Vždy som miloval rozprávky, a táto vášeň ma drží dodnes. Poctivo zbieram rozprávkové knihy iných národov, štátov. Ako historik viem, že ústne podávaná ľudová slovesnosť, ktorej súčasťou je aj rozprávka, je niekedy lepším prameňom na spoznávanie minulosti a charakteru národa ako historické kroniky.
Každá národná kultúra dáva rozprávkam spoločného tematického základu vlastnú pečať. Nachádzame v nich spoločné i odlišné črty. Tematický základ je rovnaký, len sa odlišujú spracovaním, potom aj štylistickými a jazykovými osobitosťami. Tak aké sú maďarské ľudové rozprávky?
Prsteň hadieho kráľa
Zbierka maďarských ľudových rozprávok z pera slávneho spisovateľa Gyulu Illyésa vyšla ešte v rokoch päťdesiatich minulého storočia pod názvom Prsteň hadieho kráľa. O jeho úspechu svedčí aj to, že Mladé letá vtedy ešte vydali túto zbierku dvakrát (1964, 1968). Odvtedy už nie. Z pôvodných 77 rozprávok vtedy prekladateľ Ctibor Štítnický preložil 32. Táto zbierka je istým prierezom najznámejších a najcharakteristickejších maďarských rozprávok. Je pravdou, že okrem Illyésa zbierali a vydávali rozprávkové zbierky aj iní slávni maďarský spisovatelia, etnológovia, ako napríklad László Arany v 19. storočí, Elek Benedek v 20. storočí a mnohí iní.
Spomínali sme, že o medzinárodnom charaktere rozprávok svedčí výskyt jednotlivých rozprávkových látok u rôznych národov sveta. Napriek tomu sa v rozprávke uchovávajú etnické črty. V maďarskej rozprávke sa odrážajú zvláštnosti jazyka, predstavy a názory ľudu, krajina či dedina s jej typickými postavami. Tak aké sú tie slávne maďarské rozprávky?
Rozprávky sa členia podľa žánrov na čarovné, legendárne, novelistické, humoristické, rozprávky o zvieratách, ale patria k nim aj veľké skupiny rozprávok o čertoch, o mytologických tvoroch, personifikovaných osobách.
Maďarské rozprávky sú väčšinou čarovné a plné nadpozemských bytostí, ako sú víly, lietajúce krásky, napríklad Víla Ilona. Zaujímavé je, že tieto motívy sú spoločné s ázijsko-tureckými rozprávkami, ale veľkú úlohu tu zohrali aj kulty balkánskych národov. Víly možno stotožniť aj s antickými nymfami, ako aj so sudičkami a po zavedení kresťanstva sa pretransformovali do postáv anjelov.
Druhou skupinou sú občas kruto končiace sa humorné rozprávky, v ktorých sa niekedy škodoradostne rozpráva o útrapách hlúpych hrdinov (Preteky hlúpych) ale aj o krutých trestoch pre zlých ľudí. V týchto rozprávkach je zlo vždy potrestané a dobro zvíťazí. Všeobecné zlo sa objavuje v podobe krvilačného obra, ľudožrúta, ohavného tvora, ktorý väzní niečo cenné: či je to krásna panna, princezná, alebo napríklad Slnko, Mesiac alebo hviezdy.
Samostatné rozprávky o zvieratkách nie sú typickými pre maďarský folklór, pochádzajú z prevzatých indických a neskôr antických, francúzskych poučných rozprávok. Ale zvieratá sú časté čarovné bytosti v ľudovej slovesnosti, ako napríklad hovoriaci Hadí kráľ, žrebec so zlatými kopytami a ohnivou hrivou atď.
Legendárne rozprávky majú takisto skôr poučujúci a výchovný charakter, spracovávajú historické príbehy, ktoré sú upravené s čarami a nadpozemskými príbehmi. Takéto sú najmä o historických hrdinoch a silákoch, ako napríklad aj o Kráľovi Matejovi.
Rozprávky o ľudových hrdinoch sú skôr už z 18. storočia, a majú niekedy už medzinárodný charakter, ako napríklad Husiar Maťo, Víťaz Janko, Pekný Paľko. Ich príbehy potom spracovávali aj spisovatelia a básnici, ktorý sa v období romantizmu začali venovať zbierke ľudových rozprávok.
Novelistické rozprávky pochádzajú z 16. a 17. Storočia, a sú z cudzieho pôvodu. Putovní rozprávači prerozprávali renesančné novely a príbehy a podávali ich ako satirické, humorné rozprávky, napríklad z Dekameronu od Boccaccia.
Rozprávkar národa
Ako sme spomínali, už v 18. storočí sa začali po európskych krajinách zbierať ľudové rozprávky. Najväčší impulz dali bratia Grimmovci, ktorý zbierali nielen rozprávky, ale aj mýty a legendy nemeckého národa. Na ich príklad sa rozmohlo zbieranie a spracovávanie ľudových rozprávok aj v Uhorsku. V roku 1782 vyšla v literárnom časopise výzva, aby sa posielali ľudové rozprávky na spracovanie do redakcie, a v roku 1822 vyšla prvá väčšia zbierka maďarských ľudových rozprávok z pera Györgya Gaála – paradoxne v nemčine (Märchen der Magyaren. Wien, 1822.). Gaál sa narodil v Bratislave, bol významným knihovníkom kniežaťa Eszterházyho vo Viedni, kde aj prekladal z maďarčiny.
Ale pravým otcom rozprávok, rozprávkarom národa sa stal spisovateľ, novinár a poslanec Elek Benedek. Narodil sa roku 1859, a počas svojho dlhého života vytvoril mnoho príbehov a rozprávok pre deti. Seriózne sa venoval nielen zbieraniu a zapisovaniu rozprávok z Uhorska, ale prerozprával, prekladal aj cudzokrajné príbehy, ako od Grimmovcov alebo príbehy Tisíc a jednej noci. Bol redaktorom mládežníckych a detských časopisov, venoval sa pedagogickým aspektom rozprávok pre deti a tvrdil, že ľudové rozprávky sú nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Napriek veľkému množstvo spracovaného materiálu nenašiel veľa príbehov o ktorých by mohol tvrdiť, že sú plné vulgarizmu a nepatria deťom.
Sám vydával zbierky rozprávok, ako napríklad Modrú, Červenú, Striebornú a Zlatú knihu rozprávok, ale písal aj náučné príbehy o uhorských hrdinoch a historických osobnostiach.
Jeho zbierka rozprávok obsahuje vyše 400 príbehov. V rokoch 1897 až 1900 vydavateľstvo Atheneum vydalo jeho zbierku v 20 zväzkoch. Tu sa nájdu nielen rozprávky o zvieratách, ale aj o kvetoch, o vílach, o kráľovi Matejovi, o čertoch, ale aj o pastieroch, ba aj príbehy o Ježišovi. Od roku 2005 na jeho počesť, v deň jeho narodenín, 30. septembra sa oslavuje v Maďarsku Deň maďarskej ľudovej rozprávky.
Kossár
