19. november: Pamätný deň Svätej Alžbety z rodu Árpádovcov

19. november je liturgický sviatok zasvätený Alžbete z rodu Árpádovcov (maď. Árpád-házi Szent Erzsébet). Stredoveká svätica, patrónka chudobných a chorých, sirôt a vdov, pekárov a charity, rádu alžbetínok, žila v rokoch 1207 až 1231. Bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. z rodu Árpádovcov a Gertrúdy z rodu Andechs-Meranovcov.

Edmund Leighton: Charita svätej Alžbety

Alžbeta sa narodila 7. júla 1207 v meste Sárospatak (Maďarsko). Prvé štyri roky svojho života strávila na uhorskom kráľovskom dvore. Podľa zvyku doby bola už ako štvorročná zasnúbená s durínskym grófom Ľudovítom IV., ktorý bol od Alžbety starší o sedem rokov. Mladučká nevesta čoskoro prišla s honosným sprievodom a obrovským venom na hrad Wartburg v Durínsku. Chceli ju totiž vychovávať ďalej v nemeckom prostredí, aby si dobre osvojila všetky zvyky svojej novej vlasti.

Svojou dobrotou a láskavosťou si malá Alžbeta veľmi rýchlo získala priazeň ľudí vo svojom okolí. Sám Ľudovít bol vraj do nej zamilovaný už od ich prvého stretnutia. Jej budúca svokra Žofia z Wittelsbachu však prizerala na jej správanie s rastúcim odporom. Podľa jej názoru mala Alžbeta prehnané náboženské praktiky, zároveň sa Žofia nevedela stotožniť ani s tým Alžbetiným názorom, že je rovnocenná so všetkými chudobnými deťmi. Mimo toho sa Alžbeta odmietala prispôsobovať predpísaným normám ohľadom života na kráľovskom dvore. Bola temperamentná, a skôr si volila jazdu na koni, ako rôzne formy spoločenských tancov charakteristické pre vznešené spoločnosti jej doby. Ľudovít ju chcel ubrániť pred prísnou matkou tým, že si ju relatívne skoro zobral za manželku (Alžbeta mala vtedy len 14 rokov.), čím upevnil jej postavenie na hrade.

Ich manželstvo bolo šťastné. Podľa historických prameňov, zakaždým keď sa Ľudovít vracal z dlhej cesty, Alžbeta šla natešená napred na koni svojmu milovanému manželovi, a privítali sa vrúcnymi bozkami. Najzaujímavejšou vlastnosťou Alžbety bolo to, že dokázala vytvoriť dokonalý súlad medzi svojou láskou k Bohu a láskou k manželovi.

Socha Svätej Alžbety v Budapešti na Rózsák tere (Námestie ruží)

Po smrti svojho otca sa stal panovníkom Ľudovít, ktorý mal vtedy osemnásť rokov. Alžbeta dala postaviť pod hradom veľký dom, kde prijímala pútnikov a žobrákov, a kde sa starala o chorých. Napriek tomu, že kráľovský dvor nesúhlasil s touto jej činnosťou, manžel Ľudovít podporoval dobročinné skutky svojej ženy.

Po šiestich šťastných rokoch manželstva však Alžbeta ovdovela, Ľudovít totiž zomrel počas križiackej výpravy. Následne ju jej švagor vyhnal aj s deťmi. Od tej doby musela Alžbeta mnoho postrádať, posmievali sa jej, vyhnali ju, avšak ona trpezlivo niesla všetky tieto ponižovania. Chodila z mesta do mesta, pomáhala ľuďom, starala sa o chorých, šila im oblečenie. Neskôr sa presťahovala do Marburgu, a vstúpila do rádu františkánov. Svoje ďalšie roky života obetovala starostlivosti o chorých a biednych.

Svätá Alžbeta so zásterou plnou ruží, zo známej legendy „Zázrak ruží“.

V roku 1228 na Veľký piatok sa v prítomnosti niekoľkých františkánskych mníchov Alžbeta vzdala pozemských statkov. Začala s výstavbou nemocnice, kde prichyľovala chorých ako aj bezdomovcov, zároveň sa o nich sama starala.

Alžbeta zomrela 17. novembra 1231 v Marburgu vo veku 24 rokov buď na mor, alebo dôsledkom fyzického vyčerpania.

Život mladej a zbožnej Alžbety vzbudzoval pozornosť už za jej života. Po smrti bola pomerene skoro, a to už roku 1235, vyhlásená za svätú (kanonizována). Nad jej hrobom bola v rokoch 1235–1238 postavená trojloďová gotická bazilika, kde boli jej pozostatky uložené do strieborného pozláteného relikviára s reliéfnym výjavom z Alžbetinho života.
Alžbetin kult sa od 13. storočia rozšíril takmer po celej Európe. Svätá Alžbeta sa stala patrónkou manželiek, mladých matiek, chudobných a chorých, sirôt a vdov, pekárov a charity, ako aj rádu alžbetínok. Dňom uctenia si jej pamiatky je 17. november, avšak v našich zemiach je to 19. november.

Z osobou svätej Alžbety sa spája známa legenda o zázraku ruží. Raz Alžbeta niesla jedlo chudobným, začo bola pokarhaná od zemepána. Ten sa jej pýtal, čo nesie v zástere. Alžbeta sa však nechcela priznať, tak zaklamala, že nesie len ruže. V tom momente boh premenil kúsky chleba v jej zástere na ruže. Práve tento známy moment je vyobrazený napríklad na mozaike nad vchodom Modrého kostolíka v Bratislave.

Alžbetine meno nesie veľa kostolov po celej Európe. Najvýznamnejším z nich je Dóm sv. Alžbety v Košiciach, ktorý je zároveň jedným z najkrajších európskych kostolov. V Budapešti uchováva jej pamiatku kostol na tzv. Námestí ruží (Rózsák tere), ako aj krásna sochy Alžbety pred ňou.