Št, 28. marca 2024.

Maďarská menšina a Pražská jar (2. časť)

Pred päťdesiatimi rokmi, v noci z 20. na 21. augusta 1968 päť členských štátov Varšavskej zmluvy prekročilo hranice Československa a obsadilo krajinu. Vstup vojsk do Československa znamenalo nielen ukončenie reformného procesu označovaného ako „pražská jar“, ale zároveň sa rozplynuli aj nádeje na možnosť obnovenia československej národnostnej politiky.

Zástupcom národnostných menšín sa nepodarilo docieliť, aby sa na samosprávny princíp, ktorý bol zahrnutý aj do akčného programu Československej komunistickej strany, prihliadalo aj počas vypracovania nového štátoprávneho postavenia menšín. Rozvinula sa dlhá debata o tom, či si národnostné menšiny môžu vyhradzovať právo na vytvorenie vlastných zastupiteľských a výkonných orgánov; nepodarilo sa ale dohodnúť ani na tom, či treba prihliadať na etnický princíp pri plánovanom reorganizovaní okresov; ďalej či sa má povoliť vznik spoločenských organizácií, kultúrnych a vedeckých inštitúcií na národnostnej báze; zároveň do akej miery sa majú preskúmať protimaďarské a protinemecké opatrenia po druhej svetovej vojne, respektíve rehabilitácia a odškodnenie dotknutých osôb. Rokovania podvýboru sa v júli 1968 ocitli na bode mrazu, a preto ich ukončili. Rozhodlo sa, že jednotlivé návrhy a plány budú zaslané na posúdenie vyšším politickým orgánom.

Sovietsky tank nabúral do budovy v Prahe. | FOTO: www.mult-kor.hu

V rámci reformného procesu sa objavil návrh na preorganizovanie štátnych spoločenských organizácií na národnostnej báze, respektíve aj možnosť na vytvorenie nezávislých maďarských spoločenských organizácií. Po druhej svetovej vojne boli na území Československa zlikvidované dlhé desaťročia existujúce kultúrne a spoločenské inštitúcie hornouhorských Maďarov. Síce neskôr bolo povolené založenie Csemadoku, ale vznik tohto kultúrneho zväzu neuspokojilo požiadavky tunajších Maďarov. V marci 1968 sa v stanovisku Ústredného výboru Csemadoku a maďarského oddelenia Zväzu slovenských spisovateľov sformulovala nutnosť prebudovania a reorganizácie spoločenských organizácií. Csemadok si to predstavoval v podobe vzniku maďarského oddelenia v rámci Slovenského odborového zväzu a Československého zväzu mládeže. Naopak maďarské oddelenie Zväzu slovenských spisovateľov si to predstavovalo v podobe vzniku samostatného maďarského mládežníckeho zväzu, samostatného pedagogického združenia ako aj spisovateľského a novinárskeho zväzu. Počas pražskej jari došlo k realizácii týchto iniciačných snáh v podobe vzniku samostatného maďarského mládežníckeho zväzu, maďarského pedagogického združenia, ako aj maďarského oddelenia v rámci slovenského zväzu žien. Usporiadanie, ktoré nastalo po okupácii však ich vznik ako aj pôsobenie náležite prekazilo.

Okupácia a jej následky

Reformný proces, ktorý prakticky podporovala celá spoločnosť, veľmi rýchlo vyvolala nevôľu u sovietskeho vedenia, a to aj napriek tomu, že československá strana ako aj štátne vedenie sa naďalej snažilo o udržanie dobrých vzťahov s Moskvou. Od marca 1968 Sovietsky zväz ako aj vedúci predstavitelia ďalších štátov sovietskeho bloku prihliadali so stále sa zväčšujúcim nepokojom na vývoj v Československu: na tendencie pre vznik pluralitnej spoločnosti, na zrušenie cenzúry, strojenie osôb kedysi prenasledovaných z politických dôvodov a nestraníkov, objavenie spontánnych autonómnych organizácií a inštitúcií, snahy o reorganizáciu politických strán, ako aj spoločenských a cirkevných organizácií občianskeho Československa. Potom ako Sovietsky zväz, ani napriek intenzívnemu diplomatickému a utajenému vojenskému nátlaku, nevedel vynútiť zastavenie „kontrarevolučných tendencií“, sovietske vedenie sa rozhodlo pre otvorený vojenský zásah. Sovietsky zväz ako aj vojská štyroch členských štátov Varšavskej zmluvy (Nemeckej demokratickej republiky, Poľska, Maďarska a Bulharska) v noci z 20. na 21. augusta 1968 obsadili Československo.

