Károly Tóth: Vývoj systému inštitúcií maďarskej menšiny

Csemadok

4.6. Podnikateľská sféra

Je zaujímavé, že sa v štruktúre systému menšinových inštitúcií objavil aj pojem maďarského (menšinového) podnikateľa/podniku. Je to zaujímavé preto, lebo tento subjekt sa neobjavil ako sponzor, ale ako žiadateľ podpory.

Viaceré (menšinové) hospodárske subjekty, odvolávajúc sa na nedostatok základného kapitálu, sa snažili vytvoriť také organizačné štruktúry, ktoré sa – s patričným ideologickým zdôvodnením – zamerali predovšetkým na získavanie finančných zdrojov z Maďarska. Typickým príkladom bolo založenie Zväzu maďarských podnikateľov na Slovensku, ktorý si aj našiel partnera v Maďarsku v nadácii Kézfogás Alapítvány.[29] Problémy vznikali z toho, že čisto maďarský podnikateľ na Slovensku vlastne neexistuje. Vlastnícke štruktúry a hospodárske vzťahy primárne vznikajú na inom než etnickom základe. Nakoniec, systém obchodných vzťahov jednotlivých firiem bol charakteristický všetkým možným, len nie etnicitou. Do tejto kategórie patrili len rodinné podniky so živnostenským oprávnením, ktoré sa však nedali zaradiť do kategórie skutočného podnikania, a preto bola aj ich hospodárska váha mizivá.

Na Slovensku, na rozdiel od iných regiónov Karpatskej kotliny obývaných Maďarmi (Zakarpatská Ukrajina, Sedmohradsko, Vojvodina), sa vytvoril podobný systém právnych a obchodných noriem a podobná štruktúra hospodárskych vzťahov ako v Maďarsku. Tieto dva systémy boli teda navzájom úplne priechodné a odhliadnuc od niekoľkých výnimiek netrpeli ani nedostatkom kapitálu. Zmapovanie toho, aký ekonomický efekt mali maďarské finančné zdroje investované na Slovensku na inštitucionálny rozvoj menšinovej komunity, by si zaslúžilo osobitnú analý-zu. Jedným z dôležitých kritérií podpory vyššie menovaných podnikateľských združení bolo totiž to, aby významnú časť svojho „zisku“ použili na podporu maďarského inštitucionálneho systému na Slovensku.

Úplne nová situácia vznikla po úspešnom etablovaní sa banky OTP, podniku MOL a iných významných maďarských podnikov na Slovensku. Tieto sa však už na Slovensku neobjavili v rámci systému podpory menšinových inštitúcií, ale na základe dobre zváženého obchodného záujmu. Ich kapitálová sila bola práve preto viacnásobkom sumy všetkých podpôr na rozvoj podnikania (menšinových subjektov) v predchádzajúcom desaťročí. Kritérium etnicity bolo v ich sponzorských aktivitách formálne úplne anulované obchodnými záujmami, napriek tomu materiálne významne podporili a stále podporujú maďarské menšinové inštitúcie na Slovensku.

5. Zdroje financovania inštitúcií maďarskej menšiny

V období pred rokom 1989 sa fungovanie ma-ďarských menšinových inštitúcií na Slovensku opieralo hlavne o štátne príspevky. (Najmä preto, že napríklad rôzne amatérske súbory pôsobiace popri Csemadoku vyvíjali rozvetvenú svojpomocnú činnosť a aj v otázke financií sa mohli spoliehať takmer výhradne na seba.) Výška štátnej dotácie pre Csemadok však bola značná. Ústredný výbor Csemadoku mal veľký počet zamestnancov a aj výdavky ústredných podujatí financoval z ústredného rozpočtu. Taká istá bola situácia aj v prípade novín, časopisov a vydavateľstiev.

Rok 1989 priniesol zásadnú zmenu vo financovaní siete organizácií. Presadením sa princípu rovnosti šancí a objavením sa rozličných nových organizačných foriem vznikla aj potreba vytvorenia odlišného systému financovania.

Zároveň je nutné podotknúť, že maďarské menšinové inštitúcie na Slovensku sa v tomto období takmer nepodieľali na čerpaní slovenských verejných či nadačných zdrojov, veď ich financovanie bolo zabezpečené v prvom rade z Maďarskej republiky.

Popri týchto dotáciách sa ročná podpora Nadácie Illyés v rokoch 1994 až 1998 pohybovala vo výške asi 90 miliónov forintov a ani v nasledujúcich rokoch nepresiahla ročných 130 miliónov forintov. V ročnom priemere to znamenalo podporu 16 – 18 miliónov slovenských korún pre celú maďarskú menšinu na Slovensku. K tomu treba prirodzene dodať, že išlo o podpory na také kultúrne a ostatné aktivity, na ktoré bolo takmer nemožné získať financie z iných zdrojov.

Keď sa SMK po roku 1998 dostala do vlády, otvorili sa pre maďarské organizácie na Slovensku aj slovenské verejné zdroje. Ministerstvo kultúry podporovalo menšinovú kultúru spočiatku sumou 50 miliónov, neskôr 80 miliónov korún ročne, čím sa významne zvýšil aj príjmy komplexu maďarských menšinových inštitúcií na Slovensku.

5.1. Vnútorné zdroje – dobrovoľníctvo

Hlavnou hybnou silou systému menšinových inštitúcií bola aj za ostatných pätnásť rokov dobrovoľná práca, ktorej hodnota sa nedá vyjadriť v číslach. Zdrojom vnútornej energie väčšiny organizácií bol nadšený vzťah jej aktivistov k samotnej organizácii, ktorý bol okrem obetavej práce často vyjadrený aj individuálnym finančným vkladom.

Dôležitú súčasť vnútorných zdrojov tvorili-taktiež nevyčísliteľné – dary od jednotlivcov. Boli to zvyčajne sponzorské príspevky od podnikateľov na konkrétne podujatia jednotlivých organizácií. Vytvorili sa kruhy osôb, ktoré po celé roky pravidelne podporovali a aj dnes podporujú miestnu školu, kultúrne podujatie, tradičný ples a pod.

Stránky: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12