miestne a regionálne potreby svojej cieľovej skupiny kumulovaním viacerých činností.

4. Typológia organizácií maďarskej menšiny

O načrtnutie typológie maďarského menšinového inštitucionálneho systému na príklade Rumunska sa pokúsil Zoltán A. Biró vo svojej publikácii pod názvom Stratégiák vagy kényszerpályák [Stratégie alebo núdzové riešenia].[17] Každý zo siedmich typov, ktoré uvádza, nájdeme aj v skladbe inštitúcií maďarskej menšiny na Slovensku. Sú to nasledovné typy:

  1. združenia, nadácie, spolky;
  2. inštitúcie explicitne preberajúce výkon politických funkcií a etnických cieľov celonárodnostného rozsahu;
  3. inštitúcie viazané na štátny aparát a štátny rozpočet;
  4. kultúrno-vzdelávacie inštitúcie zamerané na zisk (vydavateľstvá atď.);
  5. verejné priestranstvá (oslavy, sochy atď.);
  6. hospodárske subjekty;
  7. miestne zastúpenia medzinárodných charitatívnych inštitúcií.

Ak chceme predsa len vyzdvihnúť isté špecifiká, musíme konštatovať, že štruktúra siete inštitúcií maďarskej menšiny na Slovensku je v skutočnosti omnoho jednoduchšia. Môže to byť aj dôsledkom toho, že z piatich možných právnych foriem registrácie mimovládnych organizácií na Slovensku, sú pre maďarské menšinové organizácie v podstate charakteristické len dve (občianske združenie a nadá-cia). Štátne inštitúcie sa pritom z množiny menšinových organizácií vyčleňujú zreteľnejšie, ako je to popísané v analýze situácie v Rumunsku.

Na Slovensku sa od roku 1990 organizácie len registrujú, zrušilo sa udeľovanie povolení. Organizáciu možno založiť na základe piatich právnych noriem, ktoré sú nasledovné:

  1. Občianske združenie (podľa zákona č. 83/1990). Občianske združenie môžu založiť tri osoby, prakticky bez akýchkoľvek osobitných obmedzení. Zákon o občianskych združeniach prijalo pražské Federálne zhromaždenie medzi prvými a dodnes nebol zmenený.
  2. Nadácia (podľa zákona č. 34/2002). Činnosť nadácie podlieha veľmi viazanému systému pravidiel. Zákon o nadáciách z roku 1991      bol dosť široko koncipovaný. Tento zákon však Mečiarova vláda zrušila (v roku 1997) a v novej úprave sprísnila podmienky pre činnosť nadácií: v podstate sa dostali pod štátnu kontrolu, v dôsledku čoho 90 % nadácií zaniklo, resp. mnohé z nich sa preregistrovali na občianske združenia. V roku 2002 bol zákon opätovne novelizovaný, ale prísne podmienky fungovania ostali zachované, zmiernila sa len štátna kontrola.
  3. Neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby (zákon č. 213/1997 Z. z. v znení zákona 35/2002 Z. z.). Je to organizačná forma viazaná na konkrétny okruh činnosti, medzi Maďarmi na Slovensku nie je veľmi rozšírená.
  4. Neinvestičný fond (zákon č. 147/1997). Je to finančný fond vytvorený na dosiahnutie istého konkrétneho cieľa s podobnou činnosťou ako nadácia.
  5. Záujmové združenie právnických osôb (Občiansky zákonník § 20f až 20i zákona č. 40/1964 v znení neskorších predpisov). Je to čoraz populárnejšia inštitucionálna forma, túto právnu normu využívajú najmä mikroregionálne združenia, keď viacero organizácií, miestnych samospráv (právnická osoba) vytvorí novú, spoločnú organizáciu.

Uvedené právne normy však poskytujú len celkový rámec a možnosť pre fungovanie jed-notlivých organizácií. Len skúmaním obsahu ich činnosti sa stáva zrejmým, ktoré z nich patria do množiny organizácií maďarskej menšiny a do akej miery je možné sieť jej inštitúcií považovať za súčasť tretieho sektoru na Slovensku.

Z právneho hľadiska a podľa organizačnej formy ide v každom prípade o mimovládne neziskové organizácie. Podľa ich vlastnej sebareflexie však už odpoveď nie je taká jednoznačná. Izolovaná komunita, budujúca etnické hranice – a národnostná menšina sa dá považovať za takú komunitu – si vytvára svoju vlastnú kompaktnú vnútornú štruktúru, udeľuje si intrakomunitné mocenské, redistributívne, hodnotovo-regulatívne a iné role a jej politicko-inštitucionálna elita sa správa tak, akoby všetky tieto prostriedky aj skutočne vlastnila.

Tretí sektor v klasickom zmysle je však len jedným zo segmentov komplexu spoločenského, politického a hospodárskeho života štátu, pozná svoje hranice a vedome ich neprekračuje. Je si vedomý svojich možností a svojho inštrumentária a primerane k tomu sa aj správa.

Systém menšinových inštitúcií – či už ide o politické strany, nadácie, či občianske združenia – má vyššie ciele, disponuje komplexnejšími obsahmi. Ak si všímame jeho organizačnú štruktúru, spôsob sebareflexie jej aktérov, ideologickú prepiatosť, výraznú jazykovo-kultúrnu osobitosť, trochu zveličene by sme tento systém mohli označiť aj ako štát v štáte, čomu do istej miery zodpovedajú aj organizačné a inštitucionálne formy, ktoré tento systém tvoria.

