Károly Tóth: Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny

Csemadok

4.3.1. Organizácie zabezpečujúce doplnkové finančné zdroje

Veľmi veľa občianskych združení a nadácií bolo založených s cieľom fungovať ako zdroj doplnkového financovania činnosti inštitúcie, pri ktorej vznikli: napríklad danej školy, základnej organizácie Csemadoku, múzea, archívu, knižnice, vysokoškolskej katedry ap. (Tieto buď nemali právnu subjektivitu, alebo sa ako štátne inštitúcie nemohli uchádzať o nadačné zdroje). Takéto nadácie a združenia preto nemožno považovať za organizácie tretieho sektoru v pravom slova zmysle, ich vznik bol len reakciou na nové pomery. Väčšina z nich sa zúčastňovala otvorených grantových výziev len príležitostne, ale boli aj také, ktoré začali neskôr plniť v živote jednotlivých regiónov dôležité úlohy.

4.3.2. Organizácie viažuce sa k maďarským politickým stranám

Už sme spomenuli, že v prvej polovici deväť-desiatych rokov viedla medzi politickými a mimovládnymi aktivitami len veľmi tenká hranica. Vo všeobecnosti sa politické hnutia a strany vlastniace značný organizačný potenciál podujímali aj na plnenie veľmi dôležitých úloh pri budovaní občianskej spoločnosti (organizovali konferencie, odborné stretnutia a v neposlednom rade zakladali neziskové organizácie). Zakladanie neziskových organizácií sa obyčajne uskutočňovalo prostredníctvom inštitucionálnych (napr. Nadácia Sándora Máraiho, Združenie pre spoločné cieleSzövetség a Közös Célokért[28]) alebo osobných vzťahov a prepojení (Csemadok, Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, Združenie maďarských rodičov na Slovensku, Nadácia Lászlóa Mécsa, Združenie pre demokratickú a otvorenú spoločnosť, Nadácia Civitas, Nadácia Fórum, Nadácia Simonyi atď.). Nech už tieto organizácie vznikli akýmkoľvek spôsobom, ich cha-rakteristickým znakom bolo to, že v kritických chvíľach (predvolebná kampaň, politické boje) sa dali zmobilizovať ako „nestranné“ a „nezávislé“ organizácie a ich predstavitelia mohli vyjadriť svoje názory z rôznych pozícií v závislosti na tom, v mene ktorého subjektu práve vystupovali.

Je paradoxné, že popri tom, že sa politika, resp. politické strany za uplynulých pätnásť rokov pokúšali na maďarské menšinové organizácie vyvíjať značný vplyv, medzi tretím sektorom a politickými stranami sa nevytvorili inštitucionálne formy komunikácie. Vzťahy mali vždy len osobný charakter a záujmy a názory tretieho sektoru sa v tomto systéme vzťahov príliš nepresadili. Postoje zaujímané politickými stranami sa zásadne odlišovali od tradičného menšinového hodnotového systému založenom na budovaní inštitúcií a zachraňovaní tradičných hodnôt a sústreďovali sa na budovanie hospodárskeho vplyvu, pretváranie vlastníckych vzťahov, posilňovanie postavenia územných samospráv ap. Tieto postoje nekorešpondovali s predstavami a požiadavkami maďarských menšinových ustanovizní, resp. ťažko sa s nimi dostávali do súladu.

Akokoľvek je to nepopulárne, musíme pri-pomenúť, že v počiatočnom období Slovenskej republiky (1993 – 1998) Slovenská národná strana ako vládna strana uplatnila všetok svoj politický vplyv v záujme toho, aby takmer v každom okresnom sídle na južnom Slovensku za babku sprivatizovala nehnuteľnosti vo vlastníctve miestnej samosprávy alebo štátu pre Maticu slovenskú. Neskôr, v období účasti SMK vo vláde, vznikol v rámci Nadácie Illyés Program maďarských domov, v rámci ktorého sa investovali milióny forintov z maďarských verejných zdrojov na zakúpenie a rekonštrukciu nehnuteľností pre potreby maďarských mimovládnych organizácií.