Maďarská menšina, podobne ako české a slovenské obyvateľstvo krajiny, prijalo vojenský zásah so zdesením a odsúdením. Počas nasledujúcich dní centrálne orgány Csemadoku, ako aj jeho okresné a miestne organizácie, ďalej rôzne skupiny v tunajšej maďarskej spoločnosti a redakcie novín uverejňovali rad za radom svoje vyhlásenia o odsúdení intervencie. Zároveň uistili československé štátne a stranícke vedenie o ich podpore, respektíve maďarské obyvateľstvo vyzvali k zachovaniu poriadku a pokoja, ako aj k odmietnutiu spolupráce s okupantmi. Protestných demonštrácií a akcií namierených proti okupácii sa zúčastnili na území Československa aj Maďari. Spomedzi 30 smrteľných obetí okupácie boli traja slovenskí Maďari.

Maďarský denník Új Szó (podobne ako to bolo aj v prípade slovenských a českých denníkov) publikovalo počas viacerých dní mimoriadne číselné vydania. Maďarský prenos Rádia Československo (so sídlom v Bratislave) vysielalo ilegálne programy pod názvom Gabonaváros (Mesto obilia). Ďalej v okresoch a mestách s prevahou maďarského obyvateľstva sa protestovalo proti okupácii maďarskými alebo dvojjazyčnými letákmi. Maďarské obyvateľstvo v Československu prijalo nepriateľsky aj maďarské vojská. Počas protestov namierených proti okupácii československí Maďari vyjadrili svoje sklamanie z toho, že sa vojenskej akcii zúčastnilo aj Kádárovo Maďarsko. Ako sa píše v jednom z článkov komárňanského týždenníka Dunatáj z 29. augusta 1968: „Pre československých Maďarov je osobitne trpkým sklamaním, že medzi okupantmi sa nachádzajú aj vojaci maďarskej ľudovej armády. Bolelo to, bolí to, a bude to aj bolieť. (…) Najvyššie vedenie okupujúceho maďarského vojska zradilo československo-maďarské priateľstvo a osobitne urazili nás: československých Maďarov. Je to osobitná tragédia vo veľkej tragédii.“

Vojenský zásah, respektíve následné usporiadanie spečatilo aj osud národnostných snáh. Pražské národné zhromaždenie síce 27.októbra 1968 prijalo národnostné ústavné právo  č.144/1968, ktoré formálne upevnilo najelementárnejšie práva menšín, v poslednej chvíli ale tento právny predpis modifikovali (na nariadenie Gustáva Husáka, ktorý bol medzitým povýšený na vedúcu osobnosť normalizácie) a vyradili z neho časti o samospráve menšín, o hospodárskej a kultúrnej rovnoprávnosti, ako aj právo menšín na pomerné zastúpenie. Tento zásah bol tak nečakaný, že ešte aj v denníku Új Szó bol prvýkrát uverejnený pôvodný, nemodifikovaný text právneho predpisu, a len po viac ako týždni publikovali jeho modifikovanú, konečnú verziu.

Normalizačný systém nesúci meno Gustáva Husáka zlikvidovalo všetky vymoženosti pražskej jari. V Csemadoku boli so svojich funkcií odstránení aj lídri reformného komunizmu. Spolok zas – za trest – vylúčili ešte aj z Národného frontu, ktorý zjednocoval politické strany a spoločenské organizácie. Vláda nerešpektovala ani okyptené národnostné ústavné právo a v podstate počas dvadsiatich rokov normalizácie ho používala len na zakrytie snáh na obmedzenie práv menšín.

Árpád Popély

(historik, docent Univerzity J. Selyeho v Komárne, vedecký pracovník Fóra inštitútu pre výskum menšín)

Preložené z originálu: Á. Popély: A magyar kisebbség és a prágai tavasz. IN: Új Szó, 18.08.2018, str. 20.

FOTO: themoscowtimes.com

    Related Posts

    Maďarská menšina a Pražská jar (1. časť)