Menšinové inštitucionálne vedomie pojmy „tretí (občiansky) sektor, „občianska spoločnosť“ a „mimovládna nezisková organizácia“ takmer nepozná. Sú to termíny, ktorých sa stráni a sú preň cudzie. Namiesto toho sa v „maďarskej menšinovej reči“ hovorí o „maďarských inštitúciách na Slovensku“, „o maďarských organizáciách na Slovensku“. Tieto pojmy nesú v sebe súčasne etnický, jazykovo- kultúrny aj mocenský obsah. Aj vzájomná komunikácia a priechodnosť medzi väčšinovou a menšinovou komunitou sa však tým pádom stávajú veľmi obmedzenými.[18] Treba poznamenať, že maďarské menšinové inštitúcie na Slovensku sa od začiatku deväťdesiatych rokov vedome izolovali, ba v otázke finančného zabezpečenia sa spoliehali takmer výlučne na zdroje z Maďarska, čím akceptovali aj ideologické dôsledky tejto separácie.

Je však zároveň nutné zdôrazniť, že ani slovenský tretí sektor nevenoval prílišnú pozornosť maďarským mimovládnym organizáciám na Slovensku. V jeho databáze vytvorenej v polovici deväťdesiatych rokov nefiguruje ani jedna maďarská menšinová organizácia. Táto skutočnosť mala vážne dôsledky, veď organizácie tretieho sektoru boli prostredníctvom uvedenej databázy informované o rôznych grantových výzvach, na základe tejto databázy boli zástupcovia jednotlivých organizácií pozývaní na školenia a tréningy atď. Zmenu v tejto veci mohlo priniesť masovejšie rozšírenie internetu, avšak do tej doby sa už maďarské menšinové organizácie dostali do značnej technickej nevýhody.

Maďarské organizácie sa len sporadicky zapájali a zapájajú do života mimoriadne dynamicky sa rozvíjajúceho a značnými finančnými zdrojmi disponujúceho slovenského tretieho sektoru. Došlo k viacerým pokusom o hľadanie styčných bodov, napríklad z iniciatívy Nadácie Sándora Máraiho, Zväzu skautov maďarskej národnosti na Slovensku, Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku, Nadácie Fórum, Nadácie Katedra, Kolégia Jánosa Selyeho (Selye János Kollégium) atď. Za týmito snahami je však možné okrem chvályhodných gest identifikovať len veľmi malú pripravenosť na skutočnú spoluprácu. Pri hľadaní príčin tohto stavu zistíme, že spočívajú v komplexnosti, zotrvačnosti a vedome zvolenej izolácii maďarského inštitucionálneho systému na Slovensku.

Slovenský a maďarský tretí sektor na Slovensku nikdy neboli vzájomne kompatibilné (resp. vzájomná kompatibilita bola len výnimočná a časovo obmedzená). Keď sa slovenský tretí sektor zameral na odborné otázky, maďarské organizácie na Slovensku sa zaoberali ochranou záujmov maďarskej menšiny, na ktorú slovenská občianska spoločnosť nebola pripravená, a keď celoštátny tretí sektor viedol kampaň v záujme riešenia nejakej otázky verejného záujmu, maďarské organizácie na Slovensku sa práve zaoberali odborným vzdelávaním, aj to len v rámci svojich obmedzených možností; takto by sme mohli pokračovať v príkladoch ďalej.

Nemalou prekážkou užšej spolupráce bola aj jazyková odlišnosť – ktorá znamenala zároveň aj kultúrnu osobitosť – a z nej vyplývajúci odlišné vzťahové rámce. Na jednej strane bolo prekážkou prílišné zdôrazňovanie etnicity a na druhej strane nedocenenie jej dôležitosti, resp. nevšímavosť voči nej.

Maďarské menšinové organizácie vymedzili okruh svojej pôsobnosti v rámci etnických hraníc,[19] slovenský tretí sektor – prekročiac aj hranice štátu – sa zadefinoval ako súčasť väčšieho, nadnárodného celku. Zatiaľ čo sa budovanie vzťahov maďarských organizácií na Slovensku zameralo predovšetkým na organizácie v Maďarsku, resp. na západné – avšak maďarské organizácie, slovenský tretí sektor si napríklad aj v Maďarsku našiel svoje partnerské inštitúcie, nezávisle od etnicity. Rozdiel by sa dal charakterizovať tak, že vytvárajúc, sledujúc a sprostredkujúc dva rozdielne hodnotové systémy, jeden sektor komunikoval pri budovaní vzťahov výlučne po maďarsky a ten druhý výlučne po anglic-ky nezávisle od toho, v ktorom bode Európy došlo k interakcii medzi týmito – mimochodom čoraz uzavretejšími – spoločenstvami.

Vo svetle všetkých spomenutých skutočností je veľmi ťažké vymedziť pojem „maďarská (menšinová) organizácia na Slovensku“. Akokoľvek sa nám na základe vyššie uvedených znakov môže zdať, že ide o presne ohraničenú inštitucionálnu štruktúru v istom zmysle uzavretej komunity, z hľadiska právnej a organizačnej stavby to nie je pravda. Či už hovoríme o nadáciách, alebo o občian-skych združeniach (spolkoch), prípadne o iných formách mimovládnych neziskových organizácií, maďarské organizácie na Slovensku sa v ničom nelíšia od podobných organizácií tretieho sektoru.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12