Dôvody treba hľadať predovšetkým v postojoch novej politickej a hospodárskej elity. Nová maďarská politická elita, ktorá sa konštituovala na Slovensku v deväťdesiatych rokoch, bola vzdialená od tradičných hodnôt maďarskej inteligencie na Slovensku a svoju politickú aktivitu nevyužila v prospech rozvoja inštitucionálneho zázemia maďarskej menšinovej komunity, ale v prospech svojich partikulárnych ekonomických a osobných záujmov.

Pokusov o nadviazanie inštitucionálneho vzťahu medzi politickou elitou a tretím sektorom bolo pritom niekoľko. Jedným z nich bola napríklad iniciatíva s názvom Fórum maďarskej inteligencie na Slovensku, ktorá vznikla ešte začiatkom deväťdesiatych rokov v Leviciach z podnetu príslušníkov troch rôznych politických strán – Pála Csákyho (MKDH), Erzsébet Dolník (Spolužitie) a Mihálya Zollera (MOS) a hrala dôležitú úlohu v aktivizácii inteligencie aj v procese zjednocovania maďarských strán.

S ďalšou iniciatívou prišla neskôr Nadácia Sándora Máraiho, keď vyzvala politické elity a inteligenciu k začatiu dialógu, sama tento dialóg iniciovala aj preň vytvorila organizačné podmienky. Žiaľ, opäť bezúspešne, veď inštitucionálne rámce stáleho dialógu sa ani v tomto prípade nezafixovali.

4.3.3. Organizácie pôsobiace v medzinárodnom prostredí, prekračujúce menšinový obzor 

Túto inštitucionálnu formu možno nazvať „atypickou menšinovou organizáciou“, lebo vzhľadom na jej orientáciu, systém vzťahov, hodnotový systém atď., sa líši od tradičných menšinových inštitúcií. Pre tento typ je charakteristické, že svojou činnosťou reprezentuje aj interetnické, multikultúrne, internacio-nálne hodnoty, spolupracuje s väčšinovými inštitúciami, ba pri vytváraní svojej vnútornej štruktúry, personálneho zloženia a pri organizácii svojich podujatí berie tieto hodnoty výrazne do úvahy. Typickými organizáciami patriacimi do tejto kategórie sú Nadácia Sándora Máraiho, Vydavateľstvo Kalligram a Fórum inštitút pre výskum menšín. Tieto inštitúcie sa líšia od ostatných aj skladbou svojho finančného portfólia. Kým inštitúcie považované za tradičné svoju činnosť stavajú predovšetkým na finančných zdrojoch z Maďarska, hlavné finančné zdroje „atypických menšinových inštitúcií” pochádzajú z amerických a západoeurópskych nadácií.

Je veľmi ťažké tieto subjekty definovať, keďže ich zloženie sa v jednotlivých obdobiach mení. Existuje úzka prepojenosť medzi vyššie uvedenými inštitúciami a medzinárodne orientovanými mimovládnymi organizáciami. Ich všeobecným charakteristickým znakom je, že majú široko rozvetvené vzťahy v rámci neziskovej sféry na Slovensku, nezameriavajú sa len na finančné zdroje z Maďarska a ich profil – ako je to charakteristické pre organizácie neziskového sektora – je prísne vymedzený na danú špecifickú oblasť činnosti.

Význam týchto inštitúcií v ostatných rokoch neustále vzrastá. Pripojením sa Slovenskej republiky k Európskej únii, naštartovaním mikro- regionálnych rozvojových programov, zvýšením úrovne spolupráce medzi regiónmi a jednotlivými sektormi sa zbúrali tradičné hranice sveta menšinových inštitúcií – ktoré si mimochodom menšina sama postavila – a začína sa uplatňovať iný systém hodnôt. Práve tento nový systém hodnôt poskytol a stále poskytuje priestor pre tie iniciatívy maďarských menšinových organizácií, ktoré majú šancu sa presadiť v novom kooperačnom a finančnom prostredí. (Takéto iniciatívy vyvíjali a vyvíjajú predovšetkým Nadácia Sándora Máraiho, Fórum inštitút pre výskum menšín, Občianske združenie FundamentFundament Polgári Társulás, Gemerský mládežnícky spolokGömöri Ifjúsági Társaság, Kolégium Jánosa Selyeho, Nadácia Katedra, Klub maďarských profesorov na Slovensku, Fórum informačné centrumFórum Információs Központ, Fórum regionálne rozvojové centrumFórum Régiófejlesztési Központ, lokálne a regionálne združenia.)

